Karl Ráhner, nemecký jezuita, povedal, že v cirkevných dejinách boli dve veľké krízy.  K prvej kríze došlo,
keď boli prví kresťania nútení opustiť jediné spoločenstvo, ktoré dovtedy poznali - synagógu, a tak  zbadali,
že nie sú len židovskou sektou. Očakával som, že povie, že druhou bola reformácia. To však nepovedal.
Z mnohých pohľadov je reformácia len odrazom európskych dejín a kultúry. Reformácia nám vlastne nedokázala dať
naozaj radikálne nový obraz o Cirkvi. Nebola nejakou prevratnou reformáciou lásky. A to je vlastne jediná reformácia,
o ktorej sa oplatí hovoriť. Rahner hovorí, že druhá kríza  sa uskutočňuje práve teraz, a že my sme uprostred nej.
Až v našej dobe sa totiž Cirkev stáva univerzálnou, obopinajúcou svet. Cirkev, ktorú sme doteraz poznali, bola až príliš
spútaná európskym spôsobom kladenia otázok a výrazne racionálnym výkladom Písma. A teraz sa v našej dobe uskutočňuje nová
Cirkev. Nedeje sa  to však zhora, cez hlavu, ale zdola, cez lásku. Najjednoduchšie to bude možné vyjadriť takto:
Kríza dnešnej Cirkvi je krízou zbožnosti, krízou modlitby. Naši ľudia jednoducho nevedia, ako sa modliť. Ako však môže
jestvovať kresťanstvo, keď sa ľudia nevedia modliť? Preto hovoríme o duši. Preto hovorím o onom mieste slobody,
z ktorého stredu vyjadrujeme naše najhlbšie, vnútorné ja. Zdá sa, že Kristus v našej dobe volá Cirkev naspäť k sebe.
Nevolá nás k úspechu alebo k veľkým počtom. Povoláva nás k poslušnosti a k vernosti. Nemôžeme sa starať o to, či v to
každý verí. Jediné, čo vieme, je, že musíme robiť, čo sme počuli. V 11. kapitole Listu Hebrejom autor hovorí:
Viera je istota o veciach, ktoré túžobne očakávame, a presvedčenie o veciach, ktoré nevidíme.
V ďalších kapitolách vymenúva veľkých hrdinov viery. Na konci hovorí, že všetci títo ľudia umreli bez toho, aby zažili
naplnenie prisľúbenia. A my povieme:"Čo? Myslel som si, že pointa viery spočíva v tom, že to funguje!" Viera nie je na nič dobrá.
Viera je viera. Viera je cieľ v sebe samej. Viera je tu kvôli vnútornému životu. A tí, ktorí majú dar viery, môžu vidieť
všetky možnosti. Nielen čo je možné a praktizovateľné, ale aj k čomu ma Boh povolal. Táto viera nikdy nebude vyzerať zmysluplne,
iba že by sme Božiu lásku videli a zažili. Keď sme túto lásku zažili, potom máme naozaj istotu, ktorá nám dovoľuje byť nepoistenými.
To je Cirkev, ktorú, ako verím, vytvára Ježiš v našej dobe. Vytvára ju z väčšej časti v mladých ľuďoch, ktorí vedia byť
zraniteľní, ktorí vedia byť bezmocné deti schopné dôverovať. Myslím, že som možno riadny luterán, keď hovorím:
Sola fide!
- Rozhodujúci bod je viera.

prevzaté
Richard Rohr