Archívy

Reklama

Článok - ku kázni o. Kuffu 16.11.2019 v Trnave

Kuffa: Nebojím sa! Možno kážem verejne naposledy. Som pripravený, že mi zotnú hlavu17.11.2019 | 12:19
Liberalizmus, liberalizmus, liberalizmus, taká je pravda. Nebuďme ako mlčiaci psy, ktorí mlčia. Biskupi nemlčte, otcovia nemlčte, vyhlásil kňaz Marian Kuffa v reakcii na list arcibiskupa Zvolenského a biskupa Sečka.

Arcibiskup Orosch privítal na Trnavskej novéne kazateľa otca Mariana Kuffu veľmi vrúcnym príhovorom. Vyjadril mu svoju blízkosť za spôsob ako už 30 rokov vedie Inštitút Krista Veľkňaza a postaral sa o tisíce ľudí.

Otec arcibiskup Orosch svoju blízkosť zvýraznil tým, že po vzore svätého Vincenta de Paul zbiera žatvu nie v predných radoch, ale práve naopak je medzi zabudnutými a v posledných radoch medzi poslednými zbiera klásky, ktoré iní nechali na zemi.

Marián Kuffa kázal o rodine a vyzdvihol povinnosť otca chrániť rodinu tak ako vie. Táto povinnosť sa týka otcov rodín, ale aj duchovných otcov, kňazov, biskupov a pápeža, každého podľa veľkosti zverených duší.

Podľa Kuffu najviac ohrozuje dnešnú rodinu liberalizmus, ktorý je stelesnením svojvôle a bol aj za prvotným hriechom. Kuffa sa vyjadril na útoky kresťanských liberálov v Cirkvi, “ktorí Cirkev rozkladajú zvnútra.” “Liberalizmus, liberalizmus, liberalizmus, taká je pravda. Nebuďme ako mlčiaci psy, ktorí mlčia. Biskupi nemlčte, otcovia nemlčte. Možno nás to bude niečo stáť. Liberalizmus sa vkráda aj do Cirkvi. Kresťanský liberalizmus. Cúvnime 2000 rokov dozadu. Pilát bol originál liberál. Neveril v Boha, chcel ho zachrániť. Keď išlo o jeho funkciu, Ježiša obetoval,” uviedol Kuffa.

Kuffa v kázni apeloval na ľudí, aby si uvedomovali, že manželstvo nie je legalizácia sexu, ale spoločenstvo lásky, ktorá musí byť otvorená plodeniu detí. “Ak nie sú tieto dve veci naplnené, nie je platné manželstvo. Nemôžem vstupovať do manželstva s tým, že nechcem deti. Ak si chceme len zlegalizovať sex, nie je manželstvo platné,” uviedol Maroš Kuffa.

Boh je láska a pravým znakom slobody je láska. Akej skúške boli vystavení prví ľudia? Nevieme,” ale podľa Kuffu zvolili si hriech teda svojvôľu v rozpore s Božou vôľou a preto znakom všetkého prekročovania pravidiel je morálny liberalizmus: ” Fašizmus a komunizmus vznikli z liberalizmu, nie naopak. Je to vzopretie sa vôle Božej. Je to svojvôľa. Svojvôľa končí vždy katastrofou.

Ten kto dodržuje dopravné predpisy ten je slobodný človek. Dopravné predpisy v Cirkvi je Desatoro. Kto dodržuje Desatoro je rozumný a slobodný. Ak chceš žiť dodržuj Desatoro a uč tomu svoje deti. Učia deti, aby sa vzopreli deti otcovi a matke. Toto ohrozuje našu spoločnosť. Zároveň otec Marián zdôraznil, že liberálna potratová politika na Slovensku vyvraždila 1,4 milióna detí, čo sú väčšie čísla ako obe svetové vojny a komunizmus napáchal na Slovensku dokopy.

Annáš ,Kaifáš, farizeji sú liberálni kresťania. Vyhlasujú, že sú kresťanská elita, ale odmietajú Krista, ktorý hovorí cez kňazov a biskupov,” uviedol Kuffa. Ten sa vyjadril aj k včerajšiemu rozhodnutiu dvoch biskupov Zvolenského a Sečku, ktorý ho menovite vyzvali, aby sa politicky neangažoval.

Pozrite koľko schytal tento biskup. Od liberálnych kresťanov. Koľko schytal Váš dekan od liberálnych kresťanov. Ak chcete pomôcť kňazovi, napomeňte ho medzi štyrmi očami, ale nie cez média,” uviedol Kuffa.

Vyzerá, že sa bojím? Daniška /redaktor Postoja/ nikdy so mnou nerozprával. Verejne ma pošpinil a verejne mu odpušťam. Ako našpinili na arcibiskupa, na dekana, tak našpinili aj na mňa. Poslúchnem biskupov. Kto Vami pohŕda, mnou pohŕda. Liberálni kresťania ničia našu cirkev zvnútra. Hovorím to nahlas, je to tak.

Veriacich Kuffa zároveň vyzval, aby rozlišovali reči o Ježišovi a Ježišove reči. Reči o Ježišovi hovorili, že je diabol, hoduje s hriešnikmi a pravda bola práve opačná. Na záver Kuffa povedal: “Nebojím sa, aj keď možno hlásam naposledy. Som pripravený, že mi zotnú hlavu.” Zároveň zvýraznil, že do katolíckej Cirkvi preniká liberalizmus.

Redaktor denníka Postoj spolu s liberálnymi médiami a v sérii blogov uverejnili útok na Mariána Kuffu, že sa politicky angažuje. Matúš Hagara z mládežníckej organizácie KDH navyše uverejnil blog, že údajne mal otec Marián v minulosti byť biskupom Sečkom napomenutý. V danom prípade ak je táto informácia pravdivá znamenalo by to, že predstavitelia KDH dostali informáciu o dôvernej konverzácii zo strany cirkevných kruhov. Alojz Hlina verejne na FB profile vyjadril radosť z listu dvoch biskupov. Na internete sa k tejto otázke diskutujúci v komentároch vyjadrili: “Ak sa politická strana dozvie o údajnej dôvernej konverzácii medzi štyrmi očami medzi biskupom a kňazom, mala by Cirkev vysvetliť, čo všetko dôverné o svojich veriacich a kňazoch zverejňuje do centrály KDH.”

Na verejnosti brat Mariána Kuffu, Štefan Kuffa uviedol, že bratovi zámerne vopred nepovedal žiadne politické rozhodnutie ani informácie o marketingu strany, aby vždy bol slobodný. “S Marošom komunikujem tak, aby bol slobodný a mohol hovoriť vždy pravdu. Taká je pravda a môžu sa ho na to cirkevná vrchnosť pýtať. To, že na otázku na verejnosti, že koho bude voliť odpovedal verejne, že mňa, nie je hriech. Sú tu kňazi a predstavitelia cirkevných spoločenstiev, ktorí verejne v reklamných spotoch agitovali pre politické strany. Maroš je kňazom a zostane kňazom. To, že naša strana sa jednoznačne postavila za presadenie toho, čo ako kňaz Cirkvi hlása, nie je zlá, ale dobrá vec. Mali by to urobiť všetci. O našom spojenectve s piatimi stranami v Národnom bloku s ĽSNS sa dozvedel tak ako všetci ostatní z médií. Taká je pravda a Daniška ho nechutne osočil,” uviedol Štefan Kuffa.

Na konci kázne zožal otec Marián Kuffa veĺký potlesk zo strany veriacich, kňazov a prítomných biskupov.

Zdroj: https://www.infovojna.sk/article/kuffa-nebojim-sa-mozno-kazem-verejne-naposledy-som-pripraveny-ze-mi-zotnu-hlavu

...................

Kazen o. Kuffu - 16.11.2019, Trnava
Zacina v 39. minute

http://109.74.144.117:1935/vod/_definst_/SVO/SVO_0002_191116_hd.mp4/playlist.m3u8
Pridal alexandra_ dňa 17/11/2019 03:01 236 komentáre

(Často kladená) Otázka

Veladostojny otce,

Moju otazku by som chcela zacat citatom zo sv. Pisma, lebo sa mi velmi paci:

"Verny priatel je ako mocna pevnost, kto takeho najde, najde si poklad."
Teda rec je o dobrom a vernom priatelovi. Myslim, ze kazde dobre krestanske dievca chce stretnut dobreho a skutocne veriaceho chlapca, ktory by bol buducim vernym manzelom. Za tento problem prosim pri modlitbe uz dlhsie a obetujem za to aj modlitby sv. ruzenca. Dost casto nad tym rozmyslam, preco sa niekto tak lahko najde s tym druhym a niekto musi dlho cakat, chce sa stretnut s tym pravym clovekom a uprimne po tom tuzi.

Jednoducho tomu nerozumiem. Mam 26 rokov, neviem, co by som mala este viac pre tuto vec urobit.

Budem Vam velmi povdacna za Vasu radu.
Dakujem.
Helena

Odpoved - 34
o. Pavol Eirene, C.Ss.R.
13. apríl 99

Túzba po dobrom manzelovi je cosi prirodzené. Ved predsa, kto by túzil po zlom manzelovi?!

Sme stvorení pre lásku a len opravdivá láska nás môze urobit stastnymi. Je pravdou, ze tou Láskou, ktorá nás raz urobí nekonecne stastnymi je iba Boh sám. Ved, sv. Ján hovorí: "Boh je láska" (1 Jn 4:8 ). Boh nielenze nás miluje, on sám je Láska.

Clovek vsak chce zakúsit stastie uz tu na zemi. Uz tu na zemi by sme chceli prezívat lásku.

Boh sám chce, aby sme uz tu na zemi zakúsali predchut jeho nekonecnej lásky. Ak sa milujeme navzájom, Boh je v nás. "Boha nikto nikdy nevidel; ale ked sa milujeme navzájom; Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá" (1 Jn 4:12).

Zaiste najkrajsím symbolom lásky medzi Bohom a clovekom je manzelská láska. Ved Boh sám, tak v Starom ako aj Novom Zákone, pouzíva obraz manzelskej lásky na vyjadrenie svojho vztahu k nám a ku kazdej dusi jednotlivo. Manzelstvo vsak na druhom svete nejestvuje, pretoze túzba cloveka po stastí je tam vrchovate naplnená láskou Lásky samotnej. "Pri vzkriesení sa ludia nezenia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi" (Mt 22:30).

Nezabúdajme preto nikdy na túto poslednú vec. Ked si dievca (chlapec) hladá zivotného partnera, v prvom rade nemá byt prílis ustarostená, lebo "cas je krátky" a "tvárnost tohoto sveta sa pomína" (1 Kor 7:29 a 30). Má si v prvom rade oslobodit srdce od prílisnej starostlivosti, podla slov sv. Pavla, ktoré platia práve práve tak muzom ako aj zenám: "

Si viazany k zene? Nevyhladávaj rozluku. Si bez zeny? Nehladaj si zenu… A tak, bratia, hovorím, cas je krátky, aby napokon aj tí, co majú zeny, boli, akoby ich nemali; tí, co placú, akoby neplakali; tí, co sa radujú, akoby sa neradovali; tí, co kupujú, akoby nic nevlastnili; a tí, co uzívajú tento svet, akoby ho neuzívali, lebo tvárnost tohoto sveta sa pomína. Chcem, aby ste vy boli bez starostí. (1 Kor 7:27-32)

S takymto slobodnym srdcom nech sa potom dievca modlí za svojho zivotného priatela. Ano, správne, modlitba je tá najlepsia vec, co pre túto vec môzeme urobit. Modlitba nemusí byt ani tak dlhá, ako skôr vytrvalá a pravidelná. Ved na to, aby sme povedali Bohu, ze chceme dobrého partnera, stací jedna veta. Ak sa modlíme ruzenec (co je vynikajúca vec), povedzme tento úmysel Bohu na pociatku ruzenca. Ale nezabudnime povedat aj iné úmysly, lebo ak by sme sa sústredili iba na túto jednu prosbu, znamenalo by to, ze sme prílis ustarostení. Povedzme Bohu svoju prosbu a viac sa o nu nestarajme, porúcme ju do Bozej prozretelnosti. Boh nás predsa miluje. Boh má s nami urcité plány, ktoré mi nemusíme zdaleka vzdy celkom rozumiet. Ak Boh pre nás plánuje manzelstvo, v pravom case nám posle partnera. Nás nebesky Otec vie, ze túzime po láske a chceme nájst verného priatela.

Vás nebesky Otec predsa vie, ze toto vsetko potrebujete. Hladajte teda najprv Bozie královstvo a jeho spravodlivost a toto vsetko dostanete navyse. Preto nebudte ustarostení o zajtrajsok; zajtrajsí den sa postará sám o seba. Kazdy den má dost svojho trápenia. (Mt 6:32-34)

Okrem modlitby sa snaz robit svedomite svoje denné povinnosti, snaz sa vsímat si ludí, s ktorymi sa stretávas, snaz sa vybadat ich potreby, posilnuj si vieru cítaním náboznych kníh… Nemysli prílis o budúcnosti, snaz sa sústredit na den v ktorom zijes a na Boziu vôlu, ktorú by si v tom dni mala splnit. Toto vsetko vlastne znamená "hladat najprv Bozie královstvo a jeho spravodlivost". Vsetko ostatné, co sa tyka docasnych vecí tohto zivota, Ti Otec nebesky dá navyse. Dá Ti to v takej miere a takym spôsobom, ze budes nad ocakávanie spokojná. Uvidís. Neboj sa.

Nech Ta Pán pozehná a splní túzby Tvojho srdca a nech Ta Matka Bozia, Mária, ochranuje.

o. Eirene

Zdroj: http://redemptoristi.kske.sk/Q%20001-050/034_krestansky_partner.htm
Pridal alexandra_ dňa 09/11/2019 09:36 90 komentáre

1. november - Slávnosť Všetkých svätých

Slávnosť Všetkých svätých
Sviatok: 1. november


Liturgické slávenie: Slávnosť; prikázaný sviatok

Korene sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Vo Východnej cirkvi sa totiž už vtedy slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život pre vieru. V Západnej Cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia. V roku 608, dňa 13. mája, sa slávila posviacka bývalého pohanského chrámu Panteónu, ktorý bol vystavaný v roku 25 pred Kristom za vlády cisára Oktaviána Augusta. Pohania ho zasvätili všetkým bohom. Je to div slávneho rímskeho staviteľstva. Chrám je totiž okrúhly, bez okien, bez pilierov a bez stĺpov. Svetlo sa doň dostáva len zhora, kde je okrúhly nezasklený otvor o priemere 8,85 m. Voda, ktorá naprší dnu, je odvádzaná kanalizáciou, ktorá je zabudovaná do podlahy. Chrám má rovnaký priemer i výšku – 43,29 m. Oproti vchodu stál oltár najvyššieho rímskeho boha Jupitera a po stranách boli oltáre a sochy ostatných rímskych bohov. Postupne, ako kresťanstvo zapúšťalo korene v Ríme, rúcali sa pohanské chrámy a oltáre. Jediný Panteón zostal ako posledný. Zachovali ho ako kultúrnu pamiatku. Pápež sv. Bonifác IV. nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly a premenil Panteón na kresťanský chrám. Deň pred spomínanou posviackou doviezli na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch do tohto chrámu množstvo relikvií svätých mučeníkov a uložili ich do skriniek, ktoré tam boli na tento účel pripravené. Pápež zasvätil tento chrám Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Zároveň nariadil, aby sa vo výročný deň tejto posviacky konala slávnosť všetkých svätých.

Pápež Gregor III. v roku 731 vystaval v chráme sv. Petra kaplnku ku cti všetkých svätých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých. Spolu s biskupmi nariadil, aby sa slávnosť uctievania všetkých svätých slávila v Ríme 1. novembra. Veriaci si tak začali pripomínať, že je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok. Ich spoločná oslava tak začala spadať na 1. november. O sto rokov neskôr (roku 844) pápež Gregor IV. rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Odvtedy sa každoročne slávi po celom svete.

Zdroj: https://www.zivotopisysvatych.sk/slavnost-vsetkych-svatych/
Pridal alexandra_ dňa 01/11/2019 08:36 65 komentáre

Eucharistické zázraky

5 neobyčajných eucharistických zázrakov, ktoré zanechali fyzický dôkaz!
autor: Mariana Michalková 27. októbra 2019
Katolíci veria v to, že Ježiš je skutočne, pravdivo a osobne prítomný v Eucharistii. A v cirkevnej histórii je veľa zázrakov, ktoré potvrdzujú toto učenie.
šéfredaktor Churchpop.com

Treba poznamenať, že od žiadneho katolíka sa nevyžaduje, aby veril týmto príbehom. Aj keď boli prešetrované a schválené Cirkvou, negarantuje ich autentickosť absolútne. Taktiež ani katolícka dogma o premene nezávisí od ich autentickosti (je založená na Písme a tradícii).

Tak či tak, tieto zázraky sú povšimnutiahodné. Aj dnes totiž môžete vidieť fyzický dôkaz.

1. Zázrak v Lanciane (8. storočie)
V ôsmom storočí v talianskom Lanciane prežíval istý kňaz pochybnosti o skutočnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. V strede omše, počas slov premenenia („Toto je moje telo… toto je moja krv…“) videl, ako sa chlieb a víno premenili na skutočné ľudské tkanivo a krv. Z krvi sa utvorilo päť kvapôčok (traduje sa, že majú predstavovať päť Kristových rán). Zvesti o tomto zázraku sa rozšírili rýchlo. Vďaka miestnemu arcibiskupovi sa začalo vyšetrovanie a Cirkev zázrak uznala.

Tkanivo sa uchovalo až dodnes. Odoardo Linoli, profesor anatómie, viedol jeho vedeckú analýzu v roku 1971 a vyvodil, že išlo o tkanivo srdcového svalu a krv bola čerstvá (čiže krv nebola stará tisícdvesto rokov), a nenašli sa žiadne známky konzervačných látok.

Toto zázračné tkanivo a krv môžete aj dnes nájsť v Kostole svätého Františka v Lanciane v Taliansku.

2. Korporál, Bolsena (13. storočie)
Kňaz, ktorý mal tiež pochybnosti o premenení Eucharistie, slúžil omšu v Orviete v Taliansku. Po premenení začala z Eucharistie vytekať krv na korporál (obrúsok, na ktorý sa počas omše kladie Najsvätejšia sviatosť oltárna) na oltári. Kňaz bežal za pápežom, ktorý sa v tom čase nachádzal v meste, a priznal svoj hriech pochybnosti. Korporál aj dnes nájdeme vystavený v katedrále v Orviete.

Niektorí historici však spochybňujú hodnovernosť tohto príbehu, nakoľko sa prvé záznamy o ňom objavujú až sto rokov po jeho uskutočnení.

Tak či tak, ľudia si tento korporál chodia uctievať dodnes.

3. Hostie v Siene, Taliansko (18. storočie)
Pokým boli sienskí katolíci 14. augusta 1730 na špeciálnej slávnosti na vigíliu Nanebovzatia, zlodeji sa vkradli do Kostola svätého Františka a ukradli zlaté cibórium so stovkami premenených hostií.

O dva dni si ktosi všimol, že v inom sienskom kostole vytŕča z pokladničky niečo biele. Kňaz ju otvoril a našiel v nej chýbajúce hostie – zamotané v pavučinách a špine. Keď hostie očistili, ako sa len dalo, vložili ich do nového cibória a preniesli do pôvodného kostola, aby sa modlilo za odškodnenie a boli uctené.

Nakoľko hostie boli znečistené, kňaz sa rozhodol nepodať ich veriacim a jednoducho to nechať na prirodzený proces rozkladu. Počas ďalších desiatok rokov mohol každý s úžasom sledovať, že hostie sa nerozpadli, naopak, vyzerali úplne čerstvo.

A v takom stave zostali až dodnes. Dnes, po dvestoosemdesiatich piatich rokoch, ich stále môžete vidieť v (dnes už) Bazilike svätého Františka v Siene v Taliansku.

4. Zázrak v Chirattakoname, India (21. storočie)
28. apríla 2001 počas eucharistickej adorácie vo farnosti svätej Márie v Chirattakoname v Indii sa na hostii zjavili tri červené škvrny. Kňaz nevedel, čo s tým, a tak hostiu uložil naspäť do svätostánku.

O niekoľko dní ju vybral na preskúmanie. Škvrny pripomínali tvár muža (Ježiša?). Rýchlo našiel fotografa a nechal túto podobu Eucharistie zvečniť.

5. Eucharistický zázrak v Santaréme (13. storočie)
V Portugalsku v Santaréme žila v trinástom storočí istá žena, ktorá sa trápila tým, či jej bol manžel neverný. Rozhodla sa preto navštíviť čarodejnicu. Tá jej povedala, že cena za jej služby je premenená hostia.

Žena tak išla na svätú omšu do Kostola svätého Štefana a prijala Eucharistiu. Vybrala si ju z úst, zabalila do šatky a vydala sa na odchod. No skôr, než sa dostala z kostola von, Eucharistia začala krvácať.

Po príchode domov vložila krvavú Eucharistiu do skrinky. V tú noc z nej vychádzalo svetlo. Oľutovala, čo urobila, a na ďalšie ráno to vyznala kňazovi. Ten prišiel, zobral hostiu a odniesol ju naspäť do kostola.

Po prešetrení a uznaní zázraku kostol premenovali na Kostol Igreja da Graça (svätého zázraku; pozn. prekl.). Hostia je v ňom vystavená dodnes.

Zdroj s fotografiami: https://www.slovoplus.sk/5-neobycajnych-eucharistickych-zazrakov-ktore-zanechali-fyzicky-dokaz/
Pridal alexandra_ dňa 01/11/2019 08:28 0 komentáre