Existuje v nás duševní priestor, v ktorom nám nemôže nič ublížiť.
Tam nás nikto nemôže zraniť. To má snáď na mysli i Ježiš, keď učeníkom,
ktorých posiela do sveta, hovorí:
"Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.
Bojte sa skôr toho, kto môže aj dušu aj telo zahubiť v pekle ." /Mt 10,28/
Dušu ako najvnútornejšiu oblasť človeka nemôžu ľudia zraniť. Tá je pohyb
pochádzajúci od Boha a ľudia jej nemôžu ublížiť. Dušou sa tu rozumie ten
vnútorný priestor človeka, v ktorom je na svete nezávislá. V ňom je
nám jedno, či máme alebo nemáme peniaze, či sme alebo nie sme zdraví.
Vzťah k svetu sa odohráva v úsudku, ktorý duša o veciach prednáša.
Keď sú pre mňa dôležité peniaze, pokiaľ ich beriem ako podmienku pre svoj dobrý pocit,
zasiahne ma hlboko, keď stratím peňaženku alebo zažijem nedostatok financií.
Napriek tomu hlboko v mojej duši existuje istá rovina, ktorej sa nič z tohoto nedotkne.
Takto pozerá stoická filozofia na dôstojnosť človeka. Duša je miestom, v ktorom býva
"autos",
tá vnútorná svätyňa človeka, miesto, nad ktorým svet nemá žiadnu moc.
Mali by sme na seba nechať pôsobiť tento výrok stoickej filozofie.
Tak nás privedie do kontaktu s vnútornou oblasťou duše, ku ktorej svet nemá prístup.
No súčasne by sme mali vedieť, že jedná samotná veta nevyjadruje celú pravdu.
Na druhej strane sa nás svet dotýka a má sa nás dotýkať. To je posolstvo
Ježiša, ktorý sa nezameriaval iba do svojho vnútra, ale s telom aj dušou išiel
za ľuďmi a ich potrebami a ktorý svoju obetavosť zaplatil životom.
prevzaté
zenit·22.11.2017 00:13
Výrok Mt 10,28 hovorí o tom, že sa nemáme báť tých, ktorí nás prenasledujú, lebo síce telo zahubiť môžu, ale dušu nie. Máme sa báť tých, ktorí môžu zahubiť telo i dušu. Vnímam to tak, že ani tí, ktorí prenasledujú a dokonca ani satan nemajú moc zahubiť dušu. Zahubiť dušu môže iba človek sám. Len človek môže seba sám zahubiť. Ježiš dalej hovorí, že kto sa k Nemu prizná, k tomu sa i on prizná pred svojím Otcom. Kto ho však zaprie, toho i on zaprie. Myslím si, že Ježiš nám chce povedať, že kto podľahne prenasledovaniu, kto sa zlomí a nevytrvá, kto prevráti kabát, lebo nedá sa slúžiť dvom pánom, nedá sa slúžiť Bohu i mamone, kto v sebe zaprie Ježiša a jeho hodnoty, ktoré nám zanechal a podľa ktorých by sme mali konať, toho i on zaprie pred Otcom. Kto však vytrvá a prizná si Ježiša i jeho hodnoty a bude podľa nich žiť, k tomu sa prizná pred Otcom. Preto máme byť v prenasledovaní trpezliví a dávať si pozor na seba samých, aby sme sa neustále priznávali k Ježišovi a žili podľa Neho.