malimes14·20.08.2012 08:15

Skutocnym misionarstvom je nezistna a nenarocna laska, opora v tazkostiach a nie budem ta milovat AK ty prv urobis to ci ono.

Matka Tereza raz povedala:
Najprv som si myslela, ze musim kazat o Kristovi. Potom som si uvedomila, ze musim milovat. A Boh obrati koho bude chciet.

Najlespie kazanie je laska a byt tu, ked blizny trpi a ma to tazke. A najlepsie svedectvo? Prikladny a pokorny zivot.

lazar44·20.08.2012 13:26

@malimes14
Má to aj pokračovanie, je dosť podobné "Si prorok."
Takže, tu je:

Archetyp misionára.
Napriek všetkým nebezpečenstvám, ktoré tento archetyp so sebou prináša, je poslanie misionára výsostne ľudské, a preto by malo byť vlastné každému mužovi. Muži potrebujú životné poslanie. Nie sú tu len na to, aby sa mali dobre, a aby stále sledovali, ako sa cítia, či sú v poriadku a či so sebou dobre zaobchádzajú. Niektoré dnes propagované duchovné cesty majú v sebe aj čosi narcistické. Človek sa krúti len okolo seba. Misionárske poslanie nám chce ukázať: tvoj život má isté poslanie. Nemáš svojím poslaním vyvíjať na ľudí nátlak. Tvoje poslanie nepozostáva len zo slov, ktorými musíš druhých presvedčiť. Tvoje poslanie znamená, že máš vtlačiť svoju vlastnú pečať tomuto svetu: buď si vedomý, že vyžaruješ čosi, čo vychádza len z teba. Ak budeš žiť svojím poslaním, tvoj život prinesie ovocie. Budeš sa cítiť živým, pretože v tebe prúdi život. Život zostane životom, len ak plynie. Poslanie patrí neoddeliteľne ku tebe. Práve muži majú pre to zmysel. Často sú poháňaní misionárskym vedomím. Keď na seba pozerajú v zrkadle veľkého misionára Pavla, oslobodia sa od nebezpečenstiev archetypu misionára a otvoria sa pre poslanie, ktoré im Boh predurčil, skrze ktoré sa ich život môže stať plodným a byť prameňom požehnania pre iných.

Poznávam, že sa v mnohom previňujem v tomto smere.
Kto to tu vníma ako nátlak, z mojej strany, tak nech ma prosím nečíta.
Od jedného pátra som počul "3M"
- miluj
  - modli sa
  - mlč

Ale ľahšie je rozprávať. Však?

malimes14·20.08.2012 13:50

@lazar44

azda sa i previnujes, ale plavas proti prudu a to je ludske. I ja sa previnujem.

Ale azda poznas ten pribeh o prasknutom a peknom dzbane? Prasknuty lutoval a plakal nad sebou, ze z neho vyteka voda na rozdiel od pekneho dzbana co v sebe udrzal vodu. A na poslednom sude Pan povedal prasknutemu dzbanu:

Pozri, vdaka tebe a Tvojej vode som polieval kvety na ceste kadial nosic kracal. Bol si uzitocny.

Dolezitejsie ako nasa nedokonalost je nasa schopnost vstavat a milovat. Ak vie nemluvna milovat tak to vieme i my. I ten najbiednejsi clovek sa vie usmiat, pohladit, poprosit, odprosit, podakovat a napokon i sluzit.

Cesta nie je ciel, cesta je smer.