ŽIVOTO láske

alexandra_

alexandra_

23.11.2014 22:59·1 427 prečítaní·4 komentáre

Späť na blogy
Z knihy H.Wirtz: Dokonalé manželstvo

O láske

Všetci milujúci sú pevne presvedčení, že najistejším podkladom pre dobré manželstvo je láska. Len l á s k a – a manželstvo je dokonalé. Manželstvo bez lásky – tak hovoria oni – vraj nie je manželstvom. „Láska ako najhlbší mýtus prírody“ (Kierkegaard), že je tiež najhlbším mýtom manželstva. Na tomto sa musí zakladať každé manželstvo, na tom sa formovať a udržovať. Potom bude vraj všetko v poriadku. A manželstvo bude naozaj manželstvom!
To všetko zneje tak pravdivo a rozumne. Nemožno proti tomu nič namietať. Možno nechať hovoriť len skúsenosť. Čo ona hovorí, je nielen prekvapujúce, ale aj odstrašujúce: vraj manželstvá, ktoré boli uzavreté z čistej lásky, sú veľmi často nešťastné...
Či takto žalostne, brutálnym zásahom života by sa mal zrútiť svet plný lesku a najkrajších hviezd? Nič sa nezrúti! Lebo vy máte pravdu, úplnú pravdu, vy, ktorí lásku v manželstve pokladáte za najdôležitejšie a najsilnejšie puto. Musíte však vedieť, čo to je: láska! Že láska nie je len túlavý cit, horúca krv a spievajúce nervy. Nielen to, ale ešte nekonečne viac. Láska je zbožňovaním Boha v inom. Je najhlbšou úctou pred druhom, pred jeho dušou a jeho telom. Je uznaním osobných práv druha, uznaním a praktickým uskutočňovaním tohto práva. Láska je neustálou pripravenosťou na obeť pre iného.
Kde sa vždycky – v dobrovoľnom spoločenstve dvoch ľudí – v spoločenstve muža a ženy – v takúto lásku verí a kde takáto láska vie i trpieť, tam možno hovoriť o manželstve, o šťastnom, svätom a večnom manželstve. Z toho síce nebude raj a tým menej nebo na zemi, ale oná utešená záhrada plná slnka, starostí, námahy, kvetov a ovocia, kde ťažkosti sú ľahšie a bolesti znesiteľnejšie. Z tejto teplej pôdy vyrastajú zázračné sily, ktoré to dobré v človeku prebúdzajú a formujú. A mocne pôsobia na to Nové, na dieťa, ktoré tu prichádza alebo má prísť.
Kde nie je takáto láska, tam niet lásky, je to niečo, čo sa za ňu vydáva alebo býva pokladané. Nietzsche, ktorý sa môže ľudí pýtať až na hĺbku ich duše, spytuje sa tu správne: Si víťaz ty, ty si sebapremožiteľ, ty si veliteľ zmyslov a pán svojich čností? Alebo hovorí z tvojho priania zviera a žiadostivosť? Alebo osamelosť? Alebo nespokojnosť so sebou? Azda táto láska nie je nič iné než túžba po teplom hniezde? Či lákavý výhľad na veľkú debnu peňazí? Alebo len romantický sen o „zámkoch, ktoré sú na mesiaci“.
Kto takto miluje, ten miluje len svoje vlastné, obdivované a rozmaznané „ja“. A všetko ostatné len zatiaľ a tak dlho, pokiaľ je pripravené tomuto „ja“ slúžiť a ho pozlacovať.
O takejto láske sa hovorí: Manželstvo je pre lásku smrť. Mnoho ráz je už vopred mŕtva. Určite však po prvom roku alebo po druhom dieťati.
Keď vy milujúci len to chcete vedieť, čo bude z vášho manželstva, nepotrebujete sa pýtať hviezd ani spletitých čiar svojej ruky! Ale: vašej lásky! Musíte mať pevnú vôľu a odvahu pri pravde neochvejne vytrvať. Nesmiete seba a iných klamať.
Kde má byť manželstvo, tam v jeho prednej záhrade musí rásť p r a v d a!

Zdroj: H. Wirtz, Dokonalé manželstvo, 1947, str. 12-14

Komentáre (4)

alexandra_ je odhlásený hore

alexandra_·24.11.2014 09:20

odporúčala by som tú knihu ako povinné čítanie :-)
je dobré, ak sa niekto chce zdokonaliť a byť vo svojej láske a živote lepší, lebo to je vedomá zodpovednosť človeka
je dôležité všímať si (pri všetkej láske a obdive) aké vlastnosti, hodnoty, zdravie, spôsoby, prekážky má človek, s ktorým by sme manželstvo chceli tvoriť, do ktorého sme sa zaľúbili..lebo vtedy naozaj mnohokrát rozumnosť chýba a vidí sa to, čo nie je a nevidí sa to, čo je..
je potrebná aj láska, aj rozumnosť, aj vidieť, pre správne rozhodnutie
rozumne vidieť seba a rozumne vidieť aj toho druhého
je pravda aj to, že niekto má vzor vo svojich rodičoch, blízkych, je zžitý s dobrými a zodpovednými spôsobmi života

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-11-24 14:02 GMT

alexandra_ je odhlásený hore

alexandra_·24.11.2014 09:43

neveriaci človek nedokáže dať viac lásky veriacemu ako veriaci veriacemu, má možno lepšie spôsoby, disciplinovaný charakter, formované svedomie, v najlepšom prípade úctu a rešpekt pre vieru a jej praktizovanie pre svojho partnera, ale v najdôležitejšej otázke pre život, túžbe, ktorú veriaci človek má v sebe, nebude vedieť ísť rovnakým smerom, ani svätiť, ani viesť deti, ani sa držať Božieho.., lebo napríklad inak vyzerá nedeľa veriacich a neveriacich, inak vyzerá spoločné jedlo s modlitbou a inak len jedlo, inak je nádej a dôvera v Boha a inak, keď pre niekoho Boh neexistuje, inak spočíva zrak, život, hodnoty, hranice svedomia a konania, prosby k Bohu u veriaceho ako u neveriaceho, ktorý neodvíja život od Toho a k Tomu pre svoje konanie a myslenie, a pre učenie tých, ktorých má v živote viesť
toto je jedna z najdôležitejších otázok pre spoločné smerovanie životom ľudí, ktorí chcú tvoriť manželstvo a rodinu..

alexandra_ je odhlásený hore

alexandra_·24.11.2014 10:10

a ako si chceš formovať charakter a lásku, keď nemáš vieru? Kto je zákonodarca, smer a cesta?
Nemýľme si, že to nemá nič spoločné, má a mnoho premnoho, všetko.

môže to byť láska, ale iná, taká bez Boha
v podstate takú lásku bez Boha môže dávať ktokoľvek, kto Boha nemá za Boha a nekoriguje ju s tým, čo žiada od nás Boh (alebo v súlade so svojim vierovyznaním)

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-11-24 14:09 GMT

alexandra_ je odhlásený hore

alexandra_·24.11.2014 10:27

jedno sú existujúce manželstvá, druhé je to, ak si niekto niekoho eštelen vyberá

viera a láska z viery, uvedomelej a zodpovednej voči Bohu, obsahuje v sebe niečo viac, ktoré ťa vedie

nehovorím, že neveriaci je zlý, tak sa to pomenovať nedá, je Boha buď neznalý, alebo úmyselne odmieta, písala som, že môže mať dobré a charakterné, čestné konanie z toho, čo je naučený, vychovaný, čo je mu dané, ale jedno takému človeku chýba, Boh, a tak bude viesť aj svoje deti
je otázkou priority, kde kladiem v živote dôraz na hodnoty, či stačí slušné a dobré konanie, alebo k slušnému a dobrému konaniu požadujem aj to najpodstatnejšie pre čo sme na tomto svete a kam smerujeme
človek je zodpovedný aj za to, koho vyberá pre svoje deti..nie je pravidlo, že človek sa zmení v manželstve, nadobudne hodnoty k niečomu novému (môže sa to stať, nie je to vylúčené), väčšinou však upúšťa postupne veriaci od viery a praktizovania, umlčuje svedomie (môže to byť aj v otázkach manželského spolužitia) v prospech neveriaceho, pretože vidí na ňom "iné dobré" alebo pre "pokoj a neobťažovanie".. a to nie je dobré, ani správne, tá ťažoba svedomia tam je