o tak nesmiernú múdrosť, zozbieranú po celé stáročia. Nič
nečakám od mocenských systémov, ktoré potrebujú byť dualistické,
ak majú prežiť. Bohužiaľ, i súčasné organizované náboženstvá
veľmi často masám svojich príslušníkov ponúkajú lacné a falošné
dichotómie. Pápeži, patriarchovia, mulláhovia, rabíni, imámovia,
biskupi či kňazi, mnohí, ktorí by mali byť starejšími a učiteľmi
a cez vzdelanie a modlitbu mali dosiahnuť hlbšie poznanie, sú asi
sami v zajatí čiernobieleho zmýšľania. Majú z toho pocit istoty,
získavajú tak veľkú autoritu a dokážu si s prehľadom poradiť so
znepokojucimi informáciami. Akonáhle musíte hovoriť s niejakou
skupinou ľudí, do hry iste vstupuje celý komplex predsudkov.
Protokoly, procedúry, politika, konzistencia, priatia a prepúšťania,
spoločenstvá a vyobcovania - to všetko sa stáva nevyhnutným, ako sa
zdá. Na tejto úrovni všetci podľahneme tomu, čo Wallace Stevens
pomenoval
"požehnanou vášňou pre poriadok",hoci Ježiš zjavne
nemal s trvalým zmätkom v našom svete žiadný problém.
Ako môžeme toto dvoje zmieriť? Je to vôbec možné?
Uvažovanie veľkej časti náboženských ľudí sa stáva a zostáva
celkom rigidným, pretože ich náboženstvo učilo, že majú byť poctivými,
vernými, poslušnými a vytrvalými Božími následovníkmi, a musia
nastoliť poriadok. Ani oni nie sú zlý; proste sa len nikdy dosť
nedozvedeli o múdrosti, paradoxe či tajomstve ako i o samotnej
podstate vieri. Keď sa toľko ľudí môže stať náboženskými profesionálmi,
bez toho, aby na hlbšej úrovni prešli duchovnou transformáciou,
z náboženskej práce sa stáva kariéra a z kostola sa stáva miesto, kam sa "chodí".
Skutočná hlboká premena človeka sa nevyžaduje, dokonca si ju
ani nikto nepraje. Tak je to už po stáročia - a vo všetkých náboženstvách.
V priebehu celej histórie bolo kontemplatívne poznanie v menšine,
čo je pravdepodobne dôvodom, prečo bol Ježiš tak sklamaný vtedajším
židovstvom. Mnoho ľudí v Ježišovej dobe, zvlášť vodcovské osobnosti,
jednoducho nedokázali vidieť a chápať to, čo on /Mt 13;13/
Nemá to nič spoločné s tým, že on je "Boží syn", alebo, že má k pravde
niejaký špeciálny prístup, pretože ináč by to náboženským vodcom
nekládol za vinu. Vlastne neustále hovorí:
"Vy všetci by ste mali mať
lepšie poznanie. Nepoznáte svoju vlastnú úžasnú židovskú tradíciu."
Ako všetci skutoční reformátori a proroci kritizuje Ježiš
židovstvo zvnútra, podľa jeho vlastných kritérií, na základe jeho
vlastných spisov. Nádejam sa, že presne toto tu teraz robím pre
kresťanstvo - a pre ktorékoľvek iné náboženstvo. Na rozširujúcom sa trhu
náboženských presvedčení sú príliš často ponúkané aj dogmatickejšie
závery a nekompromisnejšie tvrdenia, zriedkakedy však náboženstva ponúkajú
ľuďom víziu, metódu a smernicu, prostredníctvom ktorej by samotné tieto
tvrdenia mohli byť legitimované - totiž vnútornou skúsenosťou a skutočnou
praxou.
V mojej vlastnej katolíckej tradícií si oficiálna cirkev vždy držala
mystikov, pustovnikov, charizmatické typy a "ľudí modlitby" od tela -
aspoň dovtedy kým nebolo sto rokov od ich smrti a mala možnosť ich dezinfikovať.
Rozumiem tomu, nakoľko ich skúsenosti obvykle nebolo možné rozriediť
na znesiteľné dávky a ponúknuť k verejnej spotrebe. Vlastne si myslím,
že väčšina závažných tvrdení a dogiem kresťanských cirkví môže byť
pochopená, vychutnaná a účinne žitá len neduálnym vedomím, teda kontemplatívnymi
ľuďmi, ktorí vedia, ako byť prítomnym samotnej, širokej, otvorenej prítomnosti
/napr. Ježiš bol "celkom človekom a celkom Bohom"; Mária je pannou i matkou;
chlieb je stále chlebom a predsa Ježišom atď./ Iba oni to dokonale vedia
a hlboko chápu. Často je citovaný výrok Karla Ráhnera:
"Kresťania zajtrajška budú buď mystikmi, alebo vôbec nebudú."
Veľký mystici každej tradície nás pozývajú k hlbšiemu poznaniu.
Povzbudzujú nás, aby sme čerpali zo zdrojov svojej vlastnej tradície
a rozumeli skutočnosti spôsobom, ktorý si cti premýšľanie, rozum
a poriadok, pričom to zároveň dokáže prekročiť. Dokážeme odpovedať na výzvu
mystikov? Môžeme si začať osvojovať mystické videnie, o ktorom
Ráhner hovorí, že si ho musíme osvojiť? Mylím, že hĺbka tejto potreby
i hĺbka našej vlastne túžby nás priviedli na samotný okraj histórie
- a ten by sme mali prekonať.
Nahá prítomnosť
Richard Rohr