Jeseň je vraj časom vinobraní a jarmokov. Minulý piatok som sa na jeden taký vybral. V snahe oddýchnuť si od pracovných povinností, popásť oči,  vyvetrať hlavu, načerpať inšpiráciu. V dnešnej dobe už jarmoky nie sú o tom, čím boli  kedysi. Ani počasie neprialo. Poniektorí sa snažili ukryť pod dáždnikmi, ale aj to, čo dáždnik zachytil, občas skončilo práve za golierom nejakého iného okoloidúceho.  Zastavil som sa pri stánku s náboženskou tematikou.  Knihy, obrázky, sošky, ružence, desiatniky, krížiky z rôznych materiálov. Pre niekoho symbol, pre niekoho spomienka, pre iného gýč, pre ďalšieho nádej či zdroj pomoci. Pani v zrelšom veku si vyberala medzi náramkami z farebných kamienkov, každý v inej farbe. Možno len nepochopila účel a zmýlila si tovar s ezoterickými pomôckami. Oslovila predávajúcu otázkou: „Máte aj také, proti vysokému tlaku?“
Ďalšia, o trochu mladšia pani, tiež stojaca na strane pre zákazníkov sa len pousmiala. Predavačka v tom direktívne odpovedala: „To nie je a také ani nehľadajte! To nie je kresťanské a na tlak sú len lieky a modlitba!“
Nad tým som sa zasa musel pousmiať ja. Keďže sa ma ten rozhovor netýkal, nezapojil som sa, no neskôr ma to trochu aj mrzelo. Každá zo zúčastnených mala totiž kúsok svojej pravdy. Zákazníčka hľadala nádej na uzdravenie. Predavačka zasa nádej na uskutočnenie obchodu. Hodnota jej slov ale niesla medzi riadkami omnoho viac, než len to, čo v skutočnosti vyslovila. Vo svojom konštatovaní odsúdila ezoteriku, nabádala aby sa pri takých stánkoch ani len nepristavovala (lebo to nie je kresťanské) a ak nenakúpi u nej, tak pri ezoterike už vôbec. To už je kresťanské? Pripomenulo mi to skôr priam akési odsúdenie v znamení hesla: Keď mne zdochla koza, nech susedovi zdochne krava.
Každý máme svoj názor, svoju vieru, nádej, či svoje presvedčenie. Nechcem sa tým prikláňať na stranu ezoteriky a preto prosím ani komentáre pod článkom vôbec nemusíte zameriavať týmto smerom. Čo sa mi teda žiada k tomu dodať? Nepredpokladám, že niektorá zo zúčastnených bude čítať niekedy práve tieto riadky, ale keby náhodou, tak pani predávajúcej by som odkázal nasledovné:
Milá pani, siahnite po evanjeliu sv. Matúša, kapitola 9. Verš 29. „Nech sa vám stane tak, ako ste uverili!“
Je vedecky dokázané, že placebo efekt funguje. Štandardne sa používa v medicíne. Ak je niekto skalopevne presvedčený, že z jeho ochorenia ho vyliečia Lentilky, má pravdu. Rovnako, ak bola pani zákazníčka presvedčená, že minerál upraví jej krvný tlak, mohol jej skutočne pomôcť bez ohľadu na to, kde, alebo od koho si ho kúpi. Predavačka svojim konštatovaním iste zriedila koncentráciu nádeje, čím jej mohla v podstate priam ublížiť. Preto znovu moja otázka: Je to jej kresťanské kresťanským?
Viac na: www.uspech.eu

Od útleho detstva počúvame rôzne konštatovania, hodnotenia, klasifikovania od ľudí, ktorí ovplyvňujú náš vývoj, naše vzdelanie, naše hodnoty. Na základe nich si utvárame názor na nás samých, bez toho, aby sme filtrovali to, čo je správne, čo je prospešné a čo naopak škodlivé. Je to akési nálepkovanie. Ono vytvára a formuje našu osobnosť.  
Keď som mal asi sedem rokov, spadol som na schodoch s chýbajúcim zábradlím. Veľmi ma bolela ruka, ale dúfal som, že to prejde. Bolelo to ale ešte viac na druhý deň, opuchlo mi zápästie a prsty ma akosi prestali poslúchať. V škole som nevedel udržať ani pero a keď som pani učiteľke, vtedy ešte súdružke, povedal prečo nemôžem písať, reagovala slovami: „A čo si drevený, keď padáš zo schodov?“.
Bolesť, rovnako ako opuch neustupovali a tak ma v ďalší deň vzal otec k lekárovi. RTG ukázalo, že ruka je zlomená. Od pádu však prešli tri dni a medzi tým sa kosť začala síce zrastať, ale žiaľ krivo. Znamenalo to, že chybne zarastajúcu časť bolo treba opäť zlomiť a napraviť. Následok bol znásobenie bolesti a v mojej detskej hlave sa mihali otázky „Prečo? Prečo práve ja? Za čo?“. Posmešné konštatovanie učiteľky mi dávalo odpoveď – veď som predsa drevený...
Bola to jedna z mojich nálepiek, vzorec, s ktorým som sa podvedome stotožnil. Ani po zvyšok školských čias som v telocviku nevynikal. Nevenoval som sa žiadnemu športu, ani som sa nesnažil. Veď načo aj? Učiteľka bola autoritou (v tom čase ešte určite áno, i keď dnes je tomu trochu inak) a preto môj status bol jasne daný.

Použil som len jediný z príkladov a keďže mi ani po tridsiatich rokoch nevyprchal z pamäti, svedčí to o jeho sile. Podobné nálepky, hodnotenia, konštatovania prijímame  denne a stotožňujeme sa s nimi chtiac  či nechtiac. Tie vážnejšie a nebezpečné sú napr.: "aj tak z teba nikdy nič nebude, si hlúpy, nikdy to nikam nedotiahneš, si gramblavý lebo si tučný, tú matematiku sa nikdy nenaučíš" a kopec ďalších. Vynárajú sa vám tie vaše? Zvlášť ak sú z úst niekoho, koho považujeme za dominantu, utkvie to v našom podvedomí. Rovnako, ak sme ich počúvali častejšie. To všetko sa ale  opakuje aj v dospelosti. Je preto dôležité začať triediť, čo svojmu podvedomiu odovzdáme a čoho sa musíme čím skôr zbaviť. Aj negatívne nastavenia sa dajú nahradiť, ak si dokážete, že ste tým, čím skutočne chcete byť. Potom môžete byť ohromení, aký trblietavý diamant sa vo vás skrýva. Je tam a vždy tam aj bol, len je poprekrývaný inými vrstvami negatívnych presvedčení, ktoré sme roky ukladali a prijímali za svoje. Už momentálne môžete byť dokonalosť, ktorú treba len dobrúsiť a doleštiť. Vezmite preto osud do vlastných rúk a prijmite zodpovednosť za seba svojím novým nastavením.

Viac na: www.uspech.eu