Často sme pokúšaní nedôverovať Bohu, ale dôverovať našej tradícii viery a dôvery v Boha.
Nie je to to isté! Naša viera je neraz našou tradíciou, v ktorej môžeme hovoriť o svätcoch a teológoch z minulosti,
čo dôverovali Bohu. To je veľmi šikovný spôsob, ako sa vyhnúť vlastnej skúsenosti, desivým stretnutiam
so živým Bohom, prebiehajúcemu vteleniu. Máme sklon dôverovať minulosti pre ňu samu,
akoby Boh prišiel na zem nato, aby ochránil ľudské tradície, alebo akoby minulosť bola
nejakým spôsobom svätejšia než prítomnosť. Ježiš výslovne hovorí, že to nie je pravda./porov. Mt 15,3/
  Musím povedať, že milujem tradíciu. Hovorím však o tradícii odovzdanosti tomu úžasnému a obrovskému tajomstvu Boha.
V tom zmysle to vždy bude Tradícia nevedomosti. To je to, čo nazývame apofatickou tradíciou
alebo "oblakom nevedomosti". Sloboda nevedieť je základným konceptom viery, pretože "teraz poznávam iba čiastočne,
ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný"/1Kor 13,12/.
Potrebujeme dostatok poznania, aby sme mohli udržať a uniesť tajomstvo nepoznania.  .....
  Je úžasné, ako náboženstvo prevrátilo túto biblickú myšlienku viery naruby a vytvorilo tradíciu presného
poznania, zdanlivej predvídateľnosti a úplnej istoty o tom, koho Boh má či nemá rád.
Ako by sme si mysleli, že máme Boha vo vrecku. Vieme, čo sa Boh chystá povedať, pretože si myslíme,  
že naša denominácia má v tom všetko úplne jasno. V takomto systéme Boh nie je slobodný a musí dodržiavať
naše pravidlá a nasledovať naše rozhodnutia. Ak Boh  nie je slobodný, my máme problém,
pretože zakaždým, keď Boh odpúšťa alebo prejavuje milosrdenstvo, porušuje vlastné pravidlá,
čím sa dopúšťa strašného rozporu!
  Úžasná vec o Hebrejoch je, že nepotláčali svoju realitu. Odmietali sa nechať ovládať poverčivými mýtmi.
Určitým spôsobom sa Izrael nikdy nezriekol svojich vlastných protirečení života, hororov a priepastí ľudských dejín,
ktoré sa nakoniec stali "krížom" v Ježišovi. Tieto ťažké skutočnosti sa však ukázali už v Jóbových príbehoch,
v ich vlastných skúsenostiach z exodu a exilu, ako aj v tých neustálych napádaniach a okupáciach
cudzími veľmocami. Často museli mať na jazyku podobné slová ako tie, ktoré vraj vyslovila Terézia z Avily:
"Ak sa takto správaš k svojím priateľom, nechcem vidieť tvojich nepriateľov."

prevzaté: Veci skryté
Richard Rohr
Písmo ako spiritualita

Mt 15; 3-9
On im odpovedal: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh povedal: Ctiotca a matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 5 Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je obetný dar,‘ 6 ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. 7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 9 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.“