Nesmrteľný diamant : Ostrie skúsenosti. 1.č

Krása sveta je Kristov úsmev pre nás, prichádzajúci cez hmotu.
SIMONE  WEILOVÁ

  Po väčšinu života sa snažíme spojovať určité body, aby sme prenikli do srdca reality,
aby sme videli, čo je pre nás dobré, pravdivé a krásne. Chceme niečo trvalé a transcendentné.
Bohužiaľ často hľadáme v plytkých vodách. Od osvietenectva sedemnásteho a osemnásteho storočia
sme sa uspokojili s faktami, jasnými dôkazmi, objektívnou vedou alebo vecami, ktoré nám
poskytuje tá úžasná disciplína či metóda nazývaná veda. Dúfame, že nám veda dá objektívnu
pravdu; náboženstvo nám  viacmenej dáva osobný zmysel a osobnú pravdu. Nemali by sme ich
považovať za protiklady.
  Lenže to, ako hľadáme, určuje i to, čo nájdeme, alebo dokonca čo chceme nájsť. Doporučujem
hľadať v prvej rade v univerzálnych a mudrich hlbinách opakujúcich sa symbolov, metafor
a posvätných príbehov, v ktorých môžu ľudia nájsť hlboký a trvalý zmysel - alebo osobnú pravdu.
To je pre nás význam pojmu "večná tradícia" a dôvod, prečo George Bernard Shaw povedal:
"Je len jedno náboženstvo, a potom existuje tisíc jeho foriem." Najlepšie náboženské metafory,
ako vzkriesenie, vyjadrujú nielen pravdu uchovávanú kresťanstvom /1Kor 15/, ale tiež pravdu
univerzálnu.
++++++
  Metafora je jediný možný jazyk použiteľný v náboženstve, pretože len ona sama sa úprimne
vyslovuje o Tajomstve. Základné správy, ktoré rôzne náboženstvá a denominácie používajú,
sa často výrazne zhodujú, ale používajú rozdielne obrazy, aby odovzdali svoju vlastnú skúsenosť
jednoty s Bohom. To by nemalo nikoho šokovať alebo sklamať, pokiaľ už nie je dieťa, čo len
kričí: "To je moja hračka a nik z vás sa jej nesmie ani dotknúť!" Ježiš, ktorý vždy používal
metafory, hovorí napríklad: "Mám i iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. I tie musím
priviesť. Tiež počúvajú môj hlas" /Jan10,16a/. Hovorí očividne obrazným spôsobom, keď nazýva
ľudí ovcami.Taktiež hovorí, že niekedy ľudia mimo "stádo" počujú rovnako ako tí vo vnútri.
Ba dokonca hovorí, že sa stará i o tie "iné ovce" a rešpektuje ich, čo znamená, že my by sme
mali robiť to isté. Toto sú kľúčové body a tí, ktorí odmietajú metaforu vysvetľovať, minú ju.
  Ježišov zámer, aby bol "len jeden ovčinec" /Jan 10;16b/, a jeho neskoršia modlitba,
"aby boli všetci jedno" /Jan 17,21-23/, sa môže splniť len vďaka prekonaniu všetkých
inakostí. Tak Ježiš hovorí o "iných ovciach". Cieľom nikdy nie je prekonať všetky rozdiely,
pretože Boh do nás vtlačil stotisíc rozdielov. Rozdiely nie sú to isté ako inakosť, alebo
aspoň nemusia byť. Vďaka chytrým metaforám ako ovce a stádo, jednota, a pritom odlišnosť,
vyriešil Ježiš komplexní filozofický problém "jednoty a mnohosti". Používa dômyselné metafory,
aby učil nejasným duchovným pravdám. On sám ich nazýva podobenstvami, a Marek dokonca hovorí:
"Nehovoril k nim inak než v podobenstvách" /Mk 4,34/, čo znamená, že bol ochotný riskovať
nedorozumenia v nádeji, že tým niekto získa omnoho hlbšie pochopenie /Mk 4,33/.
  Nie je možné pochopiť jeho silné a dôležité posolstvo, pokiaľ nevidíme hodnotu metafor.
Možno , že práve toho dôvodu sme nepochopili veľkú časť jeho hlavnej zvesti - odohráva sa
práve opak toho, čoho sa boja fundamentalisti. Metafora dáva vždy viac významov ako menej.
Doslovnosť je najnižšia a najchudobnejšia úroveň výkladu zmyslu.
  Nikdy nesmieme byť príliš zviazaní s našimi vlastnými metaforami ako s jediným možným
spôsobom, ako hovoriť pravdu, a zároveň potrebujeme dobré metafory, aby sme mohli ísť
do hĺbky. V tom je ono vnútorné napätie a konflikt: iba správny symbol sa ponorí hlboko
do dobra, pravdy a krásy a získa ich späť ako perli z hlbočín oceánu. Správny symbol
nám v správnu chvíľu dovolí preniknúť za zložitosť a ilúzie. Často je práve to, čo vyzerá
ako obyčajný symbol, bránou ku všetkému, čo sme skutočne potrebovali vedieť - pokiaľ
k nemu pristupujeme pokorne a s úctou. Ako inak by mohol byť vždy prístupný Boh vždy
prístupný? Nemôže to závisieť na vysokoškolskom vzdelaní, ani na základnom vzdelaní,
ale na jednoduchej schopnosti čítať symbolické univerzum, čo, ako sa zdá, niektoré staroveké
národy robili omnoho lepšie než my dnes.

voľný preklad
Richard Rohr
krátené
+++++
  Dobro, pravda a jedno sa nazývali "transcendentálie" a boli považované za podstatné
kvality samotného súcna. Vo františkánskej teologickej škole hovoríme o všetkom súcnom
univočne /doslova "jednohlasne"/, od Boha až po ľudí, zvieratá, stromy či vodu. Všetci
a všetko sa v rôznych stupňoch podieľajú na absolútnom bytí. Františkán Jan Donus Scotus
učil, že opakom dobra nie je zlo, ale nebyť samým sebou. Opakom pravdy nie je lož, ale
nebytie sebou samým. A opakom jednoty nie je mnohosť, ale nebytie sebou samím. Všetky
protiklady sa držia a udržujú vo vnútri číreho bytia, a to i konečno a nekonečno, hmota
a duch, muž a žena atď. Táto harmónia medzi vecmi sa nazýva krása, ktorú niektorí považujú
za štvrtú z transcendentálií. Tento náhľad na svet vytvára veľmi pozitívnu teológiu
a antropológiu založenú na prvotnom požehnaní, namiesto prvotnom hriechu. Rovnako tak
vytvára filozofický základ pre nedualne myslenie a pojem zla: zlo je nebytie a nevedomie;
krása je plnosť bytia a plnosť vedomia.
Pridal lazar44 on 26/06/2020 05:18