Sedembolestná Panna Mária – Patrónka Slovenska - 15.09.
Stanislav Trebatický
14. septembra 2019 Cirkev
Patrónka ľútostivá alebo tolerantná?
Slovensko má ako svoju svätú orodovníčku – patrónku samotnú Pannu Máriu. Je to veľká výsada a česť, ale aj veľká zodpovednosť. Navyše má ako svoju patrónku Pannu Sedembolestnú, matku plnú bolesti a utrpenia, čiže Slovensko uctieva Pannu Máriu v tej podobe, v akej sa nachádzala pod krížom, hľadiac na utrpenie svojho Syna. To na jednej strane využívame na to, aby sme sa dovolávali jej súcitu s našimi bolesťami a utrpením, ale na strane druhej si akosi málo uvedomujeme, že Panna Mária Sedembolestná je patrónkou, ktorá je preniknutá bolesťou nad utrpením svojho Syna. Tieto dve veci sa nedajú od seba oddeliť a môžu viesť k nasledujúcemu paradoxu: prosíme Pannu Máriu o pomoc a zároveň Slovensko a slovenský národ, svojimi nehanebnými zákonmi a chovaním, trápia a mučia ďalej jej ukrižovaného Syna.
Ako môžeme očakávať pomoc od nejakej matky, ktorej trápime jej syna? Avšak o koľko viac rastie naša opovážlivosť keď prosíme Matku, ktorej Syn je Bohom? Panna Mária nie je len matkou, ale je aj človekom a kresťanom. Je teda povinná ctiť a klaňať sa Bohu a teda aj svojmu Synovi, ktorý je Bohom. Chovanie ľudí, urážlivé voči jej Synovi, ju musí nutne pohoršovať. Ba, z hľadiska pozemského, je povinná sa voči tomu ohradiť a také chovanie prísne odsúdiť ako rúhanie sa voči Bohu!
Slovensko má zákon umožňujúci zavraždiť nenarodené dieťa. K tomu navyše: podľa posledných štatistík je len cca 10% občanov za úplný zákaz potratov, pričom sa k Cirkvi hlási cca 65%. Predpokladajme, že tí zvyšní katolíci sa modlia k Panne Márii o pomoc a zároveň špekulujú akým spôsobom a do akého dňa by obhájili zavraždenie nenarodeného, ktorého smrť „volá do Neba o pomstu“, ako hovorí učenie Cirkvi. Zavraždené deti žalujú Pánu Ježišovi, že boli nielen zabité, ale aj to, že smrťou im bol znemožnený krst, ktorý by ich spasil. Kristus ukrižovaný dnes a denne týmito ohavnosťami znovu trpí. Jeho Sedembolestná Matka trpí s ním. A zároveň počuje zo Slovenska: pomôž nám, trpíme! Skutočne trpíme? Až tak, že musíme vraždiť nenarodené deti? A čo naši predkovia? Trpeli menej? Dovolávame sa ich duchovného dedičstva, sme ho však hodní?
Úcta k Sedembolestnej v dejinách Cirkvi
Uctievaním Sedembolestnej Panny Márie sa domáhame privilégia, ktoré nás posúva až k významným svätcom v dejinách Cirkvi. Domáhame sa tej istej milosti akú mali oni. História tejto úcty siaha až do 4. storočia, k významnému svätcovi Efrémovi Sýrskemu (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie. K nemu sa v tejto úcte priraďujú sv. Ambróz, sv. Augustín či sv. Pavlín z Noly, mená zaiste významné. Sv. Gregor Naziánsky, jeden z popredných patristických teológov je autorom dojímavých veršov zo 6. storočia, v ktorých opisuje bolesti Panny Márie.
K masívnemu rozšírenie tejto úcty došlo po roku 1000, následkom vzniku rytierskeho zmýšľania a rehoľných reforiem: cisterciánskych, františkánskych a dominikánskych. Práve františkánsky mních Jacopone da Todi, je autorom pravdepodobne najznámejšej piesne o bolesti Panny Márie pod krížom – Stabat Mater dolorosa. Okolo roku 1220 vznikol vo Florencii rád servitov, ktorí mali úctu k Sedembolestnej ako jednu zo svojich náplní, ale zároveň vznikol aj rád Sluhov Panny Márie, ktorý šíril tú istú úctu pod patronátom pápeža Inocenta III.
V 15. storočí sa prvý krát zaviedla táto úcta k Sedembolestnej ako sviatok. V nemeckom Kolíne nad Rýnom ho miestny cirkevný snem ustanovil ako sviatok na odčinenie urážok husitov voči Ukrižovanému a jeho Matke. Z tohto bodu sa úcta šírila ďalej. V roku 1482 založil dokonca kňaz Johann Coudenberghe Bratstvo siedmych bolestí Panny Márie, ktoré bolo okamžite schválené a podporované pápežmi.
Nakoniec v roku 1727 pápež Benedikt XII. určil meno tomuto sviatku: Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a stanovil dátum slávenia na piatok pred Kvetnou nedeľou.
V roku 1814 predpísal pápež Pius VII. tento sviatok pre celú Cirkev. Zaiste vedel dobre prečo. V tom roku bola Európa už druhé desaťročie sužovaná výčinmi francúzskych revolucionárov a ich potomka – Napoleona. Samotný pápež musel utekať pred revolúciou a nechať sa od Napoleona terorizovať a uväzniť. Európa, nasiaknutá bolesťou, mala dôvod volať k Sedembolestnej o pomoc.
A nakoniec sv. Pius X., blahej pamäti, ustálil v roku 1913 liturgickou reformou tento sviatok na 15. september.
Všeobecná zhoda katolíckych kresťanov, vrátane najvyšších predstaviteľov, dáva tušiť, že si boli všetci veľmi dobre vedomí, akú úctu si zaslúžia bolesti Presvätej Panny. Úcta bola prvoradá, až potom mohli prísť prosby a žiadosti. Bez náležitej úcty, nie je možné prosiť, v zástupe s najväčšími svätcami Cirkvi. Bolesti Panny Márie si najlepšie uctíme tým, že jej nebudeme spôsobovať bolesti nové.
Naši predkovia si toho boli dobre vedomí. Matku Božiu mali vždy vo veľkej úcte, ako o tom svedčia aj nespočetné sochy na našich dedinách, krásne mariánske stĺpy na historických námestiach našich miest či množstvo malých kaplniek uprostred našich hôr. K tejto úcte sa pridružujú prosby o pomoc v utrpení. Utrpenia, následkom ktorých sa táto úcta rozšírila, boli však nepomerne väčšie ako dnes.
Dejiny úcty k Panne Márii Sedembolestnej na Slovensku
Práve v súvislosti s jedným veľkým utrpením v dejinách slovenského národa, sa úcta k Sedembolestnej začala masovo šíriť. Tým utrpením boli tatárske (resp. mongolské) vpády na naše územie v 12. a 13. storočí. Mieru utrpenia obyvateľstva je len ťažké si predstaviť: beštiálne vyvražďovanie, mučenie, zohavovanie, znásilňovanie, odvlečenie do otroctva a neustále ničenie všetkého hmotného, čo sa nedalo odniesť a ukradnúť – to bol výsledok tejto invázie. Počet obyvateľov klesol na tretinu pôvodného stavu. Po odchode votrelcov, muselo byť Uhorsko opäť kolonizované. Celé regióny boli vymreté a spálené do tla.
Preživší mali za čo ďakovať a poznali cenu bolesti. O to viac sa dokázali stotožniť s bolesťami Panny Márie a určite ich nebrali na ľahkú váhu. Práve po roku 1250 začína najrozsiahlejšia výstavba chrámov zasvätených Matke Božej a jej bolestiam. Najstarší kostol v Trstíne – Hájičku, pochádza z roku 1245. Postupne bolo zasvätených 45 kostolov a kaplniek a nakoniec sa začalo v 16. storočí s uctievaním v Šaštíne.
Táto úcta je v Šaštíne spojená s menom ctihodnej grófky Angeliky Coborovej – Bakičovej, manželky grófa Imricha Cobora, majiteľa šaštínskeho panstva, ktorá bola veľkou ctiteľkou Sedembolestnej Panny Márie. Ona dala v roku 1564 vyhotoviť milostivú sochu Panny Márie a prikázala ju uložiť do kaplnky, ktorá sa nachádza vedľa súčasnej národnej baziliky. Bol to výraz vďaky za splnenie grófkiných prosieb, ktoré sa týkali rodinných problémov.
Doba a rozšírenie úcty nie sú náhodné. Uhorsko zažívalo obdobu tatárskych vpádov. Tentoraz to boli Turci, ktorí pustošili našu vlasť dlhé stáročia. Motívom grófkinej snahy, okrem vďaky za svoju rodinu, bola nádej, že Panna Mária ochráni krajinu pred tureckými výčinmi. S touto prosbou na perách prichádzali ku kaplnke zástupy veriacich. Nakoniec museli v roku 1654 pred tureckými hordami ukryť do blízkeho zámku, aj samotnú milostivú sošku. Tam sa nachádzala do začiatku 18. storočia. Avšak Panna Mária nakoniec vypočula kresťanský nárek a obdarovala svojich ctiteľov víťazstvom pri Viedni v roku 1683.
V roku 1710 sochu uložili späť do kaplnky kde sa tešila veľkej úcte ľudu a boli s ňou spojované mnohé zázračné uzdravenia a pomoci. Preto v roku 1732 ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom, šaštínskym rodákom, Jurajom Angelym. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov. Napokon 10. novembra, za účasti 20 000 pútnikov, vyhlásili sochu za zázračnú.
Úcta neskôr dosiahla v Šaštíne taký rozmer a popularitu v národe, že bolo v roku 1733 rozhodnuté o vybudovaní chrámu zasvätenému Sedembolestnej Panne Márii. Táto úloha bola zverená rádu paulínov, do opatery ktorých prešla aj samotná socha. Chrám bol dokončený a vysvätený v roku 1762, za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkócyho a dokonca aj samotného cisárskeho páru: Márie Terézie a Františka Lotrinského.
Chrám sa stal hojne navštevovaný ľudom z okolia aj zo vzdialenejších krajov. Táto úcta sa časom rozšírila na celý slovenský národ, ktorý hľadal v Matke Božej útočisko vo svojich ťažkostiach a súženiach. Dlhé desaťročia sa upínali snahy národa k získaniu tejto patrónky najvyššej a najúctyhodnejšej, ako aj k povýšeniu šaštínskeho chrámu na oficiálne národné pútnické centrum. Nakoniec bol šaštínsky chrám povýšený v roku 1964 pápežom Pavlom VI., pri 400. výročí uctievania, na národnú baziliku. Stalo sa tak vydaním dekrétu Ad perpetuam rei memoriam.
Cieľ už bol neďaleko a jeho naplnenie sa blížilo. Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov ustanovil pápež v roku 1966 Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa.
Zavŕšeniu tohto procesu a naplneniu tejto úcty predchádzala dlhoročná snaha slovenského národa, ktorou sa uchádzal o česť mať takúto významnú patrónku a náležite ju uctievať. Cesta k dosiahnutiu nebola bez zákrut a zastávok. V roku 1927 slovenskí katolíci spolu s biskupmi podali do Ríma žiadosť o povolenie pridať v loretánskych litániách prosbu: „Matka Sedembolestná, oroduj za nás.“ Túto iniciatívu však Kongregácia obradov 8. apríla 1927 zamietla. O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo kladne, v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba : „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, s odpoveďou: „Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.“ Stalo sa tak pápežským dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem.
V roku 1976, kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila špecifické vlastné časti (tzv. proprium) liturgie hodín, v ktorých sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.
Pred celým svetom je Panna Mária našou patrónkou a celý svet, viditeľný aj neviditeľný, to vie. Nerobme jej hanbu svojimi skutkami, aby sme po príchode pred Súd neboli prekvapení keď povie: „toto nie sú moje deti a ctitelia mojich bolestí, to sú tí čo mučili môjho Syna a rozmnožovali bolesti Jemu aj mne.“
Bolesti Panny Márie
Pozrime sa ešte bližšie na bolesti našej milostivej patrónky, ku ktorej sa utiekame. Medzi sedem bolestí Panny Márie patrí:
1. Simeonovo proroctvo v jeruzalemskom chráme
2. útek svätej rodiny do Egypta
3. stratenie sa dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme
4. stretnutie s Ježišom na krížovej ceste na Golgotu
5. Ježišovo ukrižovanie a smrť
6. Ježišovo snímanie z kríža
7. Ježišov pohreb
Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť.
1. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona, ktorý Jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “Jej vlastnú dušu prenikne meč”.
2. Druhý krát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných.
3. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
4.,5. Štvrtú a piatu bolesť prežívala Matka Božia pri umučení Syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom.
6.,7. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď Jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako Matku plnú bolesti.
Zdroj: https://www.christianitas.sk/sedembolestna-panna-maria-patronka-slovenska/
Posledné komentáre 
Pridaj
ŽivotSedembolestná Panna Mária - Patrónka Slovenska
Komentáre (40)
hore
eustacia·15.09.2020 10:41
anneliese to máš šťastie, že ti údaje z internetu sedia s reálnymi svätými omšami. Mne sa už stalo, že som prišla do kostola a nič, pusto prázdno a na výveske niečo úplne iné ako na internete. A prečo vlastne nie je slávnosť Sedembolestnej Panny Márie prikázaný sviatok, viete niekto?
hore
autobus·15.09.2020 17:13
mathias, takže trhaci kalendar máš z Biblie. čo ti pasuje pre tvoju cirkev, to uznavaš a čo nie, to nevidíš. Vlastne NECHCEŠ vidieť, a to je horšie
hore
janjan·15.09.2020 19:34
A obávam sa, že dnes je oveľa viac mágie, čarodejníctva, než kedykoľvek predtým.
hore
alexandra__·15.09.2020 20:06
Dnes viac než inokedy potrebuje náš národ ochranu Panny Márie, ktorá je patrónkou nášho národa. Modlitbou sedembolestného ruženca a rozjímaním o utrpení Panny Márie chceme prosiť o obnovu viery a pokoja v našich srdciach, našich rodinách, našom národe.
Modlitba sedembolestného ruženca:
Verím Boha, Sláva, Otče náš, Zdravas Mária milosti plná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš,
- ktorý nech rozmnožuje v nás úctu k Sedembolestnej Matke,
- dôveru k Sedembolestnej Matke,
- lásku k Sedembolestnej Matke.
Tajomstvá:
1. Ktorého utrpenie ti bolo od Simeona zvestované.
2. S ktorým si do Egypta utekala.
3. Ktorého si s bolesťou tri dni hľadala.
4. Ktorý sa s Tebou stretol na krížovej ceste
5. Ktorého si videla na kríži umierať.
6. Ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí.
7. Ktorého si s bolesťou do hrobu položila.
Každé tajomstvo sa modlí:
Otče náš....
Zdravas 7x...
Sláva....
Svätá Matka Krista rany, ktorými bol doráňaný hlboko mi v srdce vtlač.
Po poslednom tajomstve sa modlí: 3x Zdravas Mária...Ježiš, ktorého si s bolesťou oplakávala. Svätá Mária...
Modlime sa:
Prosíme ťa Božský Spasiteľ, dožič nám, aby sme sa stali účastnými zásluh tvojho utrpenia, keď úctivo rozjímame o mukách a bolestiach tvojej panenskej Matky, ktoré prebodli jej nevinnú dušu, ako jej to predpovedal svätý starec Simeon. Amen.
Viac tu: http://m.saletinirozkvet.webnode.sk/rok-sedembolestnej-p-marie/ruzenec-sedembolestnej/
hore
misomiso_·16.09.2020 16:05
Uctievaním Sedembolestnej Panny Márie sa domáhame privilégia, ktoré nás posúva až k významným svätcom v dejinách Cirkvi. Domáhame sa tej istej milosti akú mali oni. História tejto úcty siaha až do 4. storočia, k významnému svätcovi Efrémovi Sýrskemu (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie. K nemu sa v tejto úcte priraďujú sv. Ambróz, sv. Augustín či sv. Pavlín z Noly, mená zaiste významné. Sv. Gregor Naziánsky, jeden z popredných patristických teológov je autorom dojímavých veršov zo 6. storočia, v ktorých opisuje bolesti Panny Márie.
Škoda že Gregor Naziansky ktorý zomrel v štvrtom storočí, nemohol napísať žiadne texty v storočí šiestom. No ale v niektorých textoch prirovnáva Máriu k Eve, rovnako sv. Efrem. Tento najväčší patristicky "máriopěvec" dokonca vo svojich textoch o nej, nikdy nepoužil pojem "Bohorodička" (asi ho ešte vtedy nepoznal, a ani dole menovaný)
"...ve druhém století se u Justina Mučedníka objevuje přirovnání Eva - Maria: „Co Eva pokazila, napravila Maria." Irenejův žák Hyppolit ji nazývá „Svatá Maria". To je ohlas víry západní církve. Ve východní církví slyšíme hlas Klementa Alexandrijského, přirovnávajícího Marii k církvi v jejím spolupůsobení na spáse lidstva. Origenes velebí Mariinu spravedlnost, statečnost a trpělivost, jemu jako jeho předchůdcům je Maria ideálem ženy, Marii staví hned vedle Ježíše a nazývá ji naší matkou. Rufinus pak Marii nazývá neposkvrněnou Pannou...."
Zmena nastala až roku 431 v Efeze, to už boli hore menovaný kresťanský učitelia po smrti.
No ale v podstate nemám výhrady ani pri vysoko umeleckej úcte od ortodoxnych aj napriek textu. Veľké výhrady mám proti tomu, keď sa "úcta" presúva na mŕtvy obraz alebo sochu, pod ktorými sa hlupáci kolenačkuju, mysliac si pritom aký veľký nábožny úkon vykonávajú.
Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-09-16 17:42 GMT
hore
misomiso_·16.09.2020 16:11
Mariánský hymnus o "Panně i Matce" od světce a Učitele Církve Efréma Syrského (4. stol.), který ne nadarmo je nazýván mj. jako "Doctorus Marianus", tedy "Mariánský Učitel".
Pro tvou milost, Pane, budu zpívat
vybrané písně o Panně,
jež se zázračným způsobem
stala Matkou.
Ona je Pannou i Matkou.
Chvála Tomu, jenž ji vyvolil!
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
V zástupu čistých panen věrně stojí,
v tichosti nosí mateřský plod.
Panna má Dítě -
kdo není ohromen?
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Není ženy,
jež by s mlékem vlastnila i panenství.
Kde je mléko,
tam není panenství.
Div stal se v Marii:
porodila jako Panna.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Ona je polem,
jež nezná oráče,
na něm vzešla
úroda požehnaná.
Bez semene
vydala světu plod.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Ona je korábem
plným veškerého dobra,
vezoucím chudým
dary nebe.
Skrze ni se zemřelí stali bohy -
neboť nosila Život.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
V Marii se chlubí
všechny panny,
neboť je Pannou,
dojdou cti.
Z ní povstalo Světlo
pro ty, již žijí v temnotách.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Skrze Marii pozvedla hlavu
ponížená Eva.
Maria porodila Dítě,
vítěze nad hadem[1] -
listoví hanby[2] se změnilo ve slávu.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Dvě panny
má lidstvo.
Jedna byla příčinou života,
druhá smrti.
Skrze Evu přišla smrt,
skrze Marii život.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Matku z pádu
pozvedla Dcera.
První se zakryla
listovím hanby.
Druhá dala té první
roucho slávy.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Skrze Marii zasvitla
ženám naděje,
neboť závist obklopila jejich sluch
a hanba jejich tváře.
Maria jim přinesla svobodu
a navrátila nevinnost.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Dnes se radují
všechny ženy,
neboť - jako ony - nosila Maria plod,
jenž dává život
jejich synům.
Sláva Tomu, který ji seslal!
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Skrze Marii vzešlo světlo,
jež rozptýlilo
skrze Evu na svět přivedenou temnotu,
a tou zahalená země
byla skrze Marii
zaplavena světlem.
Požehnaný, jenž se narodil z Panny a spasil nás!
Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-09-16 17:11 GMT
hore
misomiso_·27.09.2020 15:44
Á, Pascendi nás prišiel znovu navštíviť (aj so svojím tieňom) no vitajte teda! 
hore
misomiso_·27.09.2020 15:58
No a tie počty tam, vraj 17 krát, to je akože výsledok podľa tej bajnej "forenznej psychoanalýzy" že!
Veru mali by sme sa niečo "priučiť" tejto vysokej náuky (už len kvôli tým fantastickým výsledkom) ako by povedal jeden bača, aby tie našie inťelekty neoscilúvali furt nízkou amplitudou okolo tej mentalnňiej subnormy, bisťu!
Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-09-27 16:58 GMT
hore
alexandra__·28.09.2020 20:45
4. O prostredníctve Panny Márie
To, co hovoríme ohladom svätych, este viac platí ohladom príhovoru Matky Bozej, pretoze jej prosby majú u Boha nesporne väcsiu cenu nez modlitby celého neba. Lebo svätí, hovorí sv. Tomás, úmerne k zásluhám, ktorymi si získali milosti, môzu zachránit mnoho inych; avsak Jezis Kristus a jeho Matka si zaslúzili tak velké milosti, ze môzu zachránit vsetkych ludí: "Velkou vecou je u svätého, ak má tolko milostí, ze to stací na spasenie mnohych; keby vsak mal tolko, ze by to stacilo na spasenie vsetkych, to by bol vrchol. A toto je u Krista a preblahoslavenej Panny."
Sv. Bernard píse tatko ohladom Panny Márie: "Skrze teba máme prístup k Synovi, ó Objavitelka milosti, Matka spásy, aby skrze teba nás prijal ten, ktory nám skrze teba bol dany." Cím chce povedat, ze tak ako nemáme prístup k Otcovi, ak nie cez Syna, ktory je prostredníkom zo spravodlivosti, tak nemáme prístup k Synovi, ak nie prostredníctvom Matky, ktorá je Prostrednicou z milosti, a ktorá svojím príhovorom nám vyprosuje dobrá, ktoré nám Jezis Kristus zaslúzil. A dalej na inom mieste spomenuty sv. Bernard hovorí, ze Mária dostala od Boha dve plnosti milosti. Prvou je vtelenie vecného Slova ucinené clovekom v jej presvätom lone. Druhou je plnost milostí, ktoré dostávame od Boha na príhovor tejto Matky. Preto svätec dodáva: "Boh vlozil plnost vsetkého dobra do Márie práve preto, aby, ak jestvuje pre nás nejaká nádej, alebo milost, ci spása, boli sme obnovení z hojnosti Tej, ktorá prekypuje útechami. Je záhradou rozkosí, kde sa zo vsetkych strán zlieva a rozlieva Jeho vôna, totit dary milostí. - Totius boni plenitudinem (Deus) posuit in Maria, ut proinde si quid spei nobis est, si quid gratiae, si quid salutis, ab Ea noverimus redundare, quae ascendit deliciis affuens [affluens?]. Hortus deliciarum, ut undique fluant et effluant aromata Ejus, charismata scilicet gratiarum.
Lebo, ked sa nám dostane dobra od Pána, vsetko to dostávame skrze príhovor Márie. A preco je to vzdy tak? Pretoze (odpovedá ten isty sv. Bernard) tak to chce Boh: "Taká je vôla toho, ktory nás chcel mat celych cez Máriu. - Sic est voluntas Ejus, qui totum nos habere voluit per Mariam.
Ale este váznejsí dôvod máme z toho, co hovorí sv. Augustín, ked píse, ze Mária sa oprávnene nazyva nasou Matkou, lebo spolupracovala svojou láskou, aby sme sa my veriaci narodili pre zivot milosti ako údy Hlavy, - Jezisa Krista: "Ale ona je zretelne Matkou Jeho údov (ktorymi sme my), lebo spolupracovala láskou, aby sa veriaci narodili v Cirkvi, co sú údy Hlavy."
Nuz, tak ako Mária spolupôsobila láskou pri duchovnom zrodení veriacich, tak Boh chce, aby svojím príhovorom spolupracovala na ich privedení k zivotu v milosti na tomto svete a k zivotu slávy v druhom. Preto ju svätá Cirkev pozdravuje bez vyhrad, ako "zivot, sladkost a nádej nasa."
Nuz sv. Bernard nás povzbudzuje, aby sme sa vzdy utiekali k tejto bozskej Matke, lebo jej prosby Syn istotne vypocuje: "Hovorím ti, utiekaj sa k Márii a neváhaj, Syn totiz vypocuje Matku." A potom hovorí: "Moje deti, toto je rebrík pre hriesnikov, toto je moja maximálna dôvera, toto je dôvod celej mojej nádeje." Svätec ju nazyva rebríkom, lebo tak ako na rebríku sa nevyjde na tretiu priecku, ak sa nepolozí noha najprv na druhú, a nepríde sa na druhú, ak sa najprv nestúpi na prvú, tak sa nepríde k Bohu, ak nie prostredníctvom Jezisa Krista, a nepríde sa k Jezisovi Kristovi, ak nie cez Máriu. Potom ju nazyva svojou maximálnou dôverou a celym dôvodom svojej nádeje, lebo Boh chce (ako to predpokladá), aby vsetky milosti, ktoré nám udeluje, prechádzali cez Máriine ruky. A nakoniec uzatvára hovoriac, ze vsetky milosti, ktoré chceme mat, musíme ziadat skrze Máriu, lebo ona dosiane vsetko, co ziada, a jej modlitby nemôzu byt zamietnuté: "Hladajme milosti, a hladajme ich skrze Máriu, lebo o co ona usiluje, to dosiahne a nemôze byt sklamaná."
A podobne ako sv. Bernard hovoria aj iní.
Sv. Efrém: "Nemáme inú nádej, okrem teba, ó Panna najúprimnejsia."
Sv. Ildefonz: "Vsetky dobrá, ktoré sa jeho Majestát rozhodol pre nich urobit, rozhodol sa dat do tvojich rúk. Tebe boli zverené poklady a klenoty milostí."
Sv. Germán: "Ak by si nás opustila, co z nás bude, ó zivot krestanov?"
Sv. Peter Damián: "V tvojich rukách sú vsetky poklady Bozieho zlutovania."
Sv. Anton: "Kto bez Nej prosí, ten sa pokúsa lietat bez krídel."
Sv. Bernardín Siensky na istom mieste hovorí: "Ty si rozdávatelkou vsetkych milostí. Nasa spása je v tvojich rukách." Na inom mieste nielenze hovorí, ze cez Máriu sa nám dostávajú vsetky milosti, ale k tomu poznamenáva, ze blahoslavená Panna, z ktorej sa stala Matka Bozia, získala aj istú právomoc nad vsetkymi milostami, ktoré sa nám dostávajú: "Skrze Pannu sa zivotodarné milosti z Hlavy - Krista prelievajú do jeho mystického (tajomného) tela. Vo chvíli, ked panenská Matka pocala vo svojom lone Bozie Slovo, dostala (takpovediac) urcitú právomoc na kazdé pôsobenie Svätého Ducha v case, takze ziadny tvor nedostane ziadnu milost od Boha, ak nie prijatím od Jeho zboznej Matky." - A svätec zakoncuje: "Preto vsetky dary cností a milostí sú rozdávané jej rukami, komu chce, kedy chce a ako chce."
To isté napísal sv. Bonaventúra: "Kedze celá bozská prirodzenost bola prítomná v tomto panenskom lone, nebojím sa povedat, ze nad vsetkymi vyvierajúcimi milostami má táto Panna urcitú právomoc, lebo to z jej lona ako z nejakého oceána bozstva vytekajú prúdy vsetkych milostí."
Na základe autority tychto svätcov mnohí teológovia zbozne a oprávnene hlásajú, ze ziadna z milostí, ktorá sa nám dostáva, neprichádza ak nie na príhovor Panny Márie. Takto hovorí Vega, Mendozza, Paciucchelli, Segneri, Pire, Crasset a mnohí iní autori spolu s ucenym otcom Natale Alexandrom, ktorí píse: "Boh chce, aby sme od neho ocakávali vsetky dobrá na mocny príhovor panenskej Matky, ak ju budeme (správnym spôsobom) vzyvat."
A odvoláva sa pritom na sv. Bernarda: "Taká je vôla toho, ktory chcel, aby sme vsetko mali cez Máriu. - Sic est voluntas Ejus, qui totum voluit nos habere per Mariam."
To isté hovorí Contenson, ktory k slovám Jezisa Krista na krízi k sv. Jánovi "Hla, tvoja Matka!" poznamenáva: "Akoby povedal: Nikto nebude mat podiel na mojej krvi ak nie na príhovor mojej Matky. Moje rany sú pramenami milostí, ale k nikomu nepritecú tieto rieky ak nie cez Máriu, ktorá je ich kanálom. Ján, natolko sa mi zalúbis, nakolko ju budes milovat."
Z toho je jasné, ze ak sa Bohu páci ak sa utiekame k svätym, o to viac sa mu páci ak vyuzívame príhovor Márie, aby ona svojimi zásluhami doplnila nasu nehodnost, ako to hovorí sv. Anzelm: "Aby dôstojnost príhovorcu dolpnila nasu nedostatocnost. Preto vzyvat Pannu neznamená nedôverovat Boziemu milosrdenstvu, ale obávat sa vlastnej nehodnosti."
Ked sv. Tomás potom hovorí o dôstojnosti Márie, nazyva ju takmer nekonecnou: "Preto, ze je Matkou Bozou, má akosi nekonecnú dôstojnost." Z toho pochádza tvrdenie, ze modlitby Márie majú pred Bohom väcsiu silu ako modlitby celého neba spolu.
http://redemptoristi.kske.sk/CSSR/Osobnosti%20-%20CSSR/Alfonz/MODLITBA%20ALFONZ/modlitba_k_svatym.htm
hore
alexandra__·01.10.2020 07:43
Zacina oktober- mesiac modlitby sv. ruzenca, vdaka za doplnenie
Modlime sa, kto moze..
Fidei, podavat namietky,pisat peticie, nie je neposlusnost vlade, resp. statu, pretoze sam zakon (schvaleny zakonodarnou mocou) toto dovoluje a stanovil pre obcana. Neposlusnost by bola nerespektovat to, co je zavazne prijate.
Je dobre, ked clovek nie je ticho a nie su mu lahostajne veci, ktore idu proti Bohu a dobru, podobne ako bola aj peticia proti Istanbulskemu dohovoru
.....
Dnes je spomienka tiez sv. Terezky z Lisieux
Zajtra Anjelov straznych.
Naposledy upravil alexandra__ dňa 2020-10-01 09:50 GMT
hore
janjan·03.10.2020 18:29
Z www stránok 2 arcibiskupstiev:
"Biskupi udelili dišpenz od povinnej účasti na nedeľných bohoslužbách."
"Slovenskí biskupi od 1. 10. 2020 až do odvolania udeľujú všeobecný dišpenz od fyzickej účasti na nedeľných bohoslužbách."
Takže, fidei, nikto nevyhlasuje, že nedeľné bohoslužby nie sú povinné.
Mám už dosť zavádzania.
Naposledy upravil janjan dňa 2020-10-03 19:30 GMT
hore
janjan·03.10.2020 18:33
fidei,
Tvoje ostatné príspevky vôbec nesúvisia s témou tohto blogu. Čo keby si skúsil presunúť sa niekde inde?
hore
janjan·06.10.2020 17:26
Jedna modlitba z Nábožných výlevov:
MODLITBA V ČASE MORU A NÁKAZLIVÝCH CHORÔB
Bože, ty nechceš smrť hriešnika, ale jeho pokánie; vzhliadni milostivo na ľud, ktoiý sa k tebe navracia, a keďže ťa nábožne vzýva, odvráť od neho svoj spravodlivý hnev.
Bože milostivý. Bože ľútostivý, Bože, ktorý odpúšťaš hriechy a viny, ktorý si sa zmiloval nad izraelským ľudom; zastav svoju ruku, odpusť i nám
a neodplácaj nám podľa našich hriechov a previnení; zľutuj sa nad nami a pre tvoje veľké milosrdenstvo, prevyšujúce všetky naše hriechy odvráť od nás bič svojho trestu. Udeľ nám svoju pomoc a svätú milosť, aby sme boli oslobodení od moru, od náhlej smrti a od večného zatratenia. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Naposledy upravil janjan dňa 2020-10-06 18:27 GMT
hore
misomiso_·07.10.2020 16:19
Neviem čoho sa všetci tak bojíte. Jeden straší trestom, druhý sa roztrasie a nalistuje si ťažké bigotnictvo, tretí sa chcel už "včera" vychvacovať, ďalší je paralizovany predstavou že sa nakazí v kostole a zdochne...
Teda ako "vieme" sú akoby dva druhy budúcnosti. Jedna je ľuďom neprístupná, do tej sa nemáme čo starať (vychvacovačky, peklá, nebá, očistce...) Ale tá druhá je už teraz latentne prítomná,,, a to v príčinách, ktoré v sebe nesú svoje účinky. Každá príčina musí účinkovať to je zákon nevyhnutnosti. Kto porozumie tomu, aká príčina účinkuje akým následkom a s akým časovým odstupom, ten môže predvídať aj budúcnosť.
Niektorí nevedia ani vtedy keď sa už stane účinok zjavný, že mal nejakú príčinu. A potom začnú,,, vraj náhoda, nešťastie, trest boží, pandémia, konšpiracia, to druhí spôsobili...
Treba "asi" začať od seba. Od vlastných príčin ktoré si každý sám sadí do svojej pôdy, tam kde ich polieva, hnojí a kyprí.
Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-10-07 18:15 GMT
hore
lesanka333·07.10.2020 18:21
Ešteže sa všetci máte tak radi 
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2020-10-07 19:21 GMT
hore
misomiso_·08.10.2020 15:54
No, áno, malo by to tak byť (lenže "všetci" je fakt veľká množina)
Ako tak nad tým gúglim, tak tuto hore autosugescer je najbližšie k pravde. My na to nemáme originálne slová, ale aj tzv. láska je v troch stavoch. (Eros, Agape, Fília)
Samozrejme že poradie pre nás je podľa "dvoch najväčších prikázaní"
Láska k Bohu jedine ako [eròs] teda treba rozumieť ako lásku túžobnu.
Láska k ľuďom jedine ako [agapè] to je zase láska dávajuca.
Tie rozdiely treba pochopiť lebo je to dôležité. Väčšina slabo poučených to robí presne naopak, túži po človeku,,, a k tomu si hlúpo namyšľa že je potrebné dať niečo Bohu,,, ako keby dokonalá a samoexistujuca bytosť od neho niečo potrebovala, ale on ide aj tak údajne niečo obetovať.
(tretia je len praobyčajná a nepovinná fìlia, takže ktokoľvek môže byť beztrestne napríklad aj googlofób)
hore
alexandra__·08.10.2020 17:05
Prilozim na uvahu jeden text, ktory som davala kedysi davno
VII.
DEUS CARITAS EST
(Boh je Láska)
...
...Napriek týmto nebezpečenstvám sa na nás dobrý Boh obracia ako na „bohatých“, ako na tých, ktorí napriek svojej chudobe majú čo ponúknuť Pánovi. Požiadavka Stvoriteľa voči jeho stvoreniam nikdy nie je nereálna, ale zodpovedá schopnostiam našej ľudskej chudoby a krehkosti. Boh živí toto svoje očakávanie a chráni si ho. Je to totiž to jediné, čo vzhľadom na našu slobodu vlastní a čím si môže byť istý – istý svojou vlastnou „nádejou: že On ako zamilovaný Boh sa dočká odpovede od človeka v ľudskom vyznaní lásky skrze naše priľnutie k Božiemu Srdcu. Toto priľnutie v sebe ukrýva nehu, ktorá „naháňa“ smäd nášmu Bohu: smäd po nežnom pritúlení sa človeka k svojmu Stvoriteľovi (porov. Ž 91,14). Vzbudením si úmyslu prejaviť lásku s nehou prilipnutia k „opustenému“ Kristovi, ako o tom hovorí sv. Gemma, sa podobá objatiu. Boh túži po tomto dotyku objatia. Slovami sv. Gemmy sa Božia „chudoba“ zjavuje v jeho osobnom predstavení sa ako „Boha smädného po zakúsení nežnosti“. Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva (Jak 4,5).
Táto Božia „slabina“ sa však neviaže na množinu národov a počet všetkých ľudí vo svete, akoby si Boh „nevystačil“ s množstvom chvály, ktorej sa mu dostáva z rôznych kútov sveta a pod. Nejde o Boha chudobného na počet náboženských prejavov. Jeho opustenosť sa vždy zjavuje v konfrontácii s jednotlivcom. (A predsa ani v tomto kritériu nie je presné tvrdenie, že Boh je vždy chudobný). Presnejšie by bolo tvrdiť, že Boh sa vždy dobrovoľne stáva chudobným voči mne ako jednotlivcovi. V hre je neustále konkrétny človek, ktorý stojí pred Božou tvárou a čelí tak Božiemu pohľadu, ktorý milovaného zväzuje (v zmysle, že mu nedovolí niečo vykonať), následne zaväzuje (že ho „núti“ niečo vykonať), no v tomto zväzku i oslobodzuje. Starať sa, ako sa zapáčiť Stvoriteľovi, je ten najkrajší záväzok! Skúmajte, čo sa páči Pánovi (Ef 5,10). Zamilovať si, čo chce Boh, má byť spečatené obetou a práve táto obeta zaručí našej snahe krásu duchovnej estetiky pred Božím pohľadom. Diabol sa nás snaží omámiť, „oťapiť“ a uspať rozkošami, aby nás tak mohol definitívne premôcť. Úspech mu zaručuje uspanie príjemnosťami. Jeho opakom je práve obeta, alebo skôr snaha zapáčiť sa Pánovi, potvrdená pečaťou obety. Uprednostniť Boží záujem pred tým vlastným dokáže naozaj len človek, ktorý sa ochotne vrhá do tajomstva príbehu lásky, s neznámym pokračovaním. Živiť, „vychovávať“ a formovať v sebe lásku, ktorá vyhľadáva všemožné spôsoby, ako sa aj vo všednosti zapáčiť Bohu, prinesie raz svoju – veľkosťou neopísateľnú – odmenu: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (1 Kor 2,9)
Konkrétny „návod“, ako sa zapáčiť Pánovi, nachádzame v 14. kapitole Listu Rimanom. Spravodlivosť, pokoj a radosť sú tri prejavy, ktoré hovoria o prítomnosti Božieho kráľovstva medzi nami. Kto si ich privlastní a naučí sa žiť, skutočne sa bude páčiť Pánovi. Svedomito si vykonávať svoje povinnosti, žiť vo vnútornom pokoji a rozsievať ho ďalej, svedčiť radosťou o takomto štýle života, dokážu len „svätí“: ...svätí budú plesať v radosti (Ž 132,16). Disponovať pravou radosťou a jej mocou totižto dokáže len veriaci kresťan, zatiaľ čo svet ponúka len rozkoše. Preto pravá radosť, čerpaná z duchovného života, slúži na vzájomné budovanie: Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie (Rim 14,17-19). A na inom mieste zase čítame, že láska buduje (1 Kor 8,1).
Pri budovaní hĺbky vzťahu s naším Bohom nastane čas, keď obmedzenie sa len na zachovávanie štruktúr a prikázaní nebude stačiť. Ľudská „láska“, dovtedy prejavená len zachovávaním prikázaní, ktoré bolo zároveň i cieľom, nadobudne vznešenejší cieľ, a tak sa stretne s novou výzvou – bude totiž nanovo povolaná. Toto nové povolanie spočíva v prekonaní, ba až v rozbití štruktúr noriem, ktorých zachovávanie sa stane akoby automatické. Láska sa tak bude prejavovať ako snaha zapáčiť sa Bohu až do takej miery, že v dôležitosti a v prvenstve predbehne samotné príkazy, nakoľko sa sama stáva príkazom. Veď aká by bola harmónia napríklad v manželskom zväzku, hoci by aj obaja partneri dokonale dodržiavali všetky požiadavky, boli by si vzájomne verní, príkladne by vychovávali svoje deti..., a predsa by si neprejavovali náklonnosť vzájomnou nežnosťou, drobnými prekvapeniami, kyticou kvetov...? Takáto láska následne zakrýva mnoho hriechov spolu s veľkosťou našej úbohosti. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje (Lk 7, 47).
Skutok vykonaný bez srdca sa stratí a je odsúdený na zánik. Jeho výsledkom je len vonkajšie pôsobenie, často bez vnútorného obohatenia, láska však ututláva všetky priestupky (Prís 10,12). Preto nie je niekedy ani také dôležité, čo sa stane mne, ale to, čo sa stane a odohráva vo mne. To si vyžaduje postoj bdelosti a pripravenosti, ktorá je ochotná prejaviť, na rozdiel od obety, i „neplánované“ milosrdenstvo (porov Mt 9,13), čo potvrdzujú i nasledovné slová: Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom (Prís 16,6).
Zdroj: Peter Juan Pablo Bako: Svätá Gemma Galgani. Dynamika blčiaceho srdca, 2014, str. 301-304
Naposledy upravil alexandra__ dňa 2020-10-08 18:14 GMT
hore
alexandra__·08.10.2020 17:10
Modlitba
V knihe Modlitba, veľký prostriedok spásy podáva svätý Alfonz svoju teológiu modlitby.
Modlitba je pre neho základnou vecou v kresťanskom živote. Iba cestou modlitby sa dá kráčať k láske a k svätosti. Podľa Alfonza najdôležitejšie úkony v modlitbe sú úkony lásky. Veľmi často ich odporúčal. Podľa neho je modlitba veľkým prostriedkom spásy, ktorý je dostupný každému. Každý sa môže modliť, a tak spasiť. V jeho pohľade na modlitbu akoby existovala rovnica: modlitba = spása. Známy je jeho výrok: „Kto sa modlí, určite sa spasí. Kto sa nemodlí, určite sa zatratí.“ Večná spása človeka závisí od modlitby. Toto je hlavná myšlienka Alfonzovho učenia o modlitbe. Alfonz hovorí, že pre dosiahnutie spásy človek musí plniť Božiu vôľu, ktorá je vyjadrená v prikázaniach. To však nedokáže bez Božej milosti. Aby človek získal Božiu milosť, musí sa modliť. Existuje teda nerozlučiteľná spojitosť medzi modlitbou, milosťou a spásou. Modlitba u svätého Alfonza je preto otázkou spásy či zatratenia. Práve preto venoval toľko času modlitbe v spoločenstve i v súkromí. Na konci života vyznal: „Nikdy som neľutoval čas venovaný modlitbe.“ Modlil sa za seba, za iných, za svet. Prosil o spásu všetkých.
Jedine modlitbou sa môže naše srdce rozpáliť pravou láskou k nášmu Vykupiteľovi. Aby sme veľmi milovali Ježiša Krista, musíme ho o to veľa prosiť. Milovať Ježiša Krista je totiž najväčšie dielo, aké môžeme na tejto zemi vykonať. Nemôžeme to však vykonať sami od seba, iba on môže prísť k nám a darovať nám ju. A Ježiš je ochotný darovať ju tomu, kto ho o to prosí. Takže keď chýba láska, chýba nám kvôli nášmu zanedbaniu. Svätí sa stále modlili a modlitba bola ich najdôležitejšou činnosťou. Nemodliť sa znamená strácať lásku. Sám sa o ňu oberať. Nemodliť sa znamená pretrhnúť reťaz milostí, ktoré nám neustále dáva Boh. Aby nás Boh neopustil, nemáme ani my opustiť Boha v našej modlitbe. Z tejto potreby modlitby sa rodí aj nutnosť rozjímať o veľkých Božích dielach. Nič tak nerozpáli človeka láskou ako rozjímanie.
Zdroj: Alfonz Mária de´ Liguori: Modlitba, veľký prostriedok spásy, str. 12 - 13
hore
alexandra__·14.10.2020 20:21
Sestra Mária Marta Chambonová
(1844 – 1907)
laická sestra v kláštore Navštívenia Panny Márie v Chambéry vo Francúzsku
a pobožnosť
k SVÄTÝM RANÁM PÁNA NÁŠHO JEŽIŠA KRISTA
http://ukrizovananekonecnalaskamilujemta.sk/wordpress/?cat=55
https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2019/01/dam-vam-milosti-ale-ziadam_17.html?m=1
https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2019/01/ako-sestra-maria-marta-chambonova.html?m=1
Naposledy upravil alexandra__ dňa 2020-10-14 21:37 GMT
hore
janjan·31.10.2020 08:16
Z Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti, Liturgia hodín, Posvätné čítanie, sobota, 30. týždeň:
"Aby som z človeka sňal smrť tejto neposlušnosti, láskavo som to zariadil tak, že som vám vo veľkej prozreteľnosti daroval svojho jednorodeného Syna, aby vám pomohol vo vašej biede. Vložil som naň veľkú poslušnosť, aby sa ľudské pokolenie oslobodilo od jedu, ktorý sa vylial na svet z neposlušnosti vášho prvého rodiča. Preto ako zajatec lásky v pravej poslušnosti veľmi sa ponáhľal na potupnú smrť na najsvätejšom kríži a prostredníctvom svojej najsvätejšej smrti vám poskytol život, nie silou svojej ľudskej prirodzenosti, ale božskej.“
hore
alexandra__·31.10.2020 13:55
Dnes je posledny den oktobra- mesiaca modlitby sv. ruzenca.
Kto moze, pomodlime sa ho..
hore
alexandra__·01.11.2020 11:22
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
hore
janjan·01.11.2020 11:31
Modlím sa breviár. Je to úžasná možnosť spolu so Svätou Katolíckou Cirkvou pripojiť sa k oslávenej cirkvi a chóru anjelov k spoločnej chvále a oslave Najsvätejšej Trojice.
Nejde tu o nijaké miešanie nezmiešateľného, o nejaké hranie sa na vysväteného kňaza, ako si niekto namýšľa.
hore
janjan·01.11.2020 11:39
fidei,
to stále nusíme niečo robiť zo zištného dôvodu, aby som z toho niečo mal? Skús niečo urobiť len tak, na chválu a slávu Božiu, len tak pre Neho, nič za to nečakať, nič za to nedostať, urobiť niečo pre milovaného. Hoci aj tak, On nás miloval prvý.
Z Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti, Liturgia hodín, Posvätné čítanie, sobota, 30. týždeň:
„Moja milovaná dcéra, rozhodol som sa preukázať svetu milosrdenstvo a chcem sa ľuďom postarať o všetko potrebné. Ale nevedomý človek považuje za smrť to, čo mu dávam pre život, a tak je veľmi krutý sám voči sebe. No ja sa stále starám. A preto chcem, aby si vedela, že všetko, čo človeku dávam, pochádza z najvyššej prozreteľnosti.
A to je príčinou toho, že keď som ho v prozreteľnosti tvoril, hľadel som sám na seba a bol som uchvátený krásou svojho stvorenia: lebo sa mi páčilo stvoriť ho na svoj obraz a podobu s veľkou prozreteľnosťou. Dal som mu pamäť, aby si v nej uchoval moje dobrodenia, lebo som chcel, aby mal účasť na mojej moci večného Otca.
Ďalej som mu dal rozum, aby v múdrosti môjho Syna poznal a chápal moju vôľu, lebo ja tvorím a dávam všetky milosti s ohnivou otcovskou láskou. A dal som mu aj vôľu, aby miloval, aby účasťou na láske Svätého Ducha mohol milovať, čo poznal a videl rozumom.
A toto urobila moja láskavá prozreteľnosť iba preto, aby bol schopný chápať a vychutnávať so mnou najvyššiu radosť vo večnom pohľade na mňa."
hore
janjan·01.11.2020 11:41
fidei: "... je dovolena laikovi...ano, v inom zvratenom, domutenom vesmire. ..."
Pre istým časom si písal, že sa modlíš z Misála. Znamená to, že žiješ " v inom zvratenom, domutenom vesmire" ?
hore
janjan·01.11.2020 11:51
fidei,
veľmi dobre si to pamätám, ako si písal, že svätá omša je navyššia forma modlitby, takže ty si ju každý deň čítaš z Misála, len vynechávaš obrad Premenenia.
hore
janjan·01.11.2020 12:05
fidei,
1. Nikde som nepísal, že ho čítaš latinsky. Existuje aj slovensko-latinský Misál, predkoncilový, ja ho mám z čias Pia XII.
2. Nikde som nepísal, že ho čítaš s intenciou kňazovou ani so svätením kňazovým.
3. Môžeš mi nadávať, koľko ti len na jazyk vôjde, pravdu tým neprehlušíš.
hore
misomiso_·03.11.2020 19:44
No fakt zúfale hento všetko!!!
Dúfajme že kresťania vedia, že si majú "posvätcovať" vlastnú dušu a nie predmety okolo seba. Tomu druhému sa hovorí v "zavinutej" podobe že obielené hroby. Rozvinuté to nájdete len na týchto stránkach.
Teda pre začiatok stačí začať si očišťovať svoju dušu, to je niečo úplne iné ako ovešať ju všakovakymi sväteninami. Jednému sa hovorí čistiť čašu z vnútra, druhému len z vonku.
Aj dôvody prečo sa robia určite úkony a akty sú dvoje. Prvý je len taky, že je to dôstojné a správne, dobré a spasonostné a druhy je ten, že je za to hromada plnomocnych odpustkov.
hore
alexandra__·04.11.2020 22:49
Misomiso, krestania (alebo katolici) si posvacuju aj predmety, vysvacuju svoje domovy, nosia mariansku medailu, nosia alebo pouzivaju relikvie svatych, nosia pri sebe sv. ruzenec, vesaju na stenu sv. kriz, svate obrazy a pod.
Cirkev nam s istymi skutocnostami a za splnenia predpisanych podmienok spaja odpustky, pre seba, pre duse v ocisci. Kazdy ma moznost pokusit sa o ne.
Preco zufale?
Aj manzelia nosia svoje obrucky ako znak jednoty, vernosti, lasky a dovery...
Nic, co tvoju mysel, slova, skutky, vedomie, komu patris, doveru, vernost, modlitbu, vdacnost..prinavracia k Jezisovi a k Matke Bozej, nie je zufale (vo vyznane zbytocne, nerozumne, hoci mnohi sme zufali, biedni, na tele, na dusi ci v zivote). Je to prejav viery a domnievam sa, ze aj lasky.
Niekto je uz viac dokonalejsi, iny je menej dokonaly (podla nasich svetskych hodnoteni, Bozie hodnotenie moze byt ine), no to neznamena, ze sa ma prestat priblizovat k Bohu.
Domnievam sa, ze oboje dovody ukonov (dvoje dovody, ktore spominas ku koncu) su dostojne a spravne, dobre a spasonostne.
Napriklad
https://minoriti.sk/index.php/sv-maximilian/517
Naposledy upravil alexandra__ dňa 2020-11-04 23:06 GMT
hore
alexandra__·08.11.2020 08:07
Fidei, Boh stanovil poriadok, tak sa ho drz aj ty, nepis tu svoje zavadzajuce vyklady o zenach.
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
autobus·15.09.2020 06:35
Mathias, prečo sa držíš týchto slov z Biblie a nevadí ti, že protestantske cirkvi majú fararky, aj keď sa v Písme píše " 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých 34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon.
35 Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení" ?