Pozrel som si tento príspevok od Jána Majerníka
a myslím, že stojí za pozretie.

https://www.youtube.com/watch?v=FOgdIk_5O4E

Pri duchovnom doprevádzaní sa mi stále potvrdzuje, že mnoho ľudí je nemocných, kvôli ich nemocnej spiritualite.
Prijali teológiu, ktorá ich nemoc posilńuje a udržuje. Preto sa pokúšam rozvíjať teológiu a spiritualitu,
ktorá by uzdravovala. Zdravá teológia má odzrkadľovať Ježišovho ducha, ktorý pri hlásaní radostnej cesty,
ukázal človeku cestu k zdravému životu a uzdravoval nemocných. Ježíš bol proti teológií, ktorá na človeka
kládla bremená, ktoré sa nedali uniesť, ktorá predstavovala Boha vzbudzujúceho strach.  
O Ježišovi sa hovorilo, že on o Bohu hovorí s mocou. Hovoril o ňom tak, že z nemocných vychádzali nečistí duchovia.
Nečistí duchovia, podľa mňa, nezdravé predstavy o Bohu. Ježiš hovorí o Bohu tak, že rúca falošné predstavy o ňom.
Posadnutý sa zmietal medzi falošným obrazom Božím a tušením, že sloboda a uzdravenie ktoré v ňom prebudil
Ježišov obraz Boha, sú možné u Boha. /Mk 1,23-28/.
Spiritualita je nemocná vtedy, keď rozdeľuje a vedie človeka k tomu, aby vytláčal, potláčal, alebo dokonca
odsekával podstatné oblasti života. Keď si vo svojej spiritualite postavíme ideáli príliš vysoko, budeme v nebezpečí,
že to, čo sa s nimi nezhoduje vytlačíme alebo potlačíme. To, čo je potlačené, sa však ozve - niekedy v nevysvetliteľnej
agresivite alebo v návaloch zlosti, inokedy ako symptóm  neurózy a telesnej nemoci.
Potlačené môže viesť k tomu, že vedieme dvojaký život - sme prísne konzervatívni k jedným, na strane druhej sme veľmi
laxní napríklad k predpisom cirkvi- a vôbec si nevšimneme , že čosi tu nehraje, pretože ideme po dvoch rôznych koľajach,
až sme z toho chorí.
  Proti spiritualite, ktorej dôsledkom je nemoc, chcem postaviť spiritualitu, ktorá uzdravuje.
Nemusíme ju vymýšľať, pretože ju nájdeme u otcov cirkvi, u mystikov, a v časom potvrdených tradíciách, ako napríklad
v benediktínskej, františkánskej, karmelitánskej alebo jezuitskej.

Zdravá je spiritualita, ktorá berie vážne psychologické zákonitosti človeka a prostredníctvom askézy človeka cvičí,
ale nenarušuje pritom jeho psychickú štruktúru. Zdravá je spiritualita, ktorá mi dovoľuje, aby som všetko, čo je vo mne,
nahliadol, bez toho, aby som to posudzoval, a ktorá ma volá, aby som Bohu predložil celú pravdu o sebe. Jedine v pokore
môžeme Bohu predložiť, našu skutočnosť, bez príkras. Len tak ale môže byť premenený môj život. Najdôležitejšími postojmi
vzhľadom k zdravej spiritualite sú podľa mňa pokora, ktorú sv. Benedikt popisuje ako cestu duchovnej premeny, pravdivosť,
v ktorej Bohu predkladám naozaj všetko, sloboda byť pred Bohom vo svojej celistvosti a konečne láska, ktorá je cieľom
celej duchovnej cesty.
  Dôležitým kritériom zdravej spirituality je dynamičnosť. Keď je človek dynamický, porozumel Ježišovým slovám, že prišiel,
aby mali život v hojnosti /Jan 10;10/. Ďalším kritériom je vnútorný pokoj, zmierenie so sebou samým a s ľuďmi, život
v jednote so sebou a s životom ako takým. Zdravá spiritualita sa vyjadruje uzdravujúcimi rituálmi, zdravým spôsobom života,
ktorý zahrňuje všetko - môj životný rytmus, kultivovanosť v jednaní, v bývaní, stravovaní, pri práci i v reči.
Zdravá spiritualita je naplnením umenia zdravého života, ako ho rozvinula grécka filozofia.

Prevzaté, krátené
autor Anselm Grun