hore
alexandra_·17.01.2017 11:27
láska kupovaná alebo predávaná láskou nie je
ale láska vzájomná, ktorá prijíma a dáva, to je pekná láska
keď ti priateľka uvarí chutný obed, tak ťa to poteší a máš ju za to ešte viac rád
ak je chorá a uvaríš jej obed ty, aj ona ťa bude mať za to ešte viac rada
čím viac dáš, tým ťa s veľkou pravdepodobnosťou bude mať ten druhý radšej
hoci to nerobíš preto, aby ťa mal ten druhý radšej, ale preto, aby si mu dal, čo potrebuje
určite to obchod nie je, je to úplne prirodzená láska, ktorá proste myslí na druhého a dáva
ak sa otočí chrbtom jeden k druhému, alebo jeden z nich..budú možno z toho smutní
hore
alexandra_·17.01.2017 11:37
moja najpodstatnejšia námietka bola v tom, že tvrdíš, že žiadanie k láske nepatrí, že je egoistické
a ja k tomu hovorím, že nie, nie je
je to úplne prirodzené
egoistické by bolo, keby bolo egoistické, zlé, hiešne žiadanie niečoho
treba vnímať, čo ten druhý odo mňa žiada a prečo to žiada
ja vo svojom živote veľkú časť konám voči druhým, blízkym hlavne to, čo odo mňa žiadajú
a je to v poriadku, aspoň mám viac jasnosti, čo k nim robiť
ale ak ťa moje staronové vysvetlenia potešili, tak aj mňa ![]()
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 11:39 GMT
hore
alexandra_·17.01.2017 16:28
odpovedala som ti, že vo vzťahu si ľudia navzájom žiadajú niečo, že je to prirodzené, spojené s dôverou
prečo v tom vidíš problém?
neprirodzené je len žiadať a nedávať, to je pravda, len znovu je potrebné sa pozrieť, či skutočne ten druhý nedáva nič alebo dáva inak a iné, alebo iba nedáva presne podľa mojej predstavy, lebo to je spojené s mnohým
alebo či robí úmyselne napriek, úmyselne niečo zlé
alebo či vôbec môže niečo také urobiť, čo by som chcel
ak niekto od niekoho niečo chce, tak mu povie prosím ťa, urobil by si toto a toto, bol by som rád, keby si toto a toto, alebo urobme toto a toto a pod., alebo čo si o tom myslíš? a tak, komunikujú spolu
a rovnako sa teší aj tomu, čo všetko dostáva a čo ten druhý pre neho robí
to sa nedá tak fixne skonštatovať, lebo nemyslím, že by niekto len dával a nič od toho druhého nedostával, alebo len prijímal a nič nedával
trochu pochopenia, rešpektu, láskavého žiadania a snaživosti dopomôže k tomu, aby sa navzájom chápali dvaja ľudia, necítili sa ukrivdení a tešili sa z toho, čo môžu mať a majú
veď život je tak krátky..načo si ho na maličkostiach znepríjemňovať a ničiť
...
prečo to všetko potrebuješ mať tak zadefinované
konaj to, čo ti hovorí srdce, svedomie a rozum, keď ti hovorí prejdem hory, aby som toto k nej dosiahol, tak prejdi, keď ti hovorí nebudem prechádzať nič, tak nič neprechádzaj, načo sa trápiš a bojuješ?
môže ti byť jedno, čo si kto myslí o tom všetkom, dôležitý je tvoj život, tvoj postoj, tvoja láska k niekomu a láska niekoho iného k tebe, vaše vzájomné porozumenie a pevné spojenie
nie je vôbec dôležité, čo bolo
zober si všetko to dobré a poučné z toho (ale nie príliš, lebo každá osobnosť je jedinečná) a choď dopredu
denne sme zraňovaní, nepochopení alebo nám niekto ubližuje alebo bojujeme so starosťami a trápeniami života..tak čo..keď sa inak nedá, musíme to zniesť, možno nás to nachvíľu pokorí, ale potom musíme vstať a ísť ďalej, napraviť, čo sa dá a všetko dať k Božiemu a ísť s pokojom ďalej..nech ťa tvoje zlé spomienky neoberú o nádej
nič nie je väčšie ako Boh, ani vnútorný nepokoj, ani bolesť, ani radosť, ani nič
kto má Boha, má všetko..a aj nádej, ..nepochybujem, že je ti blízky význam týchto slov
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 17:02 GMT
hore
alexandra_·17.01.2017 17:14
ale čoby Katuska, práve sme skončili ![]()
Janjan napíše titulky
a budeme sa venovať každý svojmu vo svojom živote, teda aspoň ja
keď som niekedy tu, zanedbávam svoje..a musím to napraviť :-)
...
milý 11111, je úplne jedno, čo si o tom myslím ja..
keby si trochu čítal aj medzi riadkami, všetko som brala so úvahy
k čomu ti to všetko je sa tým zapodievať? k ničomu, čas nevrátiš, situáciu nezmeníš,..iba môžeš ísť ďalej
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 17:16 GMT
hore
alexandra_·17.01.2017 17:33
11111, no vidíš, takto to vyzerá vo vzťahu niekedy
ja som ti povedala, čo je dôležité
ty to za dôležité nepovažuješ, len kopec slov
keď sa budeš ty trochu snažiť pochopiť mňa, čo ti chcem povedať a ja teba, čo by si chcel vedieť..potom sa dvaja dopracujú k vzájomnému pochopeniu, pretože každý zmýšľa aj trochu inak
to je taký príklad
a aj všetko, čo ti verejne k tomu môžem povedať
hore
alexandra_·17.01.2017 17:51
venujem sa ti, a ty povieš, že nedokážem vnímať iného, iba seba
ďalší príklad
venovala som sa tebe
ale ty chceš odo mňa počuť iné
a tvrdíš, že ty vieš vnímať mňa a ja nie teba
a keď to ja skonštatujem, že ja viem vnímať teba a ty mňa nie?
a takto sa budeme dohadovať donekonečna
možno iný ti k tomu podá inak a tak ako chceš
ja som podala, ako som vedela a viac nemôžem
o tomto to celé je..
..
ešte keby som vedela čo je A a čo je B
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 17:55 GMT
hore
janjan·17.01.2017 18:50
pupalka,
len sa pýtam, nenútim ho odpovedať. Je samostatná, svojprávna osobnosť, sám sa rozhoduje, čo a ako koná.
Jeho pokoj neovplyvním. Pokoj je vecou vnútorného stavu človeka, nie výsledkom vonkajších vplyvov.
hore
janjan·17.01.2017 19:01
Nie je tam žiadna provokácia. Naozaj som sa v tej záplave slov stratil a už ani neviem, čo vlastne tvrdí.
hore
janjan·17.01.2017 19:24
pupalka,
nie je jedno čo kto tvrdí. Slová sú dôležité. Veľmi dôležité. Aj o tom hovoril pápež, ako to nazval nesprávne narábanie jazykom ? Terorizmom ?
hore
alexandra_·17.01.2017 20:53
11111, ja niektorým tvojim postojom nerozumiem
ťažko mi je s tebou komunikovať, keď obraciaš veci na posmech
tak sa naozaj nedá
hore
alexandra_·17.01.2017 21:16
posledné komentáre, čo si písal Janjanovi
ja ti píšem úprimne, ale ty to neberieš, že je to úprimne
podhadzuješ moje slová aj tomu, komu nepatria
ak by som chcela niečo napísať niekomu inému, napísala by som
ale ako som už písala, neviem nejak stručne pri niečom, tak musí byť záplava slov, nie vždy sa dá odpovedať jasne, lebo nie sú známe všetky skutočnosti, a tak do toho pripájam viaceré alternatívy
ale nebudem ťa už zaťažovať záplavou slov, to čo som ti chcela povedať, som tak zhruba povedala
a potom na mojom názore aj tak nezáleží, dôležitý je tvoj postoj v živote a ak ho považuješ za správny, drž sa ho
ja by som si tiež veľmi nenechala hovoriť do toho, čo považujem za správne
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 21:30 GMT
hore
eustacia·17.01.2017 21:46
Prečo niektorí ľudia toľko prispievajú do diskusií, kým ostatní prispievajú málo alebo vôbec? Čím to podľa vás je?
hore
alexandra_·17.01.2017 22:08
11111 napísal dňa 17/01/2017 08:15 :
11111 napísal dňa 17/01/2017 08:18 :
nechajme to už tak..
aventurier, nehádame sa, ale chápem, že to obťažuje
Eustacia, iní robia iné, zoznamujú sa, píšu si súkromne, alebo len čítajú..a kto chce, píše, a kto chce reaguje na napísané, z jemu známych dôvodov
hore
janjan·19.01.2017 16:16
11111,
ja svoje slová ovládam správne. 95 percent (a možno aj viac) z toho, čo som tu napísal, bolo správnych. Ak moje slová v Tebe vyvolávajú negatívne pocity, to ešte neznamená, že nie sú správne. Povedal by som, že sú účinné.
hore
lazar44·23.01.2017 08:05
@pupalka
Židovský filozof a zakladateľ frankfurtskej školy
Max Horkheimer napísal,
že cirkev a náboženstvo so svojími rituálmi
a dogmami mali v spoločnosti úlohu udržovať živú túžbu
po niečom "celkom inom", aby človek nebol
pohltený politikou a ekonomikou.
Podľa neho, má cirkev úlohu chrániť vo svete a v človeku
zmysel pre posvätno, aby tu zostala oblasť,
ktorej sa nedá zmocniť.
Tým spoločnosti preukazujú dôležitú službu.
Avšak bez túžby po "celkom inom" sa spoločnosť ľahko zmení
v autoritársku, pretože sa usiluje o manipuláciu s človekom.
Vždy ma hnevá , keď církvi príliš moralizujú a hovoria,
že je svet bezbožný a že máme proste viac veriť.
Ľuďom to neosoží.
Ako máme v tomto sekularizovanom svete ukázať,
že náboženstvo je oslobodzujúcou cestou?
Náboženstvo ma chráni pred pokušením,
aby sa ma celkom zmocnil štát, alebo ekonomika.
Ukazuje mi, že moja dôstojnosť je nedotknuteľná,
že je vo mne niečo, k čomu tento svet nemá prístup.
Otázka po Bohu má zostať otvorená.
Potom aj spoločnosť zostane otvorená inej dimenzii.
Bez Boha sa spoločnosť musí rozpadnúť,
alebo ju zotročia mocní.
alexandra_·17.01.2017 10:58
lllll, páči sa mi tvoj komentár, a hlavne ten záver
láska je o tom, že je smerovaná k tomu druhému, dáva zo seba druhému, je dobrotivá, potešujúca, všímajúca, chápajúca, pomáhajúca a pod.
ale aj človek sám potrebuje mať vedomie šťastia a tiež, že je milovaný, ako aj rozumne zvažuje za a proti to, čo je jej obsahom
u každého je však pojem šťastia podľa jeho preferencií a hodnôt
partnerská láska ak je, tak je nepochybne vzájomná
každá "láska", pokiaľ sa vyhýba pravdivosti, tak je mylnou, a z "mylnej, nepravdivej lásky" sa koná mnoho mylného, nedobrého, alebo egoistického
treba vnímať pravdivo seba, a aj toho druhého
ak budem smädnému podávať chlieb, aj keď je ten chlieb pre život podstatný, tak mu smäd neuhasím
na druhej strane, ak mi niekto podáva chlieb a ja som smädný, tak mám byť za chlieb vďačný, alebo ho so slušnosťou neprijať, a požiadať ho o vodu
problém nastáva v tom, ak nie som vďačný za chlieb, ak mu nepoviem, že chcem vodu, ak ho nepožiadam/ nepoprosím o vodu, ale radšej budem naňho nadávať, že mi vodu nepodal, a ak mi vodu podá, že nie som za vodu vďačný
rovnako je zlé, ak si nevšímam, čo druhý potrebuje, ak ignorujem to, že mi niekto povedal, že je nie hladný, ale smädný a úplne najhoršie je to, že aj keď som sa o tom dozvedel, že je smädný, že mu vodu nepodám, ani nemienim, prípadne mu poviem, dal som ti chleba, to ti musí stačiť
a tak vznikajú spory, nenaplnenie
viac vďačnosti, vrátane úcty, viac vnímania a počúvania, viac komunikácie, aby sme vedeli a nepochybovali, viac pravdivého pohľadu na toho druhého a rovnako aj na seba, viac prijatia toho druhého, viac ochoty pre druhého, viac ochoty naprávať, viac spoločného pre dobro oboch a pod.
ak teda niekto chce a nie je v tom zlo, hriech, nemožnosť..keď nechce, nie je možné meniť a zlepšovať nič
a potom uniká vzájomná radosť, potešenie, pokoj, šťastie, radosť aj s námahou, ale pre nás oboch, vrúcny pocit z oddanosti a pod.
to, čo by si dvaja ľudia mohli vzájomne a vcelku ľahko jeden pre druhého priniesť, darovať a prežívať, keby nebolo toľko tvrdohlavosti, odmietania pravdy a možno aj egoizmu
a aby som nezabudla na to podstatné, (ak je to možné) viac vrúcneho zmierenia alebo odpustenia, nie nadarmo nám Boh hovorí, nech slnko nezapadá na vašim hnevom
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-17 11:16 GMT