Archívy

Reklama

Repete : Kontemplácia 3. časť

Chcel by som s vami vyskúšať jedno cvičenie, ktoré vám možno pomôže uskutočniť to.
Najprv venujeme niekoľko minút tomuto cvičeniu, a potom budeme o ňom rozprávať.
Niet totiž dôvodu, prečo by ste mi mali veriť, sami to musíte zakúsiť. Väčšina
z nás žila po celý život v permanentnom prúde vedomia, s neustálym tokom myšlienok,
obrazov, pocitov. V každom momente nášho života sa na tieto myšlienky alebo pocity
upíname, a preto sa stáva toto: Nie ja mám nejakú myšlienku, ale myšlienka má mňa.
Nie ja mám pocit, ale pocit má mňa. Musíme odhaliť, kto vlastne je to ja,
ktoré má tieto myšlienky a pocity? Kto si - mimo tvojich myšlienok a pocitov?
Som si istý, že väčšina ľudí zo západu osobu, ktorou sú oni sami, nikdy nestretli.
Celý život v každom momente sa totiž identifikujeme buď s našimi myšlienkami,
s obrazmi alebo s našimi pocitmi. Musíme nájsť cestu ako sa dostať za toto všetko.
Musíme objaviť tvár, ktorú sme mali prv, než sme sa narodili. Musíme objaviť,
kým sme boli v Bohu už od vekov, predtým, než sme urobili niečo dobre alebo zle.
To je cieľ kontemplácie.
Preto vás prosím, aby ste si predstavili nejakú rieku alebo prúd. Sedíte na brehu
tejto rieky. Idú po nej vlny a loďky. Zatiaľ čo prúd tečie popred váš vnútorný zrak,
poprosím vás, aby ste pomenovali každý z týchto člnov a lodí. Jeden z člnkov sa môže
napríklad volať "môj strach pred zajtrajškom". Alebo príde loď s názvom "odmietanie
môjho manžela". Alebo príde loďka "oh! nerobím to dobre". Každý z týchto ortieľov,
ktorý vynesiete, je jeden taký malý čln. Doprajte si čas pomenovať každý z tých člnkov,
a potom ho nechajte tiahnuť ďalej.
Pre niektorých ľudí je to veľmi ťažké cvičenie. Sme totiž zvyknutí ihneď na tie lode
vyskočiť. Len čo nejaký člnok vlastníme a identifikujeme sa s ním, dostane energiu.
Tu ide o cvičenie ne-vlastnenia, opúšťania. Pri každej myšlienke, pri každom obraze,
ktorý sa dostane do hlavy, poviem: "Nie, to nie som ja, nepotrebujem to, nie som to ja".
Znova a znova si to musíme hovoriť. Niektoré člnky, ktoré sú už na to zvyknuté, že na ne
ihneď naskočíme, si myslia, že sme ich pri prvom raze jednoducho prehliadli.
Preto sa otočia hore prúdom a prídu znova. Člnok povie: "Veď predtým sa stále zlostil
na svoju ženu, prečo to tentoraz nerobí?" Niektorí z nás budú mať potrebu toprédovať si
loďky. Len toto nerobte. Neútočte na ne. Nemajte ich v nenávisti a neodsudzujte ich.
Je to aj cvičenie o nenásilí. Nesmiete nenávidieť vlastnú dušu. Nemôžete nenávidieť
vlastnú dušu. Ide o to, aby sme veci spoznali a povedali:
To nie je nutné, toto nepotrebujem.
Urobte to ale priateľsky. Keď sa naučíme nakladať s našou dušou nežne a láskyplne,
budeme môcť preniesť túto láskyplnú múdrosť aj do vonkajšieho sveta. Mnohí z nás
zažili len totalitárnu spiritualitu. Nie je preto divu, že sme vyprodukovali dva
totalitárne svetonáhľady: kapitalizmus a komunizmus. Obidva sú lož. Musíme sa naučiť
pravde, nie však v našej hlave, ale v našej duši, na mieste, kde je veľká sloboda.
Kde je Boh trpezlivý a všetko prijíma, a kde sa aj my musíme naučiť všetko prijať.
Zároveň však nemôžeme ostať na niečo prilepení - je to aj cvičenie sa v opúšťaní.
Pozitívne myšlienky sú rovnako zlé ako negatívne myšlienky. Pozitívne pocity sú
rovnako zlé ako negatívne - ak sa na ne upneme. Pozitívny obraz o sebe je rovnako
pohlcujúci ako negatívny obraz o sebe - ak sa naň nalepíme. Preto Ježiš hovorí:
Blahoslavení chudobní duchom.
Chudobní sú tí, ktorí nevisia na žiadnom obraze o sebe samých, ktorí nemusia seba
samých trestať negatívnym obrazom, ani nemusia neustále brániť svoj pozitívny obraz.
Psychológia nám môže pomôcť iba trochu inak zaranžovať obrazy o nás, urobiť ich trochu
pozitívnejšie. Pravá spiritualita však obrazy nielen modifikuje, ale hovorí:
Vôbec nepotrebujem obrazy, nemusím sa nalepiť na žiaden, žiaden nemusím udržiavať.
Ak vydržíte toto cvičenie, v krátkom čase uvidíte, na ktorých obrazoch vaša osoba naozaj
visí, čo sú duchovné vzory, ktoré vám dávajú energiu.
Varujem vás: Najprv to bude ponižujúca skutočnosť, pretože väčšina z vás skonštatuje:
Ak si odmyslím svoje myšlienky a pocity, neviem, kto som. Niektorí však po niekoľkých
minútach pocítia, ako sa rieka pomaly upokojuje a čistí od lodiek. Objavíte duchovnú
úroveň, ktorá leží pod myšlienkami a pocitmi. Niekoľkokrát sa už stalo, že ľudia mali
pocit, že by si najradšej postŕhali so seba šaty a ponorili sa do rieky.
Svätý Bonaventúra hovorí: "Byť a byť dobrým je jedno a to isté."
Preto sa musíme vrátiť na úroveň, kde jednoducho "sme", kde sme nahí a kde pocítime,
akí sme "dobrí".
A predsa toto "byť-dobrý" nemá nič spoločného s tým, či robíme niečo správne alebo nie.
Musíme sa vrátiť na toto miesto, lebo bez toho neexistuje žiadna radikálna reformácia
náboženstva, a tiež nevznikne žiadna iná politika.Stále bude len jedno ego porážať
nejaké iné. Ego, ktoré má pravicou ideológiu je pritom rovnako zlé ako ego s ľavicovou
ideológiou. Konzervatívne ego je rovnako zlé ako liberálne ego. Kapitalistické ego je
rovnako zlé ako komunistické ego. Pravé náboženstvo nás vyvádza z tohto ego-centrického
správania a pomáha nám vidieť, kto sme v Bohu. Tam máme slobodu, ktorá nám dovoľuje byť
chudobnými. Nič tam nemusíme dokazovať, nič nemusíme obraňovať
a späť do sveta sa z tohto miesta vraciame naplnení veľkou silou. Dokonca sme do tohoto
sveta hodení. Po mojom kontemplatívnom roku som dospel k presvedčeniu, že by som mal
v New Mexicu otvoriť "Centrum pre akciu a kontempláciu".
Tým by sa ľuďom pomohlo, aby sa mohli celkom oddať otázkam a cieľom sociálnej
spravodlivosti, aby sa naozaj naklonili ku chudobným, a to z toho správneho východiskového
bodu /lebo je možné robiť správne veci z nesprávnych dôvodov/. Naším cieľom je robiť správne
veci so správnymi motívmi, aby už viac správne veci nesúviseli s mojou potrebou mať úspech,
alebo s mojou potrebou mať moc nad inými ľuďmi.
Preto vás teraz poprosím, aby ste jednoducho šesť minút mlčky sedeli. Myslíte, prosím,
na toto:
Pri tomto cvičení neexistuje úspech alebo zlyhanie. Dôležité je vydržať a neustále opúšťať
zbytočné a falošné ja - a nebáť sa. Lebo byť a byť dobrým je to isté. Cieľom každej
spirituality je, že na konci stojí nahá osoba pred nahým Bohom. Ide o to, že sme nahí.
Ako iste viete, ľúbostný akt si vyžaduje nahotu. To isté platí v ľúbostnom príbehu s Bohom.
Musíme opustiť naše falošné ja, aby sme boli pripravení pre ozajstnú jednotu s Bohom.
Nebojte sa ticha, lebo Boh je v tichu s vami a vedie vás. Po cvičení by ste si mali nájsť
niekoľko minút času a pokúsiť sa nájsť nejaké slovo, prídavné meno, malú vetu či motto na to,
čo sa s vami za tých šesť minút stalo /nič z toho nemôže byť správne alebo nesprávne/.
Pokúste sa nájsť niečo, čo váš zážitok vyjadrí slovami. Aj keď vám to naháňalo strach alebo
ste mali pocit, že to neviete, povedzte to. Ak to bolo nádherne a pokojné, tak sa o to s nami
podeľte. Prosím vás, aby ste sa jednoducho obrátili na niekoľkých ľudí a pokúsili sa podeliť
s nimi o váš malý zážitok, aj keď vám to cvičenie možno ťažko padne. Nájdite si na to niekoľko
minút času. Kontemplácia je cesta ako sa naučiť počúvať duchom a nie hlavou. Kontemplácia je
hľadanie širokého priestoru. Tento priestor je dosť veľký na to, aby tam mala aj hlava svoje
miesto. Je dosť veľký priestor pre srdce, pocity, brucho, podvedomie, naše spomienky,
tušenia, pre celé naše telo. Ide tu o celistvé miesto počúvania, na ktoré sa kresťania musia
vydať, ak hľadajú múdrosť. Ak od nás nebudú vychádzať žiadni
múdri ľudia, bude to preto, že sme zabudli umenie kontemplácie.

prevzaté
Slobodní od slobody
Richard Rohr
Pridal lazar44 on 16/05/2019 06:38