Archívy

Reklama

Život : Ako sa oslobodiť od zlých myšlienok a závislostí

Vyberáme z duchovnej poradne kňaza Matúša Marcina

AKO SA OSLOBODIŤ OD ZLÝCH MYŠLIENOK A ZÁVISLOSTÍ?

Vaša otázka:
Môj problém sa týka zlých myšlienok, týkajúcich sa samovraždy, strachu že si ublížim, následnej úzkosti.
Strašne ma to bolí, lebo mám dve krásne deti, dobrého manžela, a zrazu sa v mojej mysli dejú takéto veci. Raz keď som sa modlila, tak myšlienka, "zomri, pri Ježišovi ti bude lepšie" ma úplne roztriasla. Alebo deti plačú, a hneď myšlienka "takto budú plakať na tvojom pohrebe". Príde moja rodina a v tom myšlienka "aj ty urobíš rodinnú tragédiu".
Tých myšlienok je veľmi veľa, neviem si s nimi rady. Nikdy predtým som na nič také ani len nepomyslela. Samozrejme tie myšlienky sú proti mojej vôli, ja taký čin spraviť nechcem, no mám z toho strach až úzkosť. Akoby bolo niečo zlé vo mne, čo ma chce zničiť. Psychologičku navštevujem, učí ma myšlienky stopovať.
Prosím čo robiť v takomto prípade po duchovnej stránke?

Odpovedá Matúš Marcin
Prežitý veľký stres, prílišné obavy, úzkosť, panika, fóbia, trauma, strach, aby sa nám nestalo niečo podobné, sú často krát jednou zo vstupných brán Zlého, cez ktoré sa pokúša uloviť naše srdce, cez takéto znepokojujúce myšlienky. Niekedy to môže byť aj naša citová, emočná naviazanosť na dotyčného človeka, duchovné či psychické puto, ktoré nás s ním spájalo. Vtedy je dobre sa pomodliť modlitbu na preseknutie takéhoto puta, či už so živým človekom, či mŕtvym. Modlitbu na prepustenie mŕtveho môžeme nájsť aj na webe od známeho exorcistu z Malty – o. Eliasa Vellu. (https://modlitba.sk/?p=7002 ) , ktorý často prichádza aj na Slovensko a vedie tu  rôzne semináre, vyšli od neho aj mnohé knihy.
           „Môj Pane Ježišu, človek, ktorého mi v tejto chvíli kladieš pred zrak, je už s tebou. Dnes ťa, Pane, prosím, aby si mu ukázal svoje svetlo. Kladiem ti ho do tvojich rúk, môj Pane, a prepúšťam ho, dávam ti ho. Pane, často som sa snažil pritiahnuť si tohto človeka k sebe a veľmi som sa na teba hneval, že si mi ho zobral. Cítil som veľký hnev, lebo som neprijal tvoj plán. Občas som sa cítil zúfalý. Teraz, Pane, ti chcem obetovať tohto človeka ako dar. Teraz, keď ti ho obetujem, ťa prosím, aby si ma uzdravil zo všetkých pocitov viny, ktoré voči nemu cítim.
           Uzdrav, Pane, aj smútok, kedykoľvek si na tohto človeka spomeniem. A teraz, Pane, prichádzam namiesto tohto človeka pred teba. V jeho mene ťa chcem poprosiť o odpustenie za všetko, za čo ťa mal odprosiť, ale to neurobil. Z lásky k tomuto človeku ťa prosím, Pane, aby si zhliadol na moju lásku k nemu a odpustil mu. Daj, nech tohto človeka zahalí tvoje svetlo, tvoje dokonalé svetlo Daj, aby mi tento človek oddnes spôsoboval iba radosť.
           Môj Pane, nech boli city a postoje tohto človeka v posledných chvíľach jeho života akékoľvek, uzdrav tieto chvíle, odpútaj ma od neho a pretni všetky negatívne  putá, ktoré ma k nemu viažu. Vzdiaľ odo mňa putá, ktoré vo mne vyvolávajú hnev, putá, ktoré vo mne vzbudzujú pocity viny, putá, ktoré mi spôsobujú úzkosť putá, ktoré ma napĺňajú strachom. Pane, a pokiaľ je v mojej rodine človek, ktorý má psychické problémy, prosím, aby si ho uzdravil a oslobodil od jeho problémov. A teraz, Pane, ti odovzdávam môjho zosnulého do tvojich rúk. Prosím ťa, aby si mu dal večný odpočinok. Amen.“
Ak sa takéto samovražedné myšlienky stupňujú, je dobré navštíviť aj psychológa a nezanedbať aj túto pomoc. Z duchovnej stránky je dobré ísť na svätú spoveď a prijať eucharistiu. Ale nie je spoveď ako spoveď. Ľudia často berú sviatosť zmierenia len ako miesto, priestor, kde môžu vysypať svoje hriechy, alebo problémy. Keďže sa ľudia často veľmi zle spovedajú, kňazi väčšinou vedú penitentov k tomu, aby v prvom rade vyznávali svoje vlastné hriechy a nie cudzie, aby neboli škrupulózny, aby nehovorili zbytočné veci  a omáčky okolo toho, alebo o svojich ľudských chorobách a trápeniach. Sviatosť zmierenia, však môže byť aj účinným nástrojom nášho oslobodenia sa od Zlého. Nie nadarmo všetci slávni exorcisti jedným hlasom svorne hovoria, že spoveď – sviatosť zmierenia, je najväčším exorcizmom. Čo teda urobiť, aby sme sa počas bežnej spovede zbavili závislosti, rôznych obsedantných myšlienok, zlozvykov, fóbii?
Musíme sa ich zriekať v mene Ježiša Krista – lebo na meno Ježiš sa musí zohnúť každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí. Zriekať sa v mene Ježišovej Najsvätejšej Krvi – lebo Jeho Krvou sme spasený. Zriekať sa mocou nášho krstu – lebo ním sme sa stali milovanými božími deťmi a dedičmi nebeského kráľovstva. Zriekať sa na príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie, Presvätej Bohorodičky, lebo ona je tá, ktorá mu rozšliape hlavu. Zriekať sa konkrétnych hriechov, ale aj konkrétnych démonov, ktorý sa za nimi skrývajú a na tieto hriechy, či závislosti nás navádzajú, alebo spôsobujú rôzne okolnosti, v dôsledku ktorých sa nám stávajú tieto zlé veci. A preto je dobre sa zrieknuť aj hriechov, aj démonov, ktorí sa za nimi skrývajú, aj dôsledkov týchto hriechov, ktoré v našom živote spôsobili. Ako to urobiť? Poproste kňaza pri spovedi, aby vám dovolil predniesť túto modlitbu, ktorú si vy môžete upraviť, či doplniť, podľa nasledujúcej schémy... môžete z nej vynechať to, čo si myslíte že sa vás to netýka a doplniť, rozšíriť, čo najpodrobnejšie a najkonkrétnejšie to, s čím máte problém, čo vás sužuje, či už v myšlienkach, či v konkrétnych skutkoch.

           V mene Ježiša Krista, mocou Jeho Vzácnej Prečistej Krvi, mocou môjho krstu, na príhovor Presvätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, Svätého Jozefa jej ženícha, svätého archanjela Michala a všetkých našich svätých patrónov, v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, v jednote s katolíckou cirkvou, sa zriekam všetkých síl Zlého, ktoré sú vo mne, alebo proti mne a mi chcú škodiť a odmietam ich.
-           Zriekam sa obťažujúcich myšlienok na sebevraždu, na seba-týranie, seba-poškodzovanie, seba-ubližovania si, zriekam sa všetkých nutkavých či obsendatívnych myšlienok i duchov, ktorý sa za nimi skrývajú.
-           Zriekam sa ducha strachu a úzkosti, ustarostenosti a napätia, ducha skľúčenosti, ostýchavosti a bojazlivosti, ducha stiesnenosti, frustrácie a sklamania, ducha beznádeje, zúfalstva a samovraždy.
-           Zriekam sa ducha strachu, hrôzy a zdesenia, ducha šoku, komplexov menejcennosti a nervozity.
-           Zriekam sa ducha hnevu a zlosti, zatrpknutosti a odporu, ducha nenávisti a nevraživosti, ducha neodpustenia, pomsty a vraždy.
-           Zriekam sa všetkých duchov, ktorý spôsobujú rôzne psychické problémy, zriekam sa ducha anorexie, ducha bulímie, ducha strachu, ducha schizofrénie, ducha zatemnenie rozumu a mysle, ducha ktorý spôsobuje neschopnosť priať rozhodnutie do nášho života
-           Zriekam sa ducha potratu, ducha predčasného úmrtia nenarodených deti, ducha ktorý spôsobuje smrť detí po narodení.
-           Zriekam sa ducha neplodnosti, bezdetnosti, ducha ktorý zapríčiňuje neschopnosť počať a vynosiť bábätko, ducha kliatby proti plodnosti, proti manželstvu, zriekam sa každého zlého a nečistého ducha ktorý sa ukrýva v mojich reproduktívnych orgánoch, vo vaječníkoch ( ak žena často pociťuje pichanie vo vaječníkoch a z medicínskeho hľadiska je všetko v poriadku, môže ísť aj o kliatbu proti plodnosti, proti manželstvu... )
-           Zriekam sa ducha žiadostivosti, sebaukájania a masturbovania, ducha smilstva, ducha homosexuality, incestu, pedofílie, krvismilstva, svätokrádežného smilstva s kňazom či zasvätenou osobou, pornografie, nevery, znásilňovania, ducha prostitúcie, zvádzania, necudnosti a beštiality.
-           Zriekam sa ducha rozkoše, ktorá do mňa vchádza cez myšlienky, slová skutky, cez moje oči, uši, nos, jazyk a hmat, cez moje ruky, nohy a pohlavné orgány, cez spomienky a fantáziu, cez rôzne obrazy v mojej  mysli.
-           Zriekam sa ducha svetského zmýšľania, zmyselnosti a neviazaných radovánok, ducha závislosti na alkohole, tabaku, drogách a na hazardných hrách, ducha škodlivej hudby, filmov, videofilmov a elektronických hier, ducha závislosti na internete, na chatovaní, na facebooku, ducha závislosti na mobilnom telefóne, na stávkovaní, na kupovaní výherných žrebov, na kasíne, výherných automatoch.
-           Zriekam sa duchov ktorý vo mne vytvárajú a udržujú tieto závislosti na alkohole, na strachu, na cigaretách, na drogách, na liekoch, na osobách, na nezriadenom sexe, na stávkovaní...
-           Zriekam sa ducha modloslužby, veštenia, vešteckého ducha,  čarovania a zaklínania, čiernej a bielej mágie, ducha povery, ducha okultizmu, ezoteriky, viery v reinkarnáciu a učenia hnutia New Age. Zriekam sa všetkých zlých síl, ktoré ma spútali klaňaním sa falošným bohom návštevou pohanských kultových miest, prechovávaním okultných predmetov a symbolov vo svojom dome, čítaním horoskopov, jasnovidectvom, čítaním z ruky, vykladaním tarotových a iných kariet, vyvolávaním duchov zomrelých, nosením amuletov a krištáľových kameňov „pre šťastie“, maľovaním indickej mandaly, používaním kyvadla, numerológiou a posúvaním predmetov, cvičením jógy, meditáciou zen, a metódami ako sú: reiki, indické čakry, používanie osôb ako médium automatické písanie, uzdravovanie cez guruov, a používaním liečiteľských metód, ktoré sú založené na okultných metódach a nekresťanských náboženských filozofiách.
-           Zriekam sa zhadzovania uhlíkov ( robenia uhlíkovej vody proti urieknutiu ), nosenia červených šnúrok, talizmanov a okultných príveskov či prsteňov, zriekam sa zasväcovania sa Satanovi a všetkých okultných a čarodejníckych obradov a rituálov.
Takto môžeme pokračovať a zriekať sa v sviatosti zmierenia všetkého toho, s čím máte problém..., zriekanie môžeme zakončiť aj krátkou modlitbou:
           „Pane Ježišu Kriste, Ty sám rozkáž týmto zlým duchom aby ma opustili, aby sa podriadili Tebe a nikdy viac sa ku mne nevrátili ani do môjho domu, ani do mojej rodiny. Pane Ježišu, očisť ma svojou Vzácnou Krvou, najmä moje srdce, moje vedomie, podvedomie a nevedomie. Obmy moje myšlienky a svedomie, spomienky, predstavy a pocity, môj rozum, vôľu a city. Pane Ježišu, očisť svojou Vzácnou Krvou môj mozog, môj nervový systém, krv v mojich žilách, moje svalstvo, kosti a moje vnútorné orgány. Pane Ježišu, očisť ma svojou Vzácnou Krvou. Očisť moje oči, uši a nos, môj hmat, ústa a jazyk, moje ruky, nohy a pohlavne orgány. Pane Ježišu, zošli mi od svojho Otca Ducha Svätého – Ducha pravdy, Ducha svätosti. Bože, Duchu Svätý, daruj mi svojich sedem darov: dar múdrosti, rozumu, rady, poznania, sily, nábožnosti a bázne pred Pánom. Duchu Svätý, naplň ma svojim ovocím – láskou, radosťou, pokojom, trpezlivosťou, zhovievavosťou, dobrotou, láskavosťou, vľúdnosťou, vernosťou, skromnosťou, zdržanlivosťou a čistotou.“

Je dobré a užitočné si takéto zriekanie urobiť aj počas svätej božskej liturgie, počas svätej omše v momentoch najposvätnejších, kedy zostupuje Svätý Duch, aby premenil predložené dary, chlieb a víno, na skutočné Kristove Telo a Krv Ježišovu. Povedať Ježišovi:
„Pre Tvoje veľké, nesmierne a nepochopiteľné milosrdenstvo ťa prosím Milosrdný Ježišu, aby si ma ukryl do svojho Božského srdca a nech Tvoj Svätý Duch, ktorý premieňa tieto dary premení aj moje srdce, dušu, myseľ, nech ma úplne od všetkého Zlého očistí, oslobodí a uzdraví. Zriekam sa,  v tvojom svätom mene Ježiš,  ducha strachu, ducha alkoholizmu, ducha sebe-vražedných myšlienok, ducha masturbovania a pornografie, ducha závislosti na stávkovaní.... ( menovať tých duchov, alebo tie závislosti, s ktorými máme problém )  a úplne, celkom vedome, dobrovoľne, sa zriekam týchto hriechov, všetkých mojich ľudských slabostí, ako aj všetkých zlých a  nečistých duchov, ktorý sa za týmito neresťami ukrývajú.“

Túto modlitbu si môžeme vlastnými slovami povedať v srdci aj vtedy, keď už stojíme v rade na Sväté Prijímanie a uvedomujúc si, že čochvíľa sa zjednotíme so samotným Kráľom a pravým Bohom, našim Pánom Ježišom Kristom, ktorý je skutočným Lekárom duše i tela, a on môže tieto naše zlozvyky odstrániť, úplne ma z nich vyliečiť. K modlitbe môžeme pridať aj mocný príhovor našej nebeskej Matky Panny Márie, ktorá je najsvätejšia a Bohu najmilšia zo všetkých svätých. Ale aj príhovor svätých, ktorých máme radi, ktorým dôverujeme, s ktorými vytvárame duchovné priateľstvo, nám bude takisto vzácnou duchovnou pomocou.

Pamätám si raz jednu staršiu pani na duchovnej obnove v Hlohovci, ktorá napísala pekný list. Bola to omša ku cti svätého Šarbela, na ktorej som veriaci ľud vyzval, aby sa nebáli prosiť Ježiša  priamo počas svätej omše, v momentoch ktoré sú pre nás najposvätnejšie. Premenenie, keď zostupuje Svätý Duch a počas Svätého Prijímania, keď sa celkom osobitným spôsobom zjednocujeme so samotným Ježišom, ale i s celou Najvätejšou Trojicou. Na druhý deň mi tá pani priniesla ručne napísaný list so svojím svedectvom a poďakovaním, kde tvrdila, že urobila presne to, o čom som hovoril počas katechézy a teda počas omše v momente premenenia prosila Ježiša skrze príhovor sv. Šarbela o oslobodenie sa od jednej závislosti s ktorou bojovala celý svoj život a nič jej nepomáhalo. Po tejto jednej prosbe pocítila veľkú duchovnú úľavu a celkové oslobodenie sa od tej závislosti... Keď som túto farnosť opäť navštívil asi po roku, pribehla na konci mi poďakovať sa a pripomenúť sa. Na moju otázku, či sa ten problém nevrátil, len s radosťou kývala hlavou že nie, že odvtedy žije úplne inak, ako ozajstné slobodné Božie dieťa.
Počas spovede môžeme spomenúť aj duchovné či psychické rany, ktoré nás neustále zraňujú... Nemusí ísť o škrupulózne svedomie ale o vnútorné zranenie. Práve preto svätý Ján Zlatoústy pekne píše: „Nestačí vytiahnuť z tela šíp, ale je potrebné aj vyliečiť ranu, ktorá po strele vznikla; tak isto treba v duši po odpustení hriechu pokáním vyliečiť ranu, ktorá zostala.“

           Istý rehoľník mi raz vydal takéto svedectvo. Verím, že poslúži aj každému jednému z vás. Počas jednej spovede počul vo svojom vnútri jemný ale rozhodný hlas. „Povedz o tom zlozvyku...“  jasne pochopil v svojom vnútri, kto to hovorí a o akom zlozvyku to hovorí. Bol týraným a bitým dieťaťom, a preto si od malička nervózne obhrýzal nechty na rukách, až ich mal celkom obhryzené až do krvi. Viacerí sa mu to snažili vyhovoriť, alebo mu v tom zabrániť, ale nič nepomáhalo. Keď vyrástol a stal sa dospelým, zlozvyk mu ostal. Neskôr, keď vstúpil do kňazstva či do rehole, prežíval z tejto situácie až úzkosti, ale žiaľ, sám sa toho nevedel zbaviť..... Spoveď sa blížila ku koncu a on opäť počul naliehavé volanie od Ježiša: „Povedz o tom zlozvyku...“  Bolo to oveľa naliehavejšie a bol by to aj povedal, ale strach, úzkosť, hanba, čo si pomyslí spovedník mu v tom zase zabránila. Veď to ani hriech nie, je to len zlozvyk, utešoval sa vo vnútri. Rozum mu našepkával, že to nemá hovoriť, bude nepochopený a vysmiaty a už aj bez toho sa cítil diskomfortne. Bol by povedal všetky možné iné hriechy, aj tie najhoršie, len nie toto...  Vnútorný zápas bol veľmi ťažký. Mal už svoje roky, bol kňazom, rehoľníkom, váženým človekom. Čo si o ňom ten spovedník pomyslí??? A vtedy do tretice opäť v jeho vnútri zahrmel jasný Ježišov hlas.....? „Povedz to, lebo budeš ľutovať do konca života....“ Už sa nedalo odporovať, a tak s tichým skľúčeným hláskom, tak aby ho ani nepočul, predsa len vyznal nahlas svoj problém a zlozvyk, ktorého sa nevedel zbaviť od svojho detstva. V tom momente prišla veľká úľava, veľký pokoj, a on sám cítil, že Ježiš berie z neho to bremeno, ktoré nevedel niesť, ktoré bolo preňho príliš zväzujúce a ťažké. Od tej spovede bol od tohto problému oslobodený a už nikdy viac nemal problémy s ohrýzaním si nechtov. Stará Odysea sa skončila.

Preto je dôležité v spovedi okrem hriechov vyznať aj naše ľudské slabosti, zlozvyky, traumy, strachy, či rôzne emočné prejavy a cítenia. Nebyť škrupulantom, ale ani príliš veľkým racionalistom. Preto chcem poprosiť aj kňazov, našich úžasných spovedníkov, ktorí priamo zastupujú milosrdného Ježiša, aby boli voči takýmto dušiam, zraneným hriechom, či životnými okolnosťami naozaj trpezlivými, láskavými  a plnými pochopenia. Svätá Matka Tereza z Kalkaty raz povedala: „Kvapka lásky je niekedy viac, ako oceán rozumu.“ A preto treba takéto zranené duše liečiť skrze lásku a nechať im možnosť a priestor, aby sa vyjadrili, vypovedali všetky ťažkosti a okolnosti, aby sa nespovedali narýchlo, pod tlakom, s pocitom neprijatia, nepochopenia, nebodaj výsmechu, či opovrhnutia....

           Sv. páter Pio hovorí: „Spoveď je kúpeľom duše. Mali by ste k nej chodiť prinajmenšom raz v týždni. Nechcem, aby duše zostávali bez spovede dlhšie než týždeň. Prach sa hromadí dokonca aj v čistej a neobývanej izbe, a keď sa do nej po týždni vrátite, vidíte, že je nutné znovu utrieť prach. Boh kresťanov je Bohom premien: keď mu odovzdáte svoju bolesť, získate pokoj, a keď mu dáte svoje zúfalstvo, dostanete nádej. Nedovoľte, aby sa vám v duši usadila čo i len štipka smútku, pretože smútok bráni voľnému pôsobeniu Ducha svätého."  

Verím, že každý kňaz, spovedník, ale i samotný veriaci človek nechce žiť v smútku bez Svätého Ducha, ale naopak, pod jeho vedením chceme získať dušu a srdce čisté, plné milosti posväcujúcej,  ktorá našu tvár i dušu zaplní Božím pokojom, radosťou a opravdivou láskou.  

o. Matúš Marcin
Pridal alexandra__ on 14/09/2020 04:01