je všetko tak jednoduché:
Všetko čo poznáš, opusť.
Vykroč k chladnej hladine,
vyslov dávnu modlitbu surovej lásky
a otvor náruč.
Tí, čo prídu s prázdnymi rukami,
budú s úžasom pozerať do jazera;
tam, v chladnom svetle
odražajúcom belostný sneh,
bude pravá podoba tvojej tváre.
David Whyte, TILICHO LAKE
Konzervativci hľadajú absolutnú pravdu, liberáli hľadajú niečo
"skutočné" a autentické. Snúbenci chcú manželstvo, ktoré vydrží,
"dokiaľ nás smrť nerozdelí". Veriaci hľadajú Boha, ktorý ich
nikdy nesklame, vedci hľadajú univerzálnu teóriu. Všetkým ide
o to isté. Všetci hľadáme nesmrteľný diamant: niečo jednoducho
dôverihodné, niečo spoľahlivé a verné, niečo, na čo sa môžeme
vždy spoľahnúť, niečo nezabudnuteľné a žiarivé. V Jánovom
stručnom druhom liste je ponuka a zároveň pozvanie pre tých
všetkých: "Píšem kvôli pravde, ktorá v nás zostáva a bude s nami
naveky"/2Jan 2/. Ale väčšina z nás o tom veľa nevie, a tak
končíme ako sv. Augustín, ktorý vo svojich Vyznaniach priznáva:
"Neskoro som si Ťa zamiloval, krása tak starobylá i tak nová.
A pozri: ty si bol vo vnútri a ja vonku."
Nakoniec hľadanie tejto pravdy vzdávame-alebo sa dokonca oň ani
nepokúsime-, a namiesto toho sa sťahujeme do seba, ako by sme
chceli povedať: Budem všetko pomerávať podľa seba." Je to najbežnejší
problém individualizmu a egocentrizmu. Myslím, že to spolu súvisí.
Rozpoltení unikáme do seba, ale bez výnimky len do nášho ega
/malého ja, falošného ja/, pretože to je všetko, čo poznáme.
To je bežná a štandardná pozícia i keď prevažne nevedomá. Často
ovšem preváži a v závislosti na miere našej "rozpoltenosti"
potom znemožní všetky bežné životné interakcie, včítane manželstva,
trvalého priateľstva a väčšiny záväzkov. A tak je vlastne tento
útek do vlastného ega celkom správny i nesmierne zlý zároveň.
V tejto knihe vám, ako dúfam, predvediem pravdivosť oboch tvrdení.
Správne sa sťahujeme do vnútra, inak by sme sa stratili vo vonkajšej
zrkadlovej sále, ako to vyššie vyznáva Augustín. Ale otázka znie:
Do akého vnútra? Používam pojem "pravé Ja" a "falošné ja", ktoré mnohí
používajú za veľmi užitočné pre vysvetlenie práve týchto vecí. Je dobré
a potrebné sa stiahnuť do vlastného pravého Ja, ničmenej stiahnuť sa
na dlhšiu dobu /alebo ešte horšie natrvalo/ do falošného ja znamená
katastrofu. Obe ja, pravdivé aj falošné, budete vnímať ako svoje vlastné
"ja"- pozrite aké to je mätúce. Jedno by sme mohli nazvať "pravá vystredenosť"
a druhé, to bežnejšie, "sebastrednosť" ktorá sa ukazuje ako jadro problému.
Preto Ježiš a väčšina ďalších duchovných učiteľov dávajú jasne najavo,
že existuje ja, ktoré musíme nájsť, a ja ktoré musíme, opustiť, alebo
dokonca "odmietnuť" /Mk 8,35; Mt 10,39 a 16,25; Lk 9,24; Jan 12,26/.
Budhizmus nepovoľuje kompromis ani zmiernenie tejto podstatnej správy,
čo je príčinou, prečo mnohých jeho celková úprimnosť priťahuje.
Existencia dvoch ja je takmer konštantou "večnej tradície", i keď
výklad toho sa môže na rôznych miestach veľmi líšiť. Dôležité je, ako
vysvetľujeme ich rozdiely. Tí, ktorí popierajú posvätný zdroj vesmíru
/"Boha"/, nemajú spôsob, ako pomenovať to "pravé", a musia sa utiekať
len k psychológii, filozofii a kultúrnym normám, aby našli niečo smerodajné.
Tie sú veľmi dobré, ale majú svoje hranice. Tí z nás, ktorí tvrdia,
že veria v Boha, častejšie skôr popierajú že "sme boli nazvaní Božími deťmi,
a nimi aj sme" /1Jan 3,1/. Skôr si nastavujú svoje vlastné ciele, v ktorých
môže plne uspieť len málokto, keď to zoberieme úprimne. Takže sa moje vlastné
morálne ja, ktoré je vždy nestalé, stane mierou vecí, a znova tak prídeme
o absolútnu mieru. Zdá sa, že falošné ja má radšej svojich pár malých víťazstiev,
než aby nechalo Boha vyhrať s každým. To je môj smutný záver po živote
strávenom službou v mnohých kostoloch na mnohých svetadieloch, ktorý je
obsiahnutý v texte, na ktorý často väčšina kazateľov a prekladateľov
zabúda: "Všetci ste povolaní, ale len málo z vás si trúfne byť vyvolenými".
/ Mt 22,14 /
voľný preklad
Richard Rohr
Mk 8,35;
Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho.
Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
Mt 10,39
Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Mt 16,25;
Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho,
a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.
Lk 9,24;
Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju.
Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju.
Jan 12,26
Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.
Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.