Od útleho detstva počúvame rôzne konštatovania, hodnotenia, klasifikovania od ľudí, ktorí ovplyvňujú náš vývoj, naše vzdelanie, naše hodnoty. Na základe nich si utvárame názor na nás samých, bez toho, aby sme filtrovali to, čo je správne, čo je prospešné a čo naopak škodlivé. Je to akési nálepkovanie. Ono vytvára a formuje našu osobnosť.  
Keď som mal asi sedem rokov, spadol som na schodoch s chýbajúcim zábradlím. Veľmi ma bolela ruka, ale dúfal som, že to prejde. Bolelo to ale ešte viac na druhý deň, opuchlo mi zápästie a prsty ma akosi prestali poslúchať. V škole som nevedel udržať ani pero a keď som pani učiteľke, vtedy ešte súdružke, povedal prečo nemôžem písať, reagovala slovami: „A čo si drevený, keď padáš zo schodov?“.
Bolesť, rovnako ako opuch neustupovali a tak ma v ďalší deň vzal otec k lekárovi. RTG ukázalo, že ruka je zlomená. Od pádu však prešli tri dni a medzi tým sa kosť začala síce zrastať, ale žiaľ krivo. Znamenalo to, že chybne zarastajúcu časť bolo treba opäť zlomiť a napraviť. Následok bol znásobenie bolesti a v mojej detskej hlave sa mihali otázky „Prečo? Prečo práve ja? Za čo?“. Posmešné konštatovanie učiteľky mi dávalo odpoveď – veď som predsa drevený...
Bola to jedna z mojich nálepiek, vzorec, s ktorým som sa podvedome stotožnil. Ani po zvyšok školských čias som v telocviku nevynikal. Nevenoval som sa žiadnemu športu, ani som sa nesnažil. Veď načo aj? Učiteľka bola autoritou (v tom čase ešte určite áno, i keď dnes je tomu trochu inak) a preto môj status bol jasne daný.

Použil som len jediný z príkladov a keďže mi ani po tridsiatich rokoch nevyprchal z pamäti, svedčí to o jeho sile. Podobné nálepky, hodnotenia, konštatovania prijímame  denne a stotožňujeme sa s nimi chtiac  či nechtiac. Tie vážnejšie a nebezpečné sú napr.: "aj tak z teba nikdy nič nebude, si hlúpy, nikdy to nikam nedotiahneš, si gramblavý lebo si tučný, tú matematiku sa nikdy nenaučíš" a kopec ďalších. Vynárajú sa vám tie vaše? Zvlášť ak sú z úst niekoho, koho považujeme za dominantu, utkvie to v našom podvedomí. Rovnako, ak sme ich počúvali častejšie. To všetko sa ale  opakuje aj v dospelosti. Je preto dôležité začať triediť, čo svojmu podvedomiu odovzdáme a čoho sa musíme čím skôr zbaviť. Aj negatívne nastavenia sa dajú nahradiť, ak si dokážete, že ste tým, čím skutočne chcete byť. Potom môžete byť ohromení, aký trblietavý diamant sa vo vás skrýva. Je tam a vždy tam aj bol, len je poprekrývaný inými vrstvami negatívnych presvedčení, ktoré sme roky ukladali a prijímali za svoje. Už momentálne môžete byť dokonalosť, ktorú treba len dobrúsiť a doleštiť. Vezmite preto osud do vlastných rúk a prijmite zodpovednosť za seba svojím novým nastavením.

Viac na: www.uspech.eu