alexandra__·26.02.2020 09:32

Čo znamená "pôst" na Popolcovu stredu a Veľký piatok?

Pôstna disciplína schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy

§ 1 - Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.

Koho tento príkaz viaže:

"Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia." (c. 1252 Kódexu kánonockého práva)

Takže
- nejesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života;
- povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života,
- povinnosť vychovávať k pravému zmyslu pôstu sa vzťahuje aj na maloletých.


Čo presne sa myslí pod "pôstom" nám pomôže pochopiť:


1. "Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Zákon zdržiavania sa zakazuje požívanie mäsa, nie však vajec, mliečnych výrobkov a živočíšneho tuku. Zákon pôstu zaväzuje k jednému jedlu počas dňa, ale nezakazuje sa trochu najesť ráno a večer pridržiavajúc sa pritom miestnych schválených zvykov ohľadom kvality a kvantity." (Pavol pp. VI., apoštolská konštitúcia Paenitemini zo 17. februara 1966)


2. Podrobnejšie to rozvíja Alexander Spesz v knihe Katolícka mravouka z roku 1948, kde píše (a my sa tým môžeme užitočne inšpirovať):


"Spočíva v tom, že človek iba raz denne sa naje dosýta, ráno a večer však niečo zje, zachovávajúc miestne osvedčené zvyky čo do množstva a akosti jedál. Pritom možno obed zameniť za večeru.

Obed, pri ktorom môže sa človek najesť dosýta, možno začať už o 11. h., a to podľa ktoréhokoľvek času. Avšak čas nevzťahuje sa na podstatu príkazu. Preto z rozumnej príčiny obed by sa mohol zameniť za raňajky, večera za obed. Obed bez všetkej príčiny možno zameniť podľa kánonu za večeru. Tu sa bral ohľad na krajiny, kde obed je vlastne večer (Anglicko atď.) Obed môže sa predĺžiť až na dve hodiny, ba môže sa ešte viac predĺžiť, ak sa podávajú v tento čas iba ľahšie jedlá (ovocie, zákusky atď.) a keď sa človek zriekne večere, čo po takej hostine naozaj nie je ťažko zachovať. Obed však musí byť súvislý. Nie je dovolené bez príčiny ho prerušiť, lebo takto by sa mohly zjesť dva obedy, ktoré sa zakazujú. Prerušiť obed na pol hodiny je bez všetkého dovolené, lebo tým morálna jednota nie je prerušená. Prerušiť obed na hodinu bez príčiny je všedným hriechom, z dostatočnej príčiny nijakým hriechom. Prerušiť obed na dve hodiny je ťažkým hriechom, ak čiastky (chody) by urobily dva úplné obedy. Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené. Jeden potrebuje viac, druhý menej, aby sa nasýtil. Pravda, pritom treba zachovať prirodzenú miernosť. Ak niekto cez deň dva razy sa najedol dosýta, či už hriešne alebo nehriešne, môže sa už aj tretí raz riadne nasýtiť, lebo v ten deň nemôže už zachovať prísny pôst. Avšak ak na raňajky sa najedol dosýta, na obed môže si zajesť iba značne menej, aby v ten deň mohol zachovať prísny pôst. Kto však na raňajky a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta.

Na raňajky povoľujú autori asi 60 gramov, t. j. značne menej ako inokedy, keďže nie každý vie odhadnúť množstvo podľa gramov. Iná norma je: množstvo na raňajky spolu s večerou nesmie sa rovnať obedu, keď je dovolené najesť sa dosýta.

Na večeru možno zjesť asi 240 gramov, ak pokrm nie je príliš výživný (múčniky, zemiaky, zelenina), asi 150 gramov, ak je pokrm veľmi výživný (vajcia) a asi 300 gramov v severných krajoch. Ak by to však nestačilo a niekto by pocítil závrat, oslabenie a nemohol by konať svoje povinnosti, môžu sa tieto množstvá zvýšiť. Iná norma: značne menej ako obyčajne, alebo večera s raňajkami nesmie sa rovnať obedu, keď sa človek môže najesť dosýta. Na vianočnú vigíliu, ktorá sa u nás slávi aj rozličnými jedlami (huby varené v kapustnici, opekance, med s oblátkami), zo zvyku možno si však dovoliť aj dva razy také množstvo.

Okrem týchto termínov možno prijať iba tekutinu, teda víno, pivo, pálené, čiernu kávu, nie však mlieko, čokoládu, kakao, ovocné šťavy, ktoré sa považujú viac za pokrmy, keďže sú väčšmi výživné ako obyčajné tekutiny. Avšak aby tekutina neškodila, dovolené je niečo si zahryznúť (chlieb, pečivo atď.). Pravda, nesmie sa to robiť toties quoties (kedykoľvek ľubovoľne). Ináč zákon sa stane iluzórny.

Prísny pôst zaväzuje každého veriaceho, ktorý dovŕšil 21 rok (dnes vek plnoletosti, čiže 18. rok - pozn. red.) svojho veku až po začatý 60. rok. Ak teda niekto dovŕši 21 rokov (v súčasnosti 18 rokov - pozn. red.) v deň pôstu, je povinný postiť sa iba od polnoci nasledujúceho dňa. Kto však dovŕšil svoj 59. rok v deň pôstu, je oslobodený iba od polnoci nasledujúceho dňa.
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ťažká látka je tá, ktorá sa vyrovná dvom obedom, nech sa už hromadí hocikedy a hocijakým spôsobom, lebo menšie dávky cez deň požité sa spoja, ako to vysvitá z 29. vety Alexandra VIII.

Od priameho pôstu sú vo všeobecnosti oslobodení tí, ktorí bez vážnej ťažkosti nemôžu pôst zachovať:

1. chorí, rekonvalescenti, slabí, tehotné ženy, dojky, trpiace periódou, chudobní, stravujúci sa po domoch;
2. ťažko pracujú telesne, či už ich práca je nevyhnutná alebo aspoň užitočná, ak trvá väčšiu čiastku dňa. Teda sú oslobodení ťažko pracujúci roľníci, kováči, drevorubači, ale nie krajčíri, iba ak by z pôstu pocítili ťažkosť, ťažko pracujúce služobníctvo, napr. keď kope, sváža zbožie atď. Taktiež sú oslobodení tí, ktorí 4—5 hodín idú pešky alebo dlhší čas na bicykli. Ak sa vezú na voze, sedia na koni, potrebujú deň alebo aj viac, aby boli oslobodení. Kto cestuje železnicou alebo autom, zpravidla nie je oslobodený, keďže obyčajne toto cestovanie nevyčerpá. Ak by však niekto zo skúsenosti vedel, že má s tým vážne ťažkosti, bol by oslobodený.
3. Ťažko pracujúci duševne, ak práca je potrebná, užitočná a trvá väčšiu čiastku dňa. Teda sú oslobodení profesori, ktorí nielen prednášajú, ale vytrvale študujú, učitelia, ktorí až 5—6 hodín denne vyučujú, žiaci stále študujúci.

Ak v týchto prípadoch sa vyskytne vážna pochybnosť, či niekto je oslobodený alebo nie, môže mať za to, že nie je povinný postiť sa, keďže neistý zákon nezaväzuje.

Ak príčina oslobodzujúca od zdržovania sa mäsitého pokrmu alebo i od pôstu nie je dostačujúca, treba žiadať dišpenz. Nielen miestny ordinár, ale aj farár môže v jednotlivých prípadoch a zo spravodlivého dôvodu dišpenzovať od tohto prikázania vlastných jednotlivých veriacich alebo aj jednotlivé rodiny, a to aj mimo svojho územia a na svojou území aj cudzincov. Také dôvody sú: sobáš, pohreb atď. Ordinár môže dišpenzovaf aj celú diecézu a tým skôr jednu obec, ak tam je veľký nával ľudu." (Alexander Spesz, Mravouka)

Zdroj:http://www.farar.inky.sk/FAQ.htm#PrisnyPost0

alexandra__·26.02.2020 09:59

Aký význam má pôstne obdobie a ako ho prežívať?

SLOVAMI SV. PETRA CHRYZOLÓGA, biskupa, učiteľa Cirkvi, 5. storočie:

"Tri veci, bratia, tri veci podopierajú vieru, prehlbujú nábožnosť a udržujú čnosť: modlitba, pôst a milosrdenstvo. O čo modlitba klope, to pôst dosahuje a milosrdenstvo dostáva. Modlitba, milosrdenstvo a pôst: tieto tri veci sú jedno a navzájom si dávajú život.

Lebo dušou modlitby je pôst a životom pôstu milosrdenstvo. Nech ich nik netrhá, nedajú sa oddeliť. Kto má z nich len jedno, alebo kto ich nemá súčasne, nemá nič. Preto kto sa modlí, nech sa aj postí, a kto sa postí, nech sa zmilúva. Nech počuje prosebníka, kto chce, aby jeho počuli, keď bude sám prosiť. Kto si nezatvára sluch pred prosebníkom, otvára si sluch Boží.

Ten, kto sa postí, má vedieť, čo je pôst; má mať súcit s hladujúcim, kto chce, aby mal Boh súcit s ním, keď je hladný; nech sa zmilúva, kto očakáva milosrdenstvo; kto hľadá láskavosť, nech ju sám preukazuje; kto chce dostať, nech dáva. Je zlý prosebník, kto pre seba požaduje, čo odopiera inému. Človeče, ukáž, aké milosrdenstvo si zaslúžiš; čiže ako chceš, v akej miere chceš a ako rýchlo chceš dosiahnuť milosrdenstvo, tak rýchlo, v takej miere a tak sa aj ty zľutúvaj.

Preto čo sme pohŕdaním stratili, nadobúdajme pôstom. Pôstom obetujeme svoje duše, lebo nemáme nič lepšie, čo by sme mohli Bohu obetovať, ako potvrdzuje aj prorok, keď hovorí: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“ Človeče, obetuj Bohu svoju dušu, prinášaj obetu pôstu ako čistú a svätú obetu, živú žertvu, ktorá zostane aj tebe a bude patriť aj Bohu. Kto toto nedá Bohu, nebude mať výhovorky, lebo nemôže nemať, kto sa sám daruje.

Ale aby toto bolo milé, musí byť pri tom milosrdenstvo. Pôst nevzklíči, ak ho nebude zavlažovať milosrdenstvo. Ak vyschne milosrdenstvo, vyschne aj pôst. Čím je dážď pre zem, tým je pre pôst milosrdenstvo. Aj keď si ten, kto sa postí, zošľachťuje srdce, očisťuje telo, vykoreňuje neresti a sadí čnosti, ak neprivedie prúdy milosrdenstva, ovocie zberať nebude."

Zdroj:http://www.farar.inky.sk/FAQ.htm#PrisnyPost0

alexandra__·26.02.2020 13:36

PÔSTNA DISCIPLÍNA KATOLÍCKEJ CIRKVI V PRAXI:

Popolcovou stredou sa začína pre kresťanov katolíkov pôstne obdobie. Cirkevný zákonník, ktorý vydal pápež bl. Ján Pavol II. v roku 1983 (je platný doteraz), nás učí ako máme prakticky žiť svoju vieru, svoje náboženské presvedčenie v rôznych okolnostiach života. Učí nás aj o zmysle a význame pôstnej disciplíny v našom živote.

Základné rozlišovanie

Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje „dni pokánia“ a tu patrí každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250), potom „pôst“, ktorý treba zachovať na popolcovú stredu a veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251); a napokon je to „zdržanie sa mäsitého pokrmu“, ktorý majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na popolcovú stredu (kán. 1251-52). Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na myslí najmä mladých ľudí. Je to dôležité o to viac, že zložitosť súčasného spôsobu života, zvlášť stravovanie sa v rôznych stravovacích zariadeniach, skôr privádza k zabúdaniu či nerešpektovaniu pôstnej disciplíny a nie k jej napomáhaniu.

Posvätné obdobie

Cieľom pôstnej disciplíny je to, čo hovorí sám názov: držať samého seba v disciplíne pôstom, resp. pokáním a tak v konečnom dôsledku posväcovať seba. Preto vlastne aj Ján Pavol II. v spomínanom cirkevnom zákonníku z roku 1983 hovorí o dňoch pokánia, že je to „posvätné obdobie“ čiže obdobie určené k posväteniu človeka. Preto, ak sa katolík postí, chce sa očistiť na duši (ale vlastne robí dobre aj svojmu telu, lebo zdravý pôst prospieva aj ľudskému telesnému zdraviu), ak sa katolík zdržiava mäsitého pokrmu chce si uctiť Pána Ježiša, ktorý zomrel za našu spásu (všimnime si vegetariánov alebo iných, ktorí redukujú mäsitú potravu na maximum z dôvodov svojho telesného zdravia a z úcty k svojmu telu, napr. pre štíhlu líniu). My pôstnou disciplínou, na prvom mieste si ctíme Pána Boha, aj keď vieme, že to, čo slúži Pánu Bohu na slávu, je dobre aj pre nás ľudí, pre našu dušu i telo. Pôstnou disciplínou chceme sa viac pripodobniť Pánu Bohu a umožniť mu, aby prebýval v nás svojou milosťou, svojou prítomnosťou, aby sme boli my sami „chrámom Ducha Svätého“.

Štyri slová

Ostáva nám ešte úloha ozrejmiť štyri slová. V slovenčine často namiesto pôstnej disciplíny používame slovo „pokánie“. Toto je teda prvé slovo, ktoré si chceme vysvetliť. Je to od slovesa „kájať sa“, „ľutovať“, „robiť dobrotu“. A naozaj, ak konáme pokánie, koríme sa pred Bohom, klaniame sa Bohu, ľutujeme všetko zlé, čo sme urobili a usilujeme sa zmeniť: odstrániť zlo a konať dobro.

V gréčtine sa pokánie vyjadruje slovom „metanoia“, čo znamená premena, obrátenie sa. Tým sa chcem povedať, že skutkami pokánia sa odvraciame od Zlého a prinavraciame sa k Bohu v pokore a s ľútosťou.

V latinčine sa pokánie vyjadruje slovom „paenitentia“, čo je odvodené od slova „poena“ čiže trest. Aj to je veľmi výstižné: sami a dobrovoľne si ukladáme určité obmedzenia (v jedení, obliekaní, prežívaní rôznych foriem zábav a pod.), aby ste sa v duši stíšili, usporiadali si životné hodnoty správnym spôsobom (napr. aby sme nemilovali viac psíka, než človeka alebo aby sme nemilovali viac seba, než Pána Boha).

A napokon je tu ešte slovo „disciplína“ (pôstna). Toto slovo mnohí nemajú v obľube, lebo im pripomína to, že sa majú obmedzovať, kontrolovať v mravnom živote. Avšak nechápu, že toto slovo je odvodené od latinského slova „discipulus“ a to znamená v slovenčine „učeník“. Preto ak zachovávame pôstnu disciplínu, aj to je jeden z mnohých spôsobov, ktorými ako učeníci nasledujeme svojho Učiteľa Pána Ježiša.

Záver

Zmysel pôstnej disciplíny, ktorú začneme prežívať intenzívnejšie v pôstnom období od popolcovej stredy, je nielen hlboko náboženský, pretože nás zbližuje s Bohom a posväcuje, ale aj hlboko ľudský, lebo sleduje aj tie čisté, mravné a človeku i ľudstvu skutočne prospešné potreby, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako málo príťažlivé, no v skutočnosti sú výsostne dôležité: prispievajú k našej sebadisciplíne, sú prospešné aj nášmu zdraviu, telesnej i duševnej kondícii. Nech nám Pán Boh dá odvahu i silu, aby sme pôstnu cirkevnú disciplínu aj dôsledne i radostne prežívali.

Mottom pôstneho obdobia je excelentný duchovný záujem vyjadrený slovami, ktoré klerik vyslovuje pri udeľovaní popolca: “Kájajte sa a verte evanjeliu” alebo “Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš”.

Autor: Ján Duda @ 16:52 20/02/2012

Zdroj:http://www.farar.inky.sk/FAQ.htm#PrisnyPost0

zisielzcesty·26.02.2020 18:51

Nechápem ako je možné prejaviť súcit s hladujúcim pri dvojhodinovom obede ,),),) môže mi to niekto vysvetliť ?!