...
Zvyčajne na začiatku stojí zážitok vyvolenia alebo vybratia. Akoby sme nemohli začať, kým sa nejakým spôsobom nedozvieme,
že sme výnimoční a máme výnimočnú silu. Až vtedy sa náš charakter skutočne rozvíja.
  Zamyslime sa nad tým množstvom príbehov o tom, ako si Boh vyvolil ľudí. Napríklad Mojžiš, Abrahám a Sára, Dávid,
Jeremiáš, Gedeon, Samuel, Jonáš a Izaiáš. Alebo aj samotný Izrael. A oveľa neskôr Peter a Pavol, a obzvlášť Mária.
Boh si vždy vyberá ľudí. Boh si týchto ľudí nevyberá predovšetkým na splnenie nejakej úlohy, aj keď sa to tak na prvý pohľad
javí. Boh si ich vyberá, aby skrze nich mohol byť prítomný v tomto svete.
  Boh potrebuje obrazy. Boh potrebuje ľudí, ktorí sú použiteľní ako nástroje. Tieto nástroje však musia vedieť, že nie sú samy,
že nerobia len svoju vlastnú vec, ale Božiu vec. To vysvetľuje štandardnú prvú vetu: "Nebojte sa", ako aj zvyčajné záverečné
slová "Budem s tebou" /porovnaj napr. Mojžiša v Ex 3, 11/.
  Byť vyvolený neznamená, že Boh miluje jedného viac ako druhého alebo že niektorí sú lepší ako tí ostatní.
Zvyčajne sú to celkom obyčajní ľudia, takže je jasné, že ich sila nie je ich vlastná. Ako hovorí Pavol:
"Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi"/1Kor 1,31/.
  Boh nemiluje jedného viac ako iných a nikto nemá vyššiu hodnotu ako ostatní. Boh si vyvolil niektorých ľudí,
aby komunikoval vyvolenie všetkým ostatným! Toto je paradox, pochopenie ktorého často vyžaduje veľa času
/prečítaj si príbeh Jonáša/.
Ty privádzaš iných do hĺbky, do ktorej si ty sám bol vovelený.
  Celú jedenástu kapitolu Listu Rimanom venuje Pavol vysvetleniu toho, že Židia boli vyvolení raz a navždy. Toto vyvolenie
nikdy nebude odvolané.  Boli však vyvolení kvôli pohanom a celému svetu: "...ak je svätý koreň, potom aj ratolesti ...
... nie ty nesieš koreň, ale koreň teba /Rim 11, 16.18/. Inými slovami-to, čo je najskôr výlučnosťou, sa nakoniec stáva
prostriedkom pozvania a prijatia všetkých!
  Aj toto je paradox, ktorý sa učíme pomaly. Aj Pavol musel o ňom presviedčať Petra /porov.Gal 2, 11-14/.
Dokonca sám Boh musí vstúpiť do deja, aby sa Peter poddal /porov.Sk 10, 9-43/.
Niekedy sa aj "pápeži" učia pomaly. Keď sme my sami nevyspelí, uprednostňujeme "výlučné vyvolenie", čo znamená uprednostnenie
seba pred inými.
  V princípe to znamená, že môžeme premieňať ľudí len do tej miery, do akej sme my sami premieňaní.
Môžeme viesť ostatných len potiaľ, pokiaľ sme sami zašli. Nemôžeme inému človeku povedať, že je dobrý alebo výnimočný,
a utvrdiť ho v tom, pokiaľ o tom sami nie sme silno presvedčení. Keď sa zbavíme svojho "narcistického zamerania na seba",
prestaneme sa snažiť byť v centre diania a budeme mať kopec času a energie na vyzdvihovanie výnimočnosti a silných stránok
iných. Len milovaní ľudia môžu dávať lásku ďalej.
  Ak nechápeme vyvolenie ako "otvorené prijatie", náboženstvo sa takmer vždy stane exkluzívnym systémom,
ktorý vylučuje "nevyvolených", "nehodných" alebo "nečistých". Myslím, že na to máme dosť dôkazov.
  Náboženstvo sa stane akýmsi "vlastníckym systémom" namiesto toho, aby svetu prinášalo dobrú zvesť, ako to robil Ježiš.
Každý druh "výlučného vyvolenia" vedie k tomu, že "Vyvolení" nevidia svoje vyvolenie ako dar pre ostatných, ale len ako dar
pre seba samých. Končí sa to veľmi samoľúbym a sebestačným náboženstvom.
  Chcel by som vás povzbudiť, aby ste si našli čas a prečítali si Knihu Deuteronómium 7, 7-10 a List Rimanom 11.
Mojžiš a Pavol sa tu nádherne učia, o čom je vyvolenie a výber. Cieľom nie je, aby sa vyvolení cítili lepší ako ostatní
alebo aby sa vytvorila spoločnosť nadradených.
  Skôr je to stretnutie slabých a zranených, aby sa ukázala Božia sila v premene a uzdravení. Bohu patrí všetká sláva.
Skutoční veriaci vedia, že sú "hriešnou menšinou", kvasom, soľou, a  svetlom /porov.Mt 5,13-16;Lk 13,33/.
Ako sme mohli prehliadnuť také jasné Ježišove vyjadrenia na začiatku jeho prvého vystúpenia a v podobenstvách?
Kvas nie je cesto, soľ nie je jedlo a svetlo neosvetľuje samo seba.
  Ježiš vedel, kto bude najlepšie zosobňovať jeho posolstvo:
"Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali"/Lk 5,32/.
Životy svätých nikdy nepoukazujú na nich samých, ale vždy ich prostredníctvom na Toho, kto ich vyvolil, pôsobí cez nich
a miluje ich.

Prevzaté, krátené
Veci skryté
Richard Rohr