Archívy

Reklama

Dve rôzne  prostrednosti

Henri de Lubac, francúzsky jezuita, jeden z najväčších teológov Druhého vatikánskeho koncilu v šesťdesiatych
rokoch 20. storočia, povedal, že existujú dve rôzne  prostrednosti vo výklade Písma.
  Prvú z nich opisuje ako otrepaný moralizmus a zbožnosť tých, čo nikdy neštudovali historické
a antropologické prostredie, do ktorého bolo Písmo vsadené /pokušenie konzervativizmu/.
Je to len srdce a málo rozumu. Je to milé a nežné, ale nemení to dejiny.
Popravde, nikdy to nebude mať účinok na človeka, ktorý je aspoň trochu vzdelaný, a ľahko sa to stane
zásterkou pre obrovské množstvo pýchy a predsudkov.
  Druhá prostrednosť je podľa neho výklad Písma zúžený na historicko-kritický pohľad tých, čo nemali
nijakú skúsenosť s Bohom /pokušenie progresivizmu/. Ide zvyčajne o "osvietené" formulácie ľudí,
čo nemajú nijaký vnútorný zážitok, ktorý by v nich prebudil realitu duchovného sveta.
V skutočnosti viac o Bohu rozprávajú ako ho milujú. Jedinou možnou cestou je nahradiť Ducha listom papiera,
vnútornú autoritu rovnicou, skutočné poznanie vzdelaním. Je to len rozum a málo srdca.
Dozvieme sa, čo Gréci skutočne mysleli a či to Ježiš naozaj povedal,
čím často odovzdávame kontrolu rozumu, ale srdce sa nedozvie nič očarujúce a nové.

Prevzaté z knihy
"Veci skryté"
Richard Rohr
Pridal lazar44 dňa 15/09/2019 06:09 0 komentáre