Chcel by som s vami vyskúšať jedno cvičenie, ktoré vám možno
pomôže uskutočniť to. Najprv venujeme niekoľko minút tomuto
cvičeniu, a potom budeme o ňom rozprávať. Niet totiž dôvodu,
prečo by ste mi mali veriť, sami to musíte zakúsiť. Väčšina z nás
žila po celý život v permanentnom prúde vedomia, s neustálym
tokom myšlienok, obrazov, pocitov. V každom momente nášho
života sa na tieto myšlienky alebo pocity upíname, a preto sa stáva
toto: Nie ja mám nejakú myšlienku, ale myšlienka má mňa.
Nie ja mám pocit, ale pocit má mňa. Musíme odhaliť, kto vlastne
je to ja, ktoré má tieto myšlienky a pocity? Kto si - mimo tvojich
myšlienok a pocitov?
Som si istý, že väčšina ľudí zo západu osobu, ktorou sú oni sami,
nikdy nestretli. Celý život v každom momente sa totiž identifi-
kujeme buď s našimi myšlienkami, s obrazmi alebo s našimi po-
citmi. Musíme nájsť cestu ako sa dostať za toto všetko.
Musíme objaviť tvár, ktorú sme mali prv, než sme sa narodili.
Musíme objaviť, kým sme boli v Bohu už od vekov, predtým, než sme
urobili niečo dobre alebo zle. To je cieľ kontemplácie.
Preto vás prosím, aby ste si predstavili nejakú rieku alebo tok.
Sedíte na brehu tejto rieky. Idú po nej vlny a loďky. Zatieľ čo tok
tečie popred váš vnútorný zrak, poprosím vás, aby ste pomenovali
každý z týchto člnov a lodí. Jeden z člnkov sa môže napríklad
volať "môj strach pred zajtrajškom". Alebo príde loď s názvom
"odmietanie môjho manžela". Alebo príde loďka "oh! nerobím to
dobre". Každý z týchto ortieľov, ktorý vynesiete, je jeden taký
malý čln. Doprajte si čas pomenovať každý z tých člnkov,
a potom ho nechajte tiahnuť ďalej.
Pre niektorých ľudí je to veľmi ťažké cvičenie. Sme totiž zvyknutí
ihneď na tie lode vyskočiť. Len čo nejaký člnok vlastníme
a identifikujeme sa s ním, dostane energiu. Tu ide o cvičenie
ne-vlastnenia, opúšťania. Pri každej myšlienke, pri každom obraze,
ktorý sa dostane do hlavy, poviem: "Nie, to nie som ja,
nepotrebujem to, nie som to ja". Znova a znova si to musíme
hovoriť. Niektoré člnky, ktoré sú už na to zvyknute, že na ne
ihneď naskočíme, si myslia, že sme ich pri prvom raze jednoducho
prehliadli. Preto sa otočia hore prúdom a prídu znova. Člnok
povie: "Veď predtým sa stále zlostil na svoju ženu, prečo to
tentoraz nerobí?" Niektorí z nás budú mať potrebu torpédovať si
loďky. Len toto nerobte. Neútočte na ne. Nemajte ich v nenávisti
a neodsudzujte ich. Je to aj cvičenie o nenásili. Nesmiete nenávidieť
vlastnú dušu. Nemôžete nenávidieť vlastnú dušu. Ide o to, aby
sme veci spoznali a povedali: To nie je nutné, toto nepotrebujem.
Urobte to ale priateľsky. Keď sa naučíme zaobchádzať s našou dušou
nežne a láskyplne, budeme môcť preniesť túto láskyplnú múdrosť
aj do vonkajšieho sveta.
Mnohí z nás zažili len totalitárnu spiritualitu. Nie je preto divu,
že sme vyprodukovali dva totalitárne svetonáhľady: kapitalizmus
a komunizmus. Obidva sú lož. Musíme sa naučiť pravde, nie však
v našej hlave, ale v našej duši, na mieste, kde je veľká sloboda.
Kde je Boh trpezlivý a všetko prijíma, a kde sa aj my musíme
naučiť všetko prijať. Zároveň však nemôžeme ostať na niečo
prilepení-je to aj cvičenie sa v opúšťaní. Pozitívne myšlienky sú
rovnako zlé ako negatívne myšlienky. Pozitívne pocity sú rovna-
ko zlé ako negatívne-ak sa na ne upneme. Pozitívny obraz o sebe
je rovnako pohlcujúci ako negatívny obraz o sebe - ak sa naň
nalepíme. Preto Ježiš hovorí: Blahoslavení chudobní duchom.
Chudobní sú tí, ktorí nevisia na žiadnom obraze o sebe samých,
ktorí nemusia seba samých trestať negatívnym obrazom, ani ne-
musia neustále brániť svoj pozitívny obraz.
Psychológia nám môže pomôcť iba trochu inak zaranžovať obrazy
o nás, urobiť ich trochu pozitívnejšie. Pravá spiritualita však
obrazy nielen modifikuje, ale hovorí: Vôbec nepotrebujem obrazy,
nemusím sa nalepiť na žiaden, žiaden nemusím udržiavať. Ak vydržíte
toto cvičenie, v krátkom čase uvidíte, na ktorých obrazoch vaša
osoba naozaj visí, čo sú duchovné vzory, ktoré vám dávajú energiu.
Varujem vás: Najprv to bude ponižujúca skutočnosť, pretože
väčšina z vás skonštatuje: Ak si odmyslím svoje myšlienky a pocity,
neviem, kto som. Niektorí však po niekoľkých minútach pocítia,
ako sa rieka pomaly upokojuje a čistí od lodiek. Objavíte duchovnú
úroveň, ktorá leží pod myšlienkami a pocitmi. Niekoľkokrát sa už stalo,
že ľudia mali pocit, že by si najradšej postŕhali so seba šaty
a ponorili sa do rieky. Svätý Bonaventúra hovorí: "Byť a byť dobrým
je jedno a to isté." Preto sa musíme vrátiť na úroveň, kde jednoducho
"sme", kde sme nahí a kde pocítime, akí sme "dobrí".
A predsa toto "byť-dobrý" nemá nič spoločného s tým, či robíme niečo
správne alebo nie. Musíme sa vrátiť na toto miesto, lebo bez toho
neexistuje žiadna radikálna reformácia náboženstva, a tiež nevznikne
žiadná iná politika.Stále bude len jedno ego porážať nejaké iné.
Ego, ktoré má pravicovu ideológiu je pritom rovnako zlé ako
ego s ľavicovou ideológiou. Konzervatívne ego je rovnako zlé
ako liberálne ego. Kapitalistické ego je rovnako zlé ako komuni-
stické ego. Pravé náboženstvo nás vyvádza z tohto ego-centrického
správania a pomáha nám vidieť, kto sme v Bohu. Tam máme slobodu,
ktorá nám dovoľuje byť chudobnými. Nič tam nemusíme dokazovať,
nič nemusíme obraňovať a späť do sveta sa z tohto miesta vraciame
naplnení veľkou silou. Dokonca sme do tohoto sveta hodení.
Po mojom kontemplatívnom roku som dospel k presvedčeniu,
že by som mal v New Mexicu otvoriť "Centrum pre akciu a kontempláciu".
Tým by sa ľuďom pomohlo, aby sa mohli celkom oddať otázkam a cieľom
sociálnej spravodlivosti, aby sa naozaj naklonili ku chudobným,
a to z toho správneho východiskového bodu /lebo je možné robiť
správne veci z nesprávnych dôvodov/. Naším cieľom je robiť správne
veci so správnymi motívmi, aby už viac správne veci nesúviseli
s mojou potrebou mať úspech, alebo s mojou potrebou mať moc
nad inými ľuďmi.
Preto vás teraz poprosím, aby ste jednoducho šesť minút mlčky
sedeli. Myslíte, prosím, na toto: Pri tomto cvičení neexistuje
úspech alebo zlyhanie. Dôležité je vydržať a neustále opúšťať
zbytočné a falošné ja - a nebáť sa. Lebo byť a byť dobrým je to
isté. Cieľom každej spirituality je, že na konci stojí nahá osoba
pred nahým Bohom. Ide o to, že sme nahí. Ako iste viete, ľúbostný
akt si vyžaduje nahotu. To isté platí v ľúbostnom príbehu s Bohom.
Musíme opustiť naše falošné ja, aby sme boli pripravení pre
ozajstnú jednotu s Bohom. Nebojte sa ticha, lebo Boh je v tichu
s vami a vedie vás. Po cvičení by ste si mali nájsť niekoľko minút
času a pokúsiť sa nájsť nejaké slovo, pridavne meno, malú vetu či
motto na to, čo sa s vami za tých šesť minút stalo /nič z toho
nemôže byť správne alebo nesprávne/. Pokúste sa nájsť niečo, čo
váš zážitok vyjadrí slovami. Aj keď vám to naháňalo strach alebo
ste mali pocit, že to neviete, povedzte to. Ak to bolo nádherne
a pokojné, tak sa o to s nami podeľte. Prosím vás, aby ste sa
jednoducho obrátili na niekoľkých ľudí a pokúsili sa podeliť s nimi
o váš malý zážitok, aj keď vám to cvičenie možno ťažko padne.
Nájdite si na to niekoľko minút času. Kontemplácia je cesta ako
sa naučiť počúvať duchom a nie hlavou. Kontemplácia je hľadanie
širokého priestoru. Tento priestor je dosť veľký na to, aby tam
mala aj hlava svoje miesto. Je dosť veľký priestor pre srdce, pocity,
brucho, podvedomie, naše spomienky, tušenia, pre celé naše telo.
Ide tu o celistvé miesto počúvania, na ktoré sa kresťania musia
vydať, ak hľadajú múdrosť. Ak od nás nebudú vychádzať žiadni
múdri ľudia, bude to preto, že sme zabudli umenie kontemplácie.

prevzaté
Richard Rohr
Slobodní od slobody