janjan·14.01.2017 10:29

Aspoň niečo pravdivé na týchto múdrostiach.
Krstom nám boli dvere otvorené, cesta vydláždená zlatými dlaždicami, pred každou odbočkou smerovka Magistéria, v cieli jasné Svetlo.
Tak prečo blúdiť všelijakými krivoľakými cestami, keď stačí jednoduchá dôvera a ochota nasledovať Pastiera ?

janjan·14.01.2017 11:00

11111,
krstom nám boli dané dary Ducha Svätého. Nie sú zlatom pre dušu ?

janjan·14.01.2017 11:14

11111,
keď kráčaš k Bohu, hľadajúc a plniac Jeho vôľu, naplnený Jeho milosťou, ideš po zlatej ceste, aj keď je úzka a tŕnistá.

janjan·14.01.2017 11:34

11111,
KKC 1266:

Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia:

◦ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čnostírobí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
◦ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
◦ktorá mu pomocou morálnych čností umožňuje rásť v dobrom.
◦Celý organizmus nadprirodzeného života kresťana má teda svoje korene vo svätom krste.

janjan·14.01.2017 11:49

11111,
máš pravdu, milosť Božia nie je zlato. Je to diamant v duši, najväčší, aký existuje.

janjan·14.01.2017 12:19

Výroky Otců, které připisují křtu jako účinek odpuštění hříchů a biřmování jako účinek udělení Ducha Svatého, nesmí být chápány exkluzívně. Odpuštění hříchů je neodlučitelné od udělení milosti. Proto také již pokřtěný přijímá posvěcující milost a tím také Ducha Svatého. Srv. Cyprián, Ep. 74,5: "Nemůže být křest bez Ducha Svatého". Avšak působení Ducha Svatého je rozdílne u křtu a u biřmování. Tam působí znovuzrození, zde dovršení nadpřirozeného života.

(L.Otta, Dogmatika)

alexandra_·14.01.2017 12:21

nie je potrebné sa o tom nejak extra dohadovať, podstatné z nášho postoja je na tom vedomé úsilie, aby sme prijali, čo sme dostali a vyprosovali si stále, čo je nám do života potrebné pre dobré žitie podľa Božieho, lebo od toho sa odvíja celý náš každodenný život
máme aj iné veľmi dôležité sviatosti, najmä sviatosť zmierenia, sv. prijímania,, ktoré sú v všety potrebné a nevyhnutné pre nás

doplním k vášmu, čo KKC 1285 uvádza
Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. „Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom“.

III. Účinky birmovania

1302 Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého,(731) aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc.

1303 Preto birmovanie(1262-1274) prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
— prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15);
— pevnejšie nás zjednocuje s Kristom;
— zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého;
— zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou;
— dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno(2044) a nikdy sa nehanbili za kríž:
„Pripomeň si teda, že si dostal duchovný znak, ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a ducha svätej bázne, a chráň si, čo si dostal. Boh Otec ťa označil, Kristus Pán ťa posilnil a vložil ti do srdca Ducha ako závdavok.“

1304 Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením,(1121) sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

1305 „Charakter“ zdokonaľuje spoločné kňazstvo veriacich(1268 ) prijaté v krste a „birmovaný dostáva silu verejne vyznávať slovami vieru v Krista akoby z úradného poslania [quasi ex officio]“.

pri krste sme dostali, birmovaním sa upevňuje a zvelaďuje, dáva osobitnú silu
ak sme sa stali krstom Božími deťmi, je nemožné nebyť súčasťou Ducha Svätého a jeho darov, ktoré sa v nás zvelaďujú sviatosťami a po ktorých túžime, lebo netúžiť po sviatostiach, je netúžiť po Bohu, netúžiť, aby človek bol čo najviac tak, ako si želá Pán Boh, a to nie je možné bez sviatostí a modlitby dosahovať a napravovať, ak niečo pokazíme..a deťom vštepujeme tento postoj, tento význam všetkých sviatostí, učíme ich láske k Bohu, podstate a cieli nášho života, aby vedeli potom kráčať sami aj bez nás.. to je môj názor

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-14 12:22 GMT

alexandra_·14.01.2017 12:41

vysvetlenie si dostal o ponímaní, čo pre niekoho znamená zlatá cesta
pre niekoho milosti, pre niekoho svetské pôžitky
no, je jedno ako nazveš svoju cestu, ani jedna ti nezaručuje prísť do neba, pokiaľ na nej hrešíme a zanedbávame dobré, a o to je dôležitejšie sa starať

ale je možné, že práve v tejto chvíli by sa určite niečo našlo, čo môžeme pre niekoho urobiť alebo pomôcť, alebo niečo, čo sami máme potrebné urobiť, aby sme len tak nerozprávali o zlatej alebo tŕnistej ceste (ako to aj sám často píšeš) bez skutkov

janjan·14.01.2017 16:06

11111,
je manželstvo s osobou, ktorá neopätuje lásku, úzkou a tŕnistou cestou ?

janjan·14.01.2017 17:02

11111,
nepýtal som sa, či je to láska, ale či manželstvo s osobou, ktorá neopätuje lásku, je úzkou a tŕnistou cestou.

janjan·14.01.2017 17:33

11111,
dal som veľmi konkrétnu otázku. Ale odpoveď nikde.
A ináč, Matka Tereza dávala svoju lásku, skutky, bez toho, žeby očakávala opätovanie.

lazar44·14.01.2017 17:58

@aventurier
Podľa mňa ide skôr o jednoduchosť.
"Múdrym" Ježiš vyčíta:

Vzali ste kľúče k poznaniu,
sami nevchádzate a druhým bránite vojsť.

1  V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa:
"Kto je podľa teba  najväčší v nebeskom kráľovstve?"
2 On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich
3 a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.
4 Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
.......
10 Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

janjan·14.01.2017 18:09

11111,
dal si tu toho mnoho. Len nie odpoveď na úplne jednoduchú otázku.

alexandra_·14.01.2017 18:19

11111, j eúplne prirodzené, že niečo od niekoho žiadame, zvlášť od niekoho, komu dôverujeme, s ktorým tvoríme pár, kto je nám blízky a pod.
píšeš, "ak je to odo mňa k druhému"
mnohokrát si písal, ako od teba niečo niekto žiadal, že len ty si dával..
vymenovával si to všetko (v podstate vyčítal) a že ten druhý nedával nič
podľa mňa si mal príležitosť to realizovať, čo hovoríš - smerom k druhému
lenže podstata je v tom, že každý si vyberá mieru a záťaž do akej niečo pre druhého realizovať bude, a aj to, či to chce odplatne alebo nie
niektorí ľudia realizujú skutočne ochotne a bez nároku na odmenu (ani nepomýšľajú na odmenu), z lásky, ochoty, zo svojho postavenia k druhému a najmä tí, čo to robia z lásky k Bohu..
alebo len niečo si vyberáme, čo dávať druhému budeme a čo už nie (čo netvrdím, že to nie je správne, len treba v našom živote rozlišovať, čo máme a by sme mali a čo už neunesieme), ale nemôžeme povedať, že len dávame..podľa mňa je tiež šľachetné realizovať niečo pre druhého aj z veľkej vďačnosti voči nemu (alebo splácať to, čo sme skôr od neho dostali, je veľkou nevďačnosťou na to nepamätať), je povrchné povedať o niekom, že nedáva nič..každý niečo dáva, len každý podľa seba a vo svojej miere
nikdy nemôžeme povedať, že len dávame v našom živote..

janjan·14.01.2017 18:34

lazar44,
myšlienkami iných nám tu napchávaš hlavy. Ku akej skúsenosti nás privedú ?

janjan·14.01.2017 19:47

11111,
veď si už manželstvo zavesil na klinec.

janjan·14.01.2017 19:56

11111,
Ty máš správnu predstavu o láske ?

janjan·14.01.2017 20:15

Nechcem sa chváliť

janjan·14.01.2017 20:28

pupalka,
ako sa chválim ?

alexandra_·14.01.2017 22:22

11111, to, že od niekoho niečo žiadaš, nie je predsa o egoizme, pokiaľ nežiadaš o egoistické, zlé, hriešne, myslím, že sme aj povinní určité veci žiadať, predkladať, pýtať sa, dozvedieť sa, veď je nám ten druhý aj k pomoci do života..čo by to bolo za vzťah, ktorý nepožíva takú dôveru, že nie je môžné od toho druhého niečo žiadať? to nie je dobrý vzťah
sme si k vzájomnej pomoci do života (čo nemusí znamenať, že len k totožnej)
ty si nikdy od nikoho nič nežiadal?
nehovor, že nie
minimálne žiadaš to, ako sa k tebe má druhý správať
hymnus na lásku hovorí o tom, aká má byť láska k Bohu, a aj k druhému človeku
neviem z akého dôvodu je u teba nemožné milovať a aj niečo žiadať
môžeš milovať i žiadať, to je prirodzené, jedno sa s druhým nevylučuje
láska je o tom, že dbáš o dobro druhého a aj mu ho dávaš, i o dôvere, vernosti a inom medzi mužom a ženou
ale určité veci žiadaš i predkladáš, iba ten, kto nie je ochotný počúvať a vnímať potreby toho druhého, tak to bude namietať

vo vzťahu je to však niekedy aj tak, že nie vždy ten druhý môže konať podľa našich predstáv, čo neznamená, že je už egoista..má na to svoje dôvody, možno je to v spôsobe života, možno sú to životné skutočnosti, ktoré nedovoľujú konať inak, podľa toho, ako by sme si to predstavovali, a žiadajú si napríklad jedného z väčšej miery sa prispôsobiť, sú životné okolnosti, ktoré nedovoľujú zrazu veci, skutočnosti, životné povinnosti alebo zodpovednosť zahodiť za hlavu a obrátiť sa k nim chrbtom
a sú veci, ktoré sa vzájomne prispôsobiť dajú
aj o tom je vzťah.., ak dvaja ľudia nedokážu alebo nechcú nájsť vzájomné a spoločné pri ich životných skutočnostiach, aj za cenu, že si to žiada z jedného strany väčšie prispôsobenie, tak, hoc by sa mali radi alebo k sebe mali veľé sympatie..môže to byť pre niekoho z nich prekážkou a nedokážu spolu existovať
žiada si to uváženie, ale i nezavádzanie toho druhého
nie vždy platí, ak niekto nerobí to a to podľa mňa, alebo žiada odo mňa to a to, alebo mi nedáva to a to, že je to egoista
predsa je dôležité to, čoho sa to týka

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-14 22:44 GMT

alexandra_·14.01.2017 22:50

je to tvoj pohľad..ty vieš, čo ti do života prinesie
ja v tom rozpor nevidím a pokladám to za prirodzené tak, ako som to napísala

tvoja predstava o láske je taká, iného je iná
preto každý prijme do života takého človeka, s kým sa stotožní, nájde s ním súdržnosť, porozumenie a jednotu v zmýšľaní a v konaní

alexandra_·14.01.2017 23:00

z čoho si vydedukoval, že hovorím o jednostrannom prijímaní a žiadaní?

prečo ma vykresľuješ vo svetle, ktoré nepodávam?
hovorili sme o láske a žiadaní

alexandra_·14.01.2017 23:11

keď vyjadrím, že je môj názor, tak je chybný, egoistický?

mňa tiež teší, ak niekto prežíva lásku v plnosti

ale zaujímalo by ma (som skôr len zvedavá), čo si myslel za "i keď a tými bodkami.."

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-14 23:15 GMT

janjan·15.01.2017 07:11

11111,
miluješ len toľko, koľko Ty sám dáš do vzťahu. Ak dáš všetko, miluješ v plnosti. Ak očakávaš vrátenie späť - miluješ opravdivo ?
Ak nejakej priateľke som šepkal do uška, že ju milujem, a teraz na ňu kydám, koľko sa len dá, miloval som ju ?

alexandra_·15.01.2017 07:44

11111, to ja netvrdim, to tvrdis ty, ze ja tvrdim.
Vztah je o dvoch, aj o davani jeden druhemu, aj o spolocnom, aj o vrucnom, ty vsak namietas, ze ten druhy nemoze odo mna ziadat, ze vtedy ma nemiluje alebo ak da nebodaj inak alebo nie v tej miere, co ja, jednoznacne nemiluje
Taketo konstatovania zavisia od obsahu a dobromyselnosti, toto je presne to, co namieta aj Kuffa, nezrela laska, obchod..a tak potom aj vyzeraju manzelstva a nestastne rodiny, to je egoizmus, ktory nici, lebo nedostal co dal, alebo tolko co dal, alebo vycita co ty davas, pozri kolko ja
Niektore veci sa ani necakaju, kym ma o ne ten druhy poziada, ale konaju sa samozrejme, z lasky, zodpovednosti a starostlivosti o druheho
O tom, ako to tvrdis a vysvetlujes v tomto ty, zivot ani laska nie je, nema byt
Nie ja, ty povazujes za problem davat aj navyse alebo za egoisticke, ak nieco ten druhy ziada odo mna..

V zivote su aj skutocnosti, ako som pisala aj vyssie, ktore si ziadaju prisposobenie jedneho viac, nie z rozkose a pozitku, ale z vaznych alebo opodstatnenych dovodov, a tak pre toho, pre koho prisposobenie nie je mozne, je lepsie si najst cloveka s nie takou zatazou

Peknu nedelu aj tebe

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-15 11:05 GMT

janjan·15.01.2017 09:20

Teraz som si spomenul.
Niekto tu v blogoch vyžadoval, aby jeho priateľka a prípadná nastávajúca mala nasporené, aby sa v čase materskej mohla postarať o seba, aby ju on nemusel vyživovať.
Je to láska, keď niekto niečo vyžaduje alebo nie ?

Naposledy upravil janjan dňa 2017-01-15 09:20 GMT

alexandra_·15.01.2017 13:09

11111, s tým nič nenarobíme, že sme tak odlišní
a som skutočne rada, že sa s takým postojom nestretávam

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-15 13:37 GMT

alexandra_·15.01.2017 14:05

presne s takými, ktoré vo všetkých svojich komentároch prezentuješ
ja osobne by som sa bála mať pri sebe takého človeka

to, že je vzťah o dvoch a každý dáva lásku, pozornosť, je ochotný pre toho druhého a k spoločnému, je prirodzené, inak by ani vzťahom a láskou smerujúcim do manželstva sa nazvať nedal
prekrúcaš naše vyjadrenia, a to množstvo, čo si ty schopný vyčítať druhému, je nad únosnú mieru dôstojnosti človeka
ja osobne by som to nedokázala zvládnuť v takomto vzťahu žiť
a preto som šťastná, veľmi šťastná a vďačná, že mám v živote, čo mám

janjan·15.01.2017 16:49

11111,
ujasnime si pojmy.
Láska je dávať, a nič neočakávať späť.
Vzťah je, keď sa stretnú on a ona, z ktorých každý preukazuje lásku.
Ja som vždy písal o láske. Nie o vzťahu.

janjan·15.01.2017 19:42

Ak teraz hovorím zle o niekom, koho som v minulosti miloval, miloval som ho naozaj ?
Vie mi na túto otázku, ktorú tu už kladiem toľkokrát, niekto dať odpoveď ?

janjan·15.01.2017 19:45

Teraz som si v profile "boziazena" prečítal tento citát od sv. Terezky z Lisieux:
"Milovať znamená dať všetko a dať seba samého."

janjan·15.01.2017 19:48

Od samej lásky bude až plakať

janjan·15.01.2017 19:50

kamilka33,
práve preto, že sme ľudia, a navyše ešte katolíci, sme povolaní milovať. Ozajstne. To od nás s úplnou samozrejmosťou očakáva svet.

janjan·15.01.2017 19:57

kamilka33,
netreba ostávať vo vzťahu, ktorý nenapĺňa. Ale nemôžem predsa o tom, ktoré som niekedy miloval, neskôr hovoriť zle. Láska nemôže zaniknúť. Ak sa to stane, musím si dať otázku - miloval som naozaj ?

janjan·15.01.2017 19:58

11111,
keby sa každý svätec pozeral okolo seba a vravel by, že prečo on má byť svätý, keď sused nie je, nikdy by sa svätcom nestal.

janjan·15.01.2017 20:21

kamilka33,
dotyčná nesmie byť už ani dobrá známa, lebo by to bolo neúctivé pre novú priateľku (a zaváňajúce problémami, napríklad kabelkou na oku ). Ale nemôže byť objektom hnevlivých myšlienok, slov ...
Ak sa láska zmení na nenávisť, bola to láska ?

janjan·15.01.2017 20:34

11111,
nevymýšľaj si, že obhajujem zlo !

janjan·15.01.2017 20:44

11111,
ak chceš postupovať k svätosti, pozeraj sa na SVOJE myšlienky, túžby, skutky a zanedbania dobrého. Nie na to, čo iný urobil/neurobil.

janjan·15.01.2017 21:09

Čo s Tebou, jednotkáru. Človek Ti chce dobre ...

janjan·16.01.2017 20:16

kamilka33,
nie je všetko tak čierne či biele, ako sa na prvý pohľad zdá.

janjan·16.01.2017 20:44

11111,
dobre, že tak uvažuješ. Treba sa nad tým zamýšľať.

janjan·16.01.2017 22:02

kamilka33,
nie vždy je priamejšia odpoveď možná.

janjan·16.01.2017 22:21

Kto veľa vie, musí veľa mlčať.

janjan·16.01.2017 22:30

kamilka33,
vidíš, Ty nasávaš. A misomiso je stále triezvy

janjan·16.01.2017 22:36

misomiso,
povedz šéfovi, že popri práci študuješ janjana, možno dostaneš nejaké príplatky

janjan·16.01.2017 22:56

Toto konkrétne nepoznám. Ale z tej stránky som niečo čítal z ČKD.
No ja na nočných spím

janjan·16.01.2017 23:23

Čo konkrétne máš na mysli ?

janjan·16.01.2017 23:27

Ale ja Ťa mám rád

janjan·17.01.2017 08:45

A na svete je nová teória.

janjan·17.01.2017 09:02

11111,
a Ty si nešťastný ?