myšlienky zo životopisu sv. Terézie z Lisieux
Treba využiť každú príležitosť na malé skutky pokánia, keď nám nie je možné konať veľké veci – povedala skromne. Pred Bohom má to pokánie najväčšiu cenu, ktoré nezaťaží nikoho – okrem kajúcnika – a pomocou ktorého sa náš každodenný život stáva na radosť tých, ktorí s nami žijú.
Pravá askéza – podľa Terézie – nestráca z dohľadu telesné a duchovné dobro iných – a to i za cenu najväčších obetí.
Teréziina askéza má tri známky: Nevyhľadáva príležitosť robiť pokánie, ale prijíma, čo jej život prináša,,prijíma všetko s úsmevom na tvári,,a konečne, nekladie dôraz na čin, lež na jeho zameranie.
Typická pre túto poslednú stránku je jej odpoveď na otázku istej novicky, ktorá si nevedela predstaviť robiť pokánie pri praní. – to je predsa ľahko uhádnuť. Ak vám ťažko padne prať v studenej vode, je to znakom, že je to protivné aj vašim spolusestrám. Tak potom choďte tam vy. Keď je však veľmi horúce počasie, ostaňte pracovať pri kotle..Keď si vyberiete najnepríjemnejšie miesto, cvičíte sa v pokání a súčasne v láske k blížnemu.
Pohnútkou pokánia musí byť opravdivá láska. Ináč pokánie stráca na hodnote, alebo sa dokonca stáva škodlivým. Láska k Bohu a k ľuďom dodáva kajúcnikovi nikým netušenú slobodu ducha, ktorá mu otvára oči pre vždy nové potreby ľudí svojho okolia. Ponúknuť blížnemu vždy tú istú službu môže byť prejavom kajúcnosti, ale nie lásky. Láska sa vo svojich prejavoch vždy prispôsobí vysloveným alebo vytušeným žiadostiam iných.
Čo sa stále mení, sú služby. Láska ostáva vždy tá istá. Opakovaním tých istých služieb – bez ohľadu na potrebu a radosť iných – láska ustupuje a stráca sa. Ostáva len samoláska, samoľúbosť.
„Preto treba konať tie skutky, ktoré sú prejavom lásky bez ohľadu, či ich ľudia pokladajú za mimoriadne alebo ľahostajné“ – pripomínala sestre Paulíne. „Lepšia je maličká službička, ktorá poteší spolusestru ako významný a cenný skutok, ktorý pre ňu neznamená nič.“
Z tej istej príčiny skutky praktickej lásky k ľuďom majú v očiach Terézie neporovnateľne väčšiu hodnotu ako telesné pokánie. V autobiografii výslovne hovorí toto:
„Moje pokánie spočívalo výlučne v tom, že som sa snažila zlomiť vôľu, neodpovedať tvrdo na urážku a konať ľuďom okolo seba malé služby..“
Robila to vždy s úsmevom a ľahkosťou vycvičeného majstra, preto si každý – okrem jej sestier – myslel, že nemala nijakých nepríjemností a že ju nikdy nič nebolelo. A keďže ju nevideli, že by sa bola cvičila v čnosti – t.j. v nápadných skutkoch pokánia -, čudovali sa, že ju mohol niekto pokladať za čosi viac ako priemernú rehoľníčku.
Zmysel pre pokánie však neurobil z nej odľuda, ktorý je nepriateľom každej telesnej radosti. Aj v kláštore sa veľmi tešila darovaným kvetom, ich vôni, ovociu a iným veciam každodenného života. Spočiatku sa síce pod vplyvom bežných kláštorných príkladov klonila k neobmedzenej prísnosti, ale ku koncu života pochopila hodnotu vďačnej lásky za všetko pekné, chutné, príjemné a potešiteľné. Z lásky neujde denným bolestiam z cesty, s láskou však prijíma radosti, ktoré jej život prináša.
Zdroj: Anton Hlinka, Svetlo z Lisieux, str. 185 - 191
Posledné komentáre 
Pridaj
ŽIVOTmyšlienky o pokání a radosti
Komentáre (20)
hore
alexandra_·22.04.2015 08:12
Fero, Fero..
splietame dokopy rôzne situácie
samotné týranie..je psychické, aj fyzické, hovoríš o týraní ženy, ktorá si vyberá, ja že hovoríš o manželstve, slobodná bezdetná žena sa môže vymaniť ľahšie z pod týrania, a rozhodne to nemusí byť z dôvodu, ktorý opisuješ, že nechce dobráka..
v športovom kolektíve pri hre šikanovaný a niekde v škole je asi tiež rozdiel, a aj čo obsahuje šikanovanie..
ty si sa chcel zapáčiť tyranovi a v tom je tiež rodziel (konanie silné uvedomelé, nezávislé a konanie podľa prispôsobenia), a keďže tyran dosiahol, čo chcel, naďalej podriadenie tvojej osoby, bol spokojný a prijal ťa
klásť deťom na zodpovednosť to, že iný sa k nim správa zle,,
ešte že nehovoríme o obetiach na životoch, za čo majú podiel viny,,nehnevaj sa, ale je na hlavu, čo píšeš, rozlišujeme v čom za niečo zodpovedáme,, kde aj vek, rozumová a citová vyspelosť hrá úlohu, a kde je konanie iného človeka, ktorý zodpovedá tiež
hore
alexandra_·22.04.2015 08:27
Fero, prijatie utrpenia (utrpenia, ktoré život prináša a ktoré jednoducho prijímame) a kladenie viny človeku za niekoho zlé správanie je rozdiel
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2015-04-22 09:28 GMT
hore
alexandra_·22.04.2015 08:38
nebavme sa o tom, čo je kto schopný, neskĺzaj do osobného hodnotenia, čo máš často tendenciu
reagovala som na to, čo si písal o týraných ženách a šikanovaných deťoch, ako je to s ich podielom viny..
hore
alexandra_·22.04.2015 09:37
možno to tak vyznieva, že popieram utrpenie, ale je rozdiel utrpenie, ktoré treba prijať a utrpenie, ktoré pramení z nejakého úmyselného konania, ktoré povinnosť prijímať nemáme a máme sa ho strániť
to neznamená, že odplácame, ako príklad ak sa niekto správa násilnícky, je hulvát, nemôžeme s ním predsa tvoriť vzťah a vstúpiť do manželstva, sme povinní konať rozumne
prijatie utrpenia je širší pohľad, ktorý má v podstatu v láske k Bohu, raz som sem dávala o postoji a dôvere k Bohu, plnenie Božej vôle, ktorá je nám jednak zjavná, zreteľná - poznáme ju z prikázaní a našich povinností, a jednak môže byť pre nás nezreteľná, nerozumieme jej a ktorej sa podriaďujeme, to sú rôzne nešťastia, utrpenia v živote človeka
a jednak z lásky k človeku, sme si vedomí, že niečo prijať musíme (musíme pohltiť isté nepríjemnosti, bolesti,..), lebo ten niekto koná tak ako koná, nevie, nechce, nechápe alebo si to žiada správnosť a pod.
samozrejme vždy je potrebné zahľadieť sa aj na seba, či sme k nejakému takému konaniu neprispeli svojim konaním, nekonaním tiež..
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2015-04-22 10:46 GMT
hore
janjan·22.04.2015 17:33
Sledoval som jednu reláciu, kde psychologička tvrdila: veľa žien, ktoré mali otca alkoholika, zobrali si za muža alkoholika. Ak sa s ním rozviedli, znova si vzali alkoholika. To isté ak bol tyran a podobne.
hore
janjan·22.04.2015 17:51
fero,
necíti sa s ním dobre. Trpí pri ňom. Ale nedokáže prekonať naučené vzory správania, ktoré sa jej zažrali až kdesi do podvedomia.
hore
janjan·22.04.2015 17:54
fero,
len je zaujímavé, že ak dieťa ťažko ochorie, tak často žena o neho bojuje, stará sa o neho, trpí s ním ... Zatiaľ čo muž sa zdekuje a opustí rodinu, lebo je slaboch.
hore
alexandra_·22.04.2015 18:02
Fero, "alexandra a moly a dalsie nedokazu pochopit, ze 2 rocne dieta nemoze za to, ze dostalo bolestivu chorobu,..a ďalšie veci, čo píšeš od veci
prosím ťa zdrž sa týchto blbých rečí, dvíha mi to adrenalín
nebudem sa s tebou porovnávať a vysvetľovať, čo chápem a čo nie, čo poznám a čo nie
rešpektuj to, napísala som ti, aby si sa nevyjadroval k osobným hodnoteniam
dá sa to pochopiť? alebo potrebuješ ešte inakšie vysvetlenie?
hore
janjan·22.04.2015 18:11
11111,
nie som psychológ. Len som reprodukoval to, čo som počul. A čo sa vymyká sedliackej logike. Lebo logické by bolo, že sa človek vyhne negatívnym skúsenostiam a nebude si ich zámerne znova vyberať.
hore
alexandra_·22.04.2015 18:13
Moly, vďaka ti, že si tu prítomnému pánovi vysvetlila, že chápeme.. (ak náhodou si to nevedel predstaviť), a možno omnoho viac ako on..
ale inak sú tu samí "kamoši", ako som si všimla..
hore
janjan·22.04.2015 19:37
fero,
bol si na vojenčine ? Aj tam si prijímal tvrdšiu kritiku a smial si sa sám na sebe, keď Ťa šikanovali ? Vieš aká šikana bola na našej rote ? Pol roka sa zobáci ani poriadne nevyspali, tak sa na sebe zabávali.
Naposledy upravil janjan dňa 2015-04-22 20:38 GMT
hore
janjan·27.04.2015 06:03
consimila,
pozri si Katechizmus KC, článok 45. Tam sa nachádza Tvoje šťastie.
hore
alexandra_·27.04.2015 19:18
Fero, súhlasím s niečím, čo píšeš o utrpení, že je potrebné niekedy a Boh ho na nás dopúšťa, lebo inak by sme možno upadli do zlého alebo sa nezastavili v zlom, čo konáme, a je pravda aj to, že niektorým udalostiam v živote nemusíme chápať, len ich prijímame, pretože si to prijatie žiada..
ale píšeš o vzťahoch a mám pocit, že každému, kto nemá vzťah kladieš za vinu, že sa akosi nevie zorientovať, postaviť k nejakej osobe, postaviť smerom k sebe, a tým pádom je to chybné a má začať rozmýšľať inak
je to tak na 50% (istá úvaha o sebe samom, o živote, hľadanie správnej cesty), človek na druhej strane nemôže prijímať hocikoho, pretože sa na základe jemu vlastných hodnôt rozhoduje, a musí byť aj prijatý, tých zvyšných 50% je na druhom človeku, je to rozhodnutie dvoch ľudí, aby vznikol vzťah a vzťah prerástol do lásky a tak ďalej
nie je žiadna vada byť slobodný, neznamená to, že je človek neschopný, môže byť veľmi schopný v niečom inom, jeho život je preplnený niečím iným, možno žije pre blízkych, pre iné, čo treba
u každého dozrieva istá zodpovednosť a rozhodnutie pre niečo v živote rôzne
a to je potrebné rešpektovať, niekomu je dané viac, inému menej, niekomu skôr, niekomu neskôr, nie vždy merítko nášho pohľadu musí byť to správne, nepoznáme iných do detailu ich života, a môžu to byť ľudia, ktorí konajú toho omnoho viac a možno aj lepšie, ako my sami
hore
janjan·28.04.2015 06:49
Mt 19,11-12
On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
hore
alexandra_·28.04.2015 07:24
presne tak Janjan
hovorí sa, kto nič nerobí, nič nepokazí, to je pravda, aj pričiniť sa treba, ale nie bezhlavo, nerozvážne, nerozumne, aj keď s odvahou
niektorí robia len tak a vtedy, keď majú vedomie, že nepokazia alebo dokážu
a je dobre, že čakajú do času a do takého poznania
lebo tí, ktorí to vedia, robia slobodné a vážne rozhodnutia s plným vedomím a zodpovednosťou, bez váhania
človek musí dospieť sám do takého vedomia
vlastná túžba nie je kritériom smerovania a správnosti, niekedy sa dokonca túžby musíme zriekať, nech by sa nám javila akokoľvek dobrá (okrem porušenia Božieho), lebo správnosť hovorí, že sa žiada iné prispôsobenie
a aj to nie je dôležité, aby pochopil niekto iný, keď o správnosti je presvedčený človek sám
a aj k správnosti sa formujeme v živote s Bohom, modlitbou a všetkými sviatosťami, ktoré máme
hore
alexandra_·28.04.2015 07:33
Fero :-)
tvoje by platilo, ak by ten druhý nemal právo výberu a rozhodovania
stále popieraš vo vzťahu dvoch
a stále hovoríš, že vzťah tvorí jeden
hore
janjan·28.04.2015 09:05
fero,
čo Ti na vete "Lebo sú ľudia neschopní manželstva ..." nie je jasné ? Čo s tým narobí nejaký psychológ ?
Táto veta jasne popiera tézu o "schopnosti vytvoriť manželský vzťah ako miere šťastného života či vyspelosti charakteru osoby."
hore
janjan·28.04.2015 09:20
Prvotnou príčinou utrpenia a smrti je NEPOSLUŠNOSŤ - hriech Adama a Evy.
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
alexandra_·22.04.2015 06:57
Fero, je opovážlivé tvrdiť, čo tvrdíš
hlavne u týraných žien a šikanovaných deťoch, rozlišujme zodpovednosť!
ty máš podobné hodnotenie ako americký súd, ktorý uznal vinným majiteľa domu, pretože lupič spadol na nôž v dome a poranil sa