Archívy

Reklama

Repete : Bolo by to úžasné

Na východe sa často hovorí: „Tí, ktorí vedia, nehovoria, ti, ktorí hovoria, nevedia.“
Vyjadriť to slovami,  to sa nedá, len opak sa dá opísať slovami. Guru vám nemôže odovzdať pravdu.
Pravda sa nedá vyjadriť slovami. To už potom nie je pravda. To už potom nie je skutočnosť.
Skutočnosť sa nedá vyjadriť slovami. Guru vám môže len ukázať vaše omyly. A až keď sa zbavíte
omylov, uvidíte pravdu. A ani potom sa to nedá vyjadriť slovami.
  Tomáš Akvinský, na konci svojho života , nepísal, nehovoril. Pochopil. Myslel som si,
že dodržiaval to svoje povestné mlčanie len niekoľko mesiacov. Ale trvalo to niekoľko rokov.
Uvedomil si, že zo seba urobil hlupáka a priamo sa o tom vyjadril. Je to to isté, ako keby ste
nikdy nejedli zelené mango a opýtali by ste sa ma: „Ako to chutná?“ Ja by som odpovedal: „Je kyslé.“
Ale tým, by som vám dal nejaké slovo, dostal by som vás na falošnú stopu. Usilujte sa tomu porozumieť.  
Ľudia väčšinou nie sú veľmi múdry. Uchopia nejaké slovo – slovo Písma napríklad – a pochopia ho úplne
nesprávne. „Kyslé,“ odpoviem vám a vy sa spýtate: „Kyslé ako ocot, alebo kyslé ako citrón?“
„Nie vôbec nie ako citrón, ale kyslé ako mango.“ „Ale ja som mango nikdy nejedol,“ poviete mi.
Nuž s tým sa nedá nič robiť. Ale vy kľudne pôjdete a napíšete o tom doktorát. Nikdy by ste ho nenapísali,
keby ste vedeli, ako chutí. Ani náhodou. Doktorát by ste napísali o niečom inom, ale nie o mangu.
A až raz konečne ochutnáte zelené mango, poviete: Ach jaj, urobil som zo seba hlupáka. Nemal som písať
ten doktorát. A presne to urobil Tomáš Akvinský. Istý nemecký filozof a teológ napísal knihu práve
o mlčaní svätého Tomáša. Jednoducho  sa odmlčal. Nehovoril. V prológu ku svojej knihe Summa Theologica,
ktorá súhrnom zaberá jeho teológiu, píše:
„O Bohu nemôžeme povedať, aký je, ale skôr, aký nie je. A tak nemôžeme hovoriť o tom, aký je,
ale o tom, aký nie je.“

Vo svojom slávnom komentári k Boethiovmu De Santa Trinitate píše, že sú tri spôsoby, ako poznať Boha:

1.) zo stvorenia
2.) z Božích činov v priebehu histórie
3.) z najvyššej formy poznania Boha – poznať Boha tamqam ignotum (poznať Boha ako nepoznaného).

Najvyššia forma komunikácie o Trojici je vedieť, že nevieme. Ale toto nehovorí nejaký zenový majster
z Východu. On je kanonizovaní svätec rímskokatolíckej cirkvi, knieža teológov po celé storočia.
Poznať Boha ako nepoznaného. Na inom mieste dokonca svätý Tomáš píše: ako nepoznateľného.
Skutočnosť, Boh, božská podstata, pravda a láska sú nepoznateľné, to znamená, že ich nemôžeme pochopiť
našou mysľou.

To by umlčalo množstvo  otázok, ktoré ľudia majú. My totiž stále žijeme v ilúzií, že vieme.
Nevieme. Nemôžeme vedieť.
  Čo je teda Písmo?
Je to narážka, náznak, no nie popis.
Fanatizmus jediného úprimného veriaceho, ktorý si myslí, že vie, spôsobí viac zla ako dvesto lotrov spolu. Je šokujúce vidieť, čoho všetkého sú úprimne veriaci schopní, pretože si myslia, že vedia.
Aké by to bolo krásne, žiť vo svete, kde by každý vedel povedať:
„Ja neviem.“

Zbavili by sme sa jednej obrovskej bariéry. Nebolo by to úžasné?

prevzaté z knihy: Bdelosť
A. de Mello
Pridal lazar44 on 09/04/2018 08:51