Archívy

Reklama

Nesmrteľný diamant : Ostrie skúsenosti  3. časť

Ako rastie naša schopnosť vidieť, všetko dostáva podobu symbolov: človek chce písať poéziu
alebo namaľovať obraz, ktorý by ukázal to, čo sami vidíme, čo je vždy hlbšie než samotný vonkajší
zážitok. Ježišove slová k pochybujucemu Tomášovi tak dostávajú celkom nový význam:
"Šťastní sú tí, ktorí vedia viac, než čo môžu vidieť" /moja parafráza Jána 20; 29/.
  Prírodné symboly ako stromy, voda, živočíchy alebo ľudská nahota sú tak niejak univerzálnymi
metaforami a dokonca i keď fungujú rôzne. Takéto metafory nás "prenášajú za", čo je doslovný význam
gréckeho slova meta-fora. Dobré náboženstvo by malo byť majstrom metafor, malo by nás prenášať
"cez" a "za". Vieme tiež, že Boh nie je "osoba" v tom zmysle, ako chápeme ľudskú osobu, a predsa
toto slovo umožňuje hovoriť o "osobnom" dávaní a prijímaní vo vzťahu k Bohu.Predpokladám, že Boh
nemá ľudské telesné emócie - ale keď hovorím, že Boh sa "teší" zo stvorenia, je to jediný spôsob,
ako môžem zaznamenať Boží pozitívny "vzťah k svetu vecí a stvorení."Osoba" a "potešenie" sú dobré
a potrebné metafory, aby sme poodkryli realitu, ktorú mnohí z nás nazývajú Bohom. Symboly zvýrazňujú
veci zo skrytého nevedomia do vedomia, kde môžu pôsobiť. Hovoriť, že symboly nie sú skutočné alebo
že metafory nie sú "reálne", je jednoducho hlúpe. Ospravedlňujem sa, keď to znie veľmi tvrdo!
Žijeme a umierame pre svoje symboly, pretože duševná realita je tiež realita!
  Náboženstvo poznalo pravdu metafór a symbolov vo väčšine histórie až do posledných niekoľkých
storočí, zvlášť potom do nevhodne pomenovaného "osvietenectva" sedemnásteho a osemnásteho storočia.
Vtedy sme si začali zamieňať racionálne a dokazateľné s reálnym. V skutočnosti sme sa skôr otočili
naspäť. V snahe brániť svoju pozíciu tvarou v tvár racionalizmu a vedeckosti snažilo sa i nábožen-
stvo samo stať "racionálnym" a stratilo svoje alternatívne vedomie, ktorému mnohí z nás hovoria
kontemplácia. Ako keby sme sa snažili vysporiadať s Tajomstvom pomocou úplne nesprávneho "softvéru".
Stratili sme prístup k najvyššej úrovni vedomia, transracionálnemu, transpersonálnemu a transcedentnému.
Najtragickejšie je, že sme v našom vlastnom vonkajšom systéme viery stratili veľkú časť našej
vnútornej skúsenosti. To je dnes jadrom problému náboženstva, a je to naozaj hlboký a vážna problém
pre prichádzajúce generácie. Moja generácia brala symboly veľmi doslovne, a teraz ich následujúca
generácia jednoducho všetky vyhadzuje ako nepotrebné. Oboje znamená stratu.
  Možno vás to prekvapí, ale náboženský fundamentalizmus i ateizmus sa sebe navzájom podobajú v tom,
že sú to sebestačné racionálne systémy. Takýto systém, pokiaľ zostanete vo vnútri, funguje
vo svojej vybratej logike a teritóriu. Fundamentálni kresťania nemôžu opustiť "Texas", fundamentálni
moslimovia nemôžu opustiť "Irak", fundamentálni židia nemôžu opustiť "Sión", a ateisti nemôžu opustiť
svoje vlastné inštitúcie a akadémie. Moja vlastná katolícka tradícia podľa všetkého nezaznamenala,
že pojmy rímska a katolícka /tj. "všeobecná"/ sú v skutočnosti protikladov. Dokiaľ nieaký systém
zostáva vo vnútri svojich vlastných hraníc, všetko funguje. Väčšinou ale nie v tej veľkej nádobe,
ktorú Ježiš nazýva "kráľovstvom Božím", alebo v onom globálnom svete, ktorý dnes obývame.
  Vyzerá to, že žiadne ego /individuálne ani skupinové/ nikdy nemieni opustiť svoj domov.
Akákoľvek predtucha účasti na univerzálnom mi berie moju zvláštnosť, moju nadradenosť a moju
samostatnosť, čo sú presne známky mentálneho ega. Vždy radšej kalkuluje, než aby sa spojilo.
Teraz viete, prečo ľudia bojovali proti Ježišovi, a dokonca ho zabili, a prečo ľudia omnoho
radšej vytvárajú spory, než aby hľadali svoje pravé Já.

Jána 20; 29
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“

voľný preklad
Richard Rohr
Pridal lazar44 on 01/01/2021 10:20