A je to aj o "nádeji."
...........................
Nebo v prítomnej chvíli
"Veď všetko, čo je zjavné, je svetlo," hovorí list Efezanom / Ef 5,14/.
V modlitbe iba stále znova pozeráme na Boha a stávame sa jeho odrazom,
takmer navzdory nám samým /2Kor 3,18/.
Slovo "modlitba" bolo často trivializovane, ako by šlo len o spôsob,
ako dosiahnuť, čo chceme. Avšak v tejto knihe používam výraz "modlitba"
ako slovo ktoré označuje každý vnútorný dej, ktorý vám dovoľuje prežívať
vieru, nádej a lásku v sebe samom. Nie je to technika k získavaniu vecí
ani zbožné cvičenie, ktoré akýmsi spôsobom robí Boha šťastným, ani podmienka
vyžadovaná na vstup do neba. Skôr je to prežívanie neba v prítomnej chvíli.
 Základnou náboženskou skúsenosťou je v poznaní, že niekto vás pozná
"skrz naskrz", a to lepšie než čokoľvek, vrátane seba, poznáte vy sám seba.
Avšak navzdory tomuto rozdielu máte pocit, že ide o ozajstné poznanie.
Tento nový spôsob poznania tu budeme striedavo nazývať kontempláciou,
nedualistickým myslením alebo videním "tretím okom". Takáto modlitba,
takéto poznanie vás zbavujú úzkostlivej snahy všetko dokonale pochopiť
a potreby správne všetko formulovať. V tomto bode sa Boh stáva skôr slovesom
než podstatným menom, skôr vzťahom než myšlienkou. Niekto s vami tancuje -
a vy nemusíte mať strach, že urobíte chybu.
 Nie je podivné, že všetky významné liturgické modlitby cirkvi končia
rovnakými slovami:"Skrze Krista, nášho Pána. Amen." Nemodlíme sa ku Kristovi;
modlíme sa skrze Krista. Alebo presnejšie: Kristus sa modlí skrze nás.
Vždy a naveky sme prostredníci, nástrojmi, vibrujúcimi ladičkami, prijímačmi
/Rim 8,22-27/. Pomaly sa učíme správnym frekvenciám, ktoré zachytia signál.
Zásadnou úlohou každej dobrej spirituality je naučiť nás "spolupracovať"
s tým, čo už Boh chce robiť a čo už začal robiť /Rim 8,22-27/.
V skutočnosti nám nič dobré nevstúpi do mysle, pokiaľ sa v predchádzajúcom
momente Boh v nás už "nepohol". My vždy a naveky iba súhlasíme s týmto pohybom.
Žiť takto znamená, žiť vo vnútri nevysvetliteľnej nadeje, pretože váš
život vám teraz bude pripadať omnoho väčší ako iba váš život samotný.
V skutočnosti to nie je váš vlastný život, ale paradoxne ste teraz viac sami
sebou, než niekedy predtým. Toto je nemenná skúsenosť všetkých mystikov -
a vy môžete zakúsiť to isté.
"Naozaj, Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel.!"
/Gn 28,16/
prevzaté
Richard Rohr
Nahá prítomnosť

....................................

2Kor 3,18
Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána,
premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána,
ktorý je Duch.  

Rim 8,22-27
Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti.
A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme Ducha ako preddavok Božích darov, aj my vnútri vzdycháme
a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela.   Lebo v nádeji sme boli spasení.
Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí?  
Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.  
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť.
Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.  
Ale ten, čo skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.  

Rim 8, 28
Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.