Len veriaci človek dokáže byť za všetko vďačný. Táto vďačnosť sa bude prejavovať na tvojej tvári ako radosť, lebo všetko je talentom, ktorý máme premeniť na dobro.
  Keď sa Ježiš pozerá na náš život, možno plný neúspechov, starostí, konfliktov, nepodarených zámerov či vzťahov, ťažkostí v živote vonkajšom i vnútornom, nikdy nie je smutný. On sa pozerá s radosťou, lebo dúfa, že to všetko prinesie ovocie, že všetko využijeme a budeme radostní a vďační za všetko, čím nás obdarúva.
  Jubilejný rok lurdských zjavení, keď sa Panna Maria zjavila Bernadete Soubirousovej a zanechala úžasné svedectvo pokory a modlitby pre dnešný svet, sa blíži ku koncu. A tak sa pýtame: Čo nám tento rok priniesol? Čo nás posilnilo? Ako chceme vykročiť do nových dní, mesiacov či rokov nášho života? Výzva, ktorú Panna Mária adresovala skrze Bernadetu nám všetkým: „Pokánie, pokánie, pokánie!“ nás privádza k poznaniu, že aj my musíme obrátiť svoje životy k Bohu a vo všetkom mu dôverovať.
  Bernadeta nemala jednoduchý život, často bol naplnený horkosťou, nepochopením, duševným i telesným utrpením... Ona však dôverovala Bohu a za všetko, čo prežívala, mu bola vďačná, o čom svedčí aj jej „Testament“, ktorý je neobyčajne výrečným svedectvom vďačnosti za spoznané dary:

*Vďaka ti, Ježišu, za chudobu mamičky a otecka, za starý mlyn, za hrubé dosky nášho domu, za prašivé ovce, ktoré som pásavala. Vďaka ti, Bože, že som hladovala a nebola takmer nikdy nasýtená; vďaka ti za starosť o deti a za pasenie oviec.

*Vďaka ti, Bože, za prokurátora i komisára, za žandárov, za tvrdé slová pána farára Peyramala...

*Za dni, keď si prišla, Svätá Panna, aj za tie, keď si neprišla, budem schopná ďakovať až v raji. Za prijaté zauchá, za posmešky, za urážky, za tých, ktorí ma pokladali za blázna, za podvodníčku, za zlodejku, vďaka ti, Mária - Matka.

*Za to, že som nikdy neovládala pravopis, za pamäť, ktorú som nikdy nemala, za moju nevedomosť a hlúposť, vďaka. Ďakujem, lebo keby bolo na zemi iné dievča, nevedomejšie a hlúpejšie ako ja, bola by si si iste vybrala ju...

*Za moju matku, ktorá zomrela tak ďaleko, za bolesť, ktorú mi spôsobil otec, keď prišiel a namiesto toho, aby otvoril náruč pre svoju malú Bernadetu, mi povedal „sestra Mária Bernarda“, vďaka ti, Ježišu.

*Vďaka, že si mi dal srdce také jemné a citlivé a preplnil si ho horkosťou.

*Vďaka za matku prestavenú Jozefínu, ktorá pred otcom biskupom vyhlásila, že sa nehodím na nič. Vďaka ti, môj Bože, za sarkastické poznámky matky magisterky, za jej tvrdý hlas, jej iróniu a nespravodlivosť; za všetok tvrdý chlieb pokorovania ďakujem ti zo srdca, môj Bože.

*Ďakujem ti, že som bola tá, ktorej matka Terézia mohla často opakovať: „Nerobte zo seba sväticu!“ Vďaka ti, že som mohla byť tá, ktorá bola vystavená toľkým skúškam, že moje sestry hovorili o mne: „Aké šťastie, že nie sme Bernadetou“.

*Vďaka ti, že som bola Bernadetou, ktorej hrozili väznením preto, že som ťa videla, presvätá Panna; že sa na mňa ľudia dívali ako na zvláštne zviera, na Bernadetu, takú úbohu, že keď ma videli, hovorili si: „A to je tá?“ Nič viac, ako toto úbožiatko.

*Vďaka ti, Bože, za toto moje úbohé telo, ktoré si mi dal, za všetky choroby, za moje hnisajúce rany, za horúčku, za všetky bolesti kruté i bezcitné.

*Vďaka ti, Bože, za túto moju dušu, ktorú si mi dal, za púšť a vnútornú prázdnotu, za tvoje noci i záblesky svetla, za tvoje tichá i za tvoje hromy; za všetko, i za to, že si ďaleko i blízko, vďaka, ó, môj Bože, vďaka.“
(Fonti vive. Caravate, 1960)

   Náš život je presiaknutý bolesťou i utrpením rôzneho druhu. Ak sa však na kríž budeme pozerať očami viery, vtedy sa naša bolesť stane darom pre náš život a my budeme vďační. Boh potrebuje naše utrpenia, aby nás mohol urobiť šťastnými. Učme sa od sv. Bernadety denne ďakovať Bohu za všetko, čo nám dáva, a tak písať aj svoj „testament“ vďaky Bohu za všetko, čo urobil v našom živote.

Spracovala sr. M. Timotea

Zdroj: http://www.rodinaneposkvrnenej.sk/0408/rn12.htm