Prikladam moj starsi blog spred niekolkych rokov, pre obohatenie duse.

SPYTOVANIE SVEDOMIA

(podľa Výkladu Stanov od Matky Rozy - z časopisu bratov Tešiteľov)

* Kto chce v duchovnom živote urobiť nejaký pokrok, musí si spytovať svedomie každý deň.

* Nejde len o to, spomenúť si, čo zlé sme za ten deň urobili, ale zistiť príčinu našich chýb - napr. aké príležitosti, miesta, ľudia nás k nim vedú.

* Najlepšie pomáha, keď si za každú chybu uložíme nejaké malé pokánie, modlitbu atď.

* Prvá a najväčšia milosť Ducha Svätého je poznanie seba samého. Bez tejto milosti nie je možné obrátenie ani žiadny pokrok.

* Každé ráno si máme dať nejaké predsavzatie - v čom by sme sa chceli zlepšiť, čoho sa chrániť, a potom sa večer spytovať, ako sa nám v tej konkrétnej veci darilo.

* Dať si všeobecné predsavzatie, že sa polepším, obyčajne nevedie k ničomu, tak isto, keď chceme naraz pokročiť v mnohých čnostiach.

* Treba sa zamerať na jednu vec - hoci malú a snažiť sa až kým ju nezvládneme. Až potom sa zamerať na niečo iného.

* "Klin sa klinom vybíja" - keď sa chceme zbaviť nejakého hriechu, treba sa cvičiť v opačnej čnosti. Napríklad, kto cíti odpor voči druhému človeku, má sa snažiť prívetivo s ním zachádzať, preukázať mu službu lásky, alebo sa zaňho aspoň pomodliť a v duchu mu žehnať.

* V pokušeniach proti viere alebo proti čistote je najlepšie utiecť, to znamená, nevšímať si to. Opovrhnúť pokušiteľom je v týchto prípadoch najlepším prostriedkom.

* Kto si nič nerobí z malých hriechov, čoskoro upadne do veľkých.

*********************************************************************************************************

Návod na zvláštne spytovanie svedomia pre formáciu v duchu zmieru

* Prijímam s vierou a odovzdane všetko, čo na mňa Pán Boh posiela? Alebo šomrem a ustavične sa sťažujem (na počasie, na politikov, na nadriadených, na ľudí okolo seba..)?

* Beriem svoje ťažkosti, choroby a kríže ako príležitosť obetovať niečo za spásu duší?

* Ukladám si aj dobrovoľné sebazapierania alebo skutky pokánia? - pôst, odriekanie si nejakých príjemností?

* Dokážem odpustiť, mlčky zniesť nespravodlivosť a krivdu? (To neplatí, ak by z toho mlčania mohla vzísť nejaká škoda)

* Pamätám vo svojich modlitbách aj na druhých? - hriešnikov, zomierajúcich, kňazov, duše v očisci?

* Starám sa o svoj duchovný život pravidelnou modlitbou, rozjímaním, čítaním Písma svätého a prijímaním sviatostí?

* Snažím sa čas rozumne využívať, alebo ho márnim na hlúposti - seriály, internet, zbytočné veci?

* Snažím sa svojich blízkych privádzať k Pánu Bohu? Modlím sa za nich a obetujem?

* Všímam si núdznych a osamelých ľudí vo svojom okolí?

* Je pre mňa na prvom mieste Božie kráľovstvo, alebo si budujem "nebo na zemi"?

* Venujem sa aspoň niekedy rozjímaniu o utrpení nášho Pána Ježiša Krista?

* Je moje telo nástrojom lásky, alebo som otrokom jeho žiadostivosti?

* Snažím sa budovať miestne spoločenstvo, alebo sa len "veziem", prípadne vytváram nepokoj a rozbroje?