Archívy

Reklama

Repete : Náruživosť

Každá spiritualita je učením /a to sa nám musí stať zrejmým!/ o opúšťaní: ako opustiť našu istotu,
ako opustiť našu dobrú povesť, ako opustiť vlastnú identitu a obraz o nás samých. Všetci veľkí
kontemplatívni učitelia nás vedú týmto smerom. My tomu však už vôbec nerozumieme a stávame
sa spoločnosťou a cirkvou, ktoré sú spútané náruživosťou. Väčšina náboženstiev ukazuje všetky
známky náruživosti a závislosti. Sú v nich ľudia nakazení istým druhom reči a nekonečnými pokusmi
kŕčovito udržať obraz o sebe samých, ľudia, ktorí pokladajú napríklad za nevyhnutné vnímať seba
samých ako dobrých, ako zachránených alebo ako obrátených. Bežia k Ježišovi a hovoria: "Dobrý učiteľ"
a jeho odpoveď je: "Prečo ma voláš dobrým?" /Mk 10, 18/.
Ježiš necíti potrebu obhajovať svoj vlastný obraz. Veľká časť náboženstva nie je nič iné ako pokus
uchovať si obraz o sebe samom, ale nie ozajstným hľadaním Boha. Kým ostaneme zajatí v našom spri-
vatizovanom a izolovanom egu, nič iného ani nebudeme môcť robiť. Preto sa musíme nejakým spôsobom
oslobodiť. Nezvládneme to však sami, to sa nám stane. Všetko, čo sa môžeme naučiť je opúšťať
a pri tom sa musíme modliť: "Pane, ukáž mi, ako môžem opúšťať."
Doteraz sme sa len učili, ako niečo pevne držať. U Anny Wilson Schaefovej existuje jedna náruživosť,
ktorá skryje pod seba ako dáždnik všetky ostatné osobné náruživosti a závislosti:
Našou hlavnou závislosťou je závislosť od systému. Našou hlavnou závislosťou je závislosť od jeho
posvätných vyhlásení. Mohol by existovať svet, ktorý by nebudoval na konkurenčnom boji?
Neviem si to predstaviť a to ukazuje, akí sme závislí od tohoto systému! Mohol by existovať svet,
ktorý nie je postavený na moci? Neviem si to predstaviť a to ukazuje, akí sme závislí.
Mohol by existovať svet, ktorý nie je postavený na peniazoch a na kontrole? Mohol by existovať svet,
ktorý nestavia na militarizme? Kázeň na hore musíme vyhodiť von oknom, pretože sa všetci stávame
náruživí zoči-voči vyhláseniam sveta.
Vo svojej prvej knihe nazývala autorka systém ešte opatrne ako "systém bieleho muža"
/ samozrejme, že na to dostala mnoho rozčúlených listov od bielych mužov .../.
Preto vo svojej druhej knihe povedala: Už to viac nanazývam "systémom bieleho muža"
ale "systémom náruživosti". V prvom rade sú to však bieli muži, ktorí z neho profitujú.
Sú to v prvom rade bieli muži, ktorí tomu stanovili pravidlá. Tento systém pracuje k ich úžitku.
Musím to povedať práve ja, pretože som biely muž. Som z krajiny, ktorá sa pokladá za najlepšiu krajinu
sveta. Patrím k pohlaviu, ktoré sa pokladá za mocnejšie a inteligentnejšie. Mnoho rokov som prechádzal
vzdelávacím systémom. Som vysvätený kňaz. To znamená, že stojím celkom hore na špici pyramídy. Často mi
vŕta v hlave, ako vlastne vôbec môžem porozumieť Evanjeliu? Veď Evanjelium sa dá najlepšie pochopiť - ako
hovorí František z Assisi - ak je človek dole a nie, keď je hore. Práve preto som ja sám zaťažený
a stojím pod priamim tlakom, ktorý ma núti takto hovoriť.
Keby teraz vstala nejaká žena a povedala by to isté, nazvali by ju zúrivou feministkou. Keby vstal
nejaký laik, hovorilo by sa, že má za sebou zlé skúsenosťou s klérom. Keby to povedal niekto z inej krajiny,
hovorilo by sa, že je alebo anti-americký alebo anti-kapitalistický. Preto to musím povedať ja.
Autorka ďalej píše: Systém náruživosti je podmurovaný piatimi mýtami. Kým sa týmto piatim mýtom
nepozrieme do očí, nezačneme sa oslobodzovať od spoločnosti, pretože ostaneme závislí od nášho obrazu,
ktorý máme o svete.
  Prvý mýtus znie takto:
Existuje len mužský systém. Náš obraz o svete je jediná rozumná cesta ako vnímať realitu. Všetci aspoň
trošku inteligentní a múdri ľudia takto zmýšľajú. Myslím si, že všetci približne takto rozmýšľame,
až kým sa nám nepodarí natoľko obrátiť, aby sme opustili naše vlastné stanovisko. Volá sa to narcizmus
alebo kultúrna a spoločenská arogancia. Biblické slovo to nazýva slepota. Ježiš napríklad nikdy neobviňuje
bohatých ľudí, že sú vedome zlí alebo podlí. Hovorí len: Sú slepí, nemôžu vidieť. Bohatý muž nedokáže
vidieť, že Lazar pred jeho dverami je odrobinky. Dokonca mu tie odrobinky aj nechá /Lk 16, 19/. Je dobro-
činný muž, ale o spravodlivosti nevie nič. V duchovnom živote je vždy veľkou otázkou otázka slepoty
alebo videnia. Preto naša modlitba musí znieť takto: "Pane, pomôž mi vidieť. Daj, aby som videl, kde naozaj
sedia démoni, a čo dedina v skutočnosti miluje.
  Druhý mýtus hovorí:
že tento systém, náš spôsob myslenia a konania, od prírody prevažuje nad všetkými ostatnými cestami,
a preto musia jeho pravidlá a zákony platiť pre všetkých. Amerika chce napríklad vyzbrojiť svet demokraciou.
Ak náhodou niekde voľby nedopadnú podľa našich predstáv, uvalíme na krajinu hospodárske embargo a pošleme
peniaze, aby sme ich ovplyvnili. Keď potom voľby skončia tak, ako si to prajeme, triumfujeme nad
"víťazstvom demokracie". V Amerike by tomu, čo teraz hovorím, nezatlieskal ani jeden, pretože všetci sú
zajatí vo vlastnej lži. Vzhľadom na to, čo nemecký národ v tomto storočí prežil, mal by vlastne zo všetkých
národov najhlbšie rozumieť tomu, čo znamená byť slobodný od spoločenskej lži. Napriek tomu, ani tu nenašla
Cirkev miesto pre slobodu, ktoré by naozaj lákalo. Až doteraz Cirkev totiž veľmi často podporovala spoločenské
lži. Cirkev často požehnávala lži spoločnosti a bola len ich odrazom, miesto toho, aby bola osvietením.
  Tretí mýtus:
pozostáva v tom, že si o našom systéme myslíme, že je vševediaci, že náš spôsob myslenia a konania nám dáva
právo posudzovať skutočnosť iných ľudí. Bieli muži vedia, čo chudobní potrebujú. Bieli muži vedia,
čo potrebujú čierni. Bieli muži vedia, čo potrebujú ženy. Pri takomto prístupe nejestvuje očividne žiadna
možnosť obrátenia alebo zmeny. Preto sa v tomto kontexte rozumie pod "obrátením sa" niečo veľmi osobné,
ohraničené, individuálne alebo sviatostné. Môžem si nechať svoj vnútorný vzťah k Pánu Ježišovi, a pritom
odmietnuť návrat do "dediny".
  Štvrtý mýtus je tento:
Pretože máme pravdu, je pre nás možné byť absolútne logickými, racionálnymi a objektívnymi. Ten, kto s nami
nesúhlasí, jednoducho nie je inteligentný.
  A toto vedie k piatemu a najšokujúcejšiemu mýtu:
Ak sú tie štyri predchádzajúce mýty pravdivé, môžeme byť Bohom, pretože sme všemohúci a vševediaci.
Ak sa však pokladáš za Boha, tak voláš diablom každého, kto ťa kritizuje. Nikdy nezabudnem,
milé sestry a bratia, že to boli náboženskí ľudia, ktorí Ježiša nazvali diablom /Jn 8, 48/
Neboli to prostitútky, alkoholici alebo mýtnici - tí ho nenazvali Belzebubom. Tí k nemu prišli,
aby ich vyliečil. Boli to tí dobrí, statoční a nábožensky založení ľudia, ktorí chceli ochrániť svoj
vlastný obraz o sebe, ktorí chceli zachovať svoju teológiu a stabilizovať svoje cirkevné systémy.
Počúvať Evanjelium je niekedy pre nás, klerikov, najťažšie.
  Niekedy je pre nás ťažké hovoriť o slobode, pretože vy nás možno vlastne vôbec nepotrebujete.
Niekedy si myslím, že to, čo my, farári, robíme, má niečo spoločné s poisťovaním si našich pracovných
miest. Nesmieme pripustiť, aby ste od nás ostali závislí. My klerici, musíme konečne dostať odvahu
poslať vás na vašu vlastnú duchovnú cestu, a to aj so všetkými rizikami, ktoré v sebe obsahujú naše
cirkevné systémy. Samozrejme, že pri tom urobíte chyby, ale aj my ich tak či onak už dávno robíme.
Čo nás zvádza k presvedčeniu, že to, čo sme doteraz urobili, je také úžasné?
Pustiť sa na cestu slobody vždy znamená ísť po ceste plnej rizika. Znamená to podstúpiť riziko
a urobiť niečo celkom chybné. Riziko, že sa urobí chyba, jestvuje vždy. Ale čo je chyba? A čo znamená
chyba na duchovnej ceste?
Úspech nás v duchovnom živote poučí málo. Zlyhanie a neúspech je však veľký majster - učiteľ.
Neustála skúsebosť takzvaného obrátenia nás naučí málo, hriech je nám však veľkou učiteľkou.
Viac sa učíme z našich zlyhaní ako z našich úspechov. Oveľa viac sa učíme z našich bolestí ako
z našich pocitov blaženosti. Oveľa viac sa učíme z opúšťania niečoho ako z lipnutia na niečom.
Úlohou Cirkvi je poslať vás na takúto cestu; na cestu, kde spoznáte pravdu aj tu dole - v bruchu,
aj tu - v srdci, a aj tu - v hlave.
Kde ju takpovediac celú prehliadnete. Toto ale nie je skúsenosť alebo poznanie niekoho iného,
ale je to vaša vlastná cesta. Táto cesta vedie do pravdy a volá sa: Letting go.

prevzaté
Slobodní od slobody
Richard Rohr
Pridal lazar44 on 18/05/2019 03:52