Archívy

Reklama

Nesmrteľný diamant : Duša, naša vrodená identita.

Dospel som k názoru, že naša vnútorná identita je to, čo väčšina
svetových náboženstiev a filozofov v podstate nazýva pojmom duša.
Neustále pre dušu máme mnoho rôznych definícií, ktoré poodhaľujú
pôvodný význam gréckeho slova psyché, ktoré doslova označovalo "motýľa".
Dušu a pravé Ja bolo vždy ťažké prišpendliť; sú nepolapitelne a subtílne
ako motýľ. Naša neschopnosť vidieť pravé Ja je jasne rovnaká ako naša
neschopnosť vidieť vzduch: je všade a pritom nikde.
Tajný recept všetkých vyspelých náboženstiev je preto naučiť sa všímať
si dobrá. Akýkoľvek proces založený na ideológii, hneve alebo strachu
vždy len posiluje falošné ja. Ego má vždy oportunistický program.
Duša nemá žiadny program, okrem videnia veci, a to tak aké sú.
Dovoľte im, aby vás učili; ako keď sa motýľ vznáša, ochutnáva z kvetov
a zas letí ďalej.
  Rád by som sa pokúsil polapiť túto motýliu dušu v jej podstate:
naša duša je tým, kým sme v Bohu a kým je Boh v nás. Nikdy nemôžeme
doopravdy svoju dušu stratiť; môže sa stať, že si ju len neuvedomujeme,
čo je v skutočnosti tá najväčšia strata zo všetkého: mať ju, a pritom
ju nemať /Mt 16, 26/. Naša podstata, naša pravá "totosť" sa nikdy
v žiadnom inom vtelení neobjaví. Ako prehlásil Oscar Wilde:
"Buďte sami sebou; všetky ostatné role už sú rozobrané."
Naše pravé Ja a naša duša pochádzajú od Tvorcu - "v peknom balení",
ako sa hovorí v reklamách.
  Asi ste si už všimli, že zdanlivo kladiem rovnítko medzi dušu
a práve Ja, a pritom sa tak trochu líšia. V určitom zmysle sú medzi
sebou zameniteľné, lebo ide o odhaľovanie "večnej" časti nás samých,
časti, ktorá pozná pravdu. Ale musím zároveň podotknúť, že pravé Ja
je pravdepodobne širšie než duša, pretože naviac zahŕňa Ducha
a vtelenie.
Oboje nám ale zjavuje nesmrteľný diamant, ktorý do nás
vložil Boh, a často oboje pracuje ako jedno.
  My /a všetky ostatné stvorenia/ začíname s božskou DNA, vnútorným
osudom, ako nám bol danný, absolútnym jadrom, ktoré pozná pravdu o nás,
zastrčeným plánom v útrobách nášho bytia, imago Dei /tj."obrazom Božím"/
ktorý prosí, aby mu bolo dovolené byť, naplniť sa a zjaviť sa. Ako sa
hovorí v liste Rimanom/5,5/:
"Je to Svätý Duch vliaty do vašich sŕdc, ktorý vám bol danný."
  Naše pravé Ja je to, čo nás robí nami samotnými. Je ta zmŕtvychvstalá
prítomnosť, čo "sa pripojí a ide po našom boku" na našej ceste do Emauz
/Lk 24,15/. Je to Kristovo tajomstvo, ktoré sa zjaví a čas od času uchváti
každého z nás na našej ceste, dokiaľ si uň nakoniec "nenájdeme domov"
/Jan 15,4/ a nepomažeme /doslovne "neposvätíme"/ kameň na tom mieste
/Gn 28,18/ ako miesto, kam sa máme vracať. To je nepochybne najplnší
pojem odpočinku o šabate.
  Vaše pravé Ja sa vám už predstavilo, ináč by ste už dávno nepokračovali
v čítaní tejto knihy, pretože by budila dojem nezmyselného fantazírovania.
"Nie je to preto, že nepoznáte pravdu, o ktorej vám tu píšem, ale skôr
preto, že už ju dávno poznáte," zhrňuje krásne Ján /1 Jan 2, 21/.
A vy ju poznáte.
  Jan Duns Scotus /1265-1308/, františkánsky filozof, ktorého som po štyri
roky študoval, nazýval každú dušu jedinečnou "totosťou" /haecceitas/
a hovoril, že sa dá nájsť v každom akte stvorenia v jeho jedinečnosti.
Boh podľa neho nestvoril všeobecnosť, rody a druhy alebo čokoľvek,
čo by sa muselo neustále dookola vracať, aby sa to napravilo /reinkarnácia/,
ale iba jedinečné a špecifické stelesnenie večného Tajomstva - vždy
jednotlivo vyvolené, milované a existujúce v sebe, súc samo sebou.
To je Božia sláva! Ako obvykle najlepšie vyjadruje Gerard Manley Hopkins,
básnik hlboko ovplyvnený Scotom:

  Tak i každá smrteľná vec jedno a to isté len
  robí: delí sa, zdieľa v tom, čím vnútorne je,
  svoje vlastné SOM hlásno hlása, hláskuje
  a kričí: Čo robím, to som ja, preto tu som.

prevzaté
voľný preklad
Richard Rohr

Mt 16, 26
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!
Pridal lazar44 on 09/02/2019 08:50