Nahá prítomnosť : Úrovne vývoja
Otázka, prečo to (či je "to" už čokoľvek) niektorí ľudia "majú",
keď mnoho iných to nemá, alebo sa dokonca tomu bránia, alebo to
deformujú, sa zaoberali ľudia tak rozdielni ako Jean Piaget,
Lawrwnse Kohlberg, Abraham Maslow, James Fowler, Clare Grave
a Ken Wilber. Ich závery nám pripomínajú postreh Tomáša Akvinského,
ktorý napísal: "Čokoľvek človek vnútorne dostane, dostane podľa toho,
ako je sám duševne uspôsobený."
 Jednoducho povedané, čokoľvek sa učíte alebo čokoľvek sa dozvedáte,
bude priate na najmenej ôsmych až desiatich úrovniach podľa vnútornej,
psychologickej a duchovnej zrelosti poslucháča. Ľudia na prvej úrovni
pristupujú k Biblii, sviatostiam, kňazstvu, duchovnému vedeniu,
enneagramu alebo čomukoľvek inému, čo sa im ponúka, nesprávne.
Ľudia zo siedmej až deviatej úrovne vyrobia kvalitnú limonádu
aj z kyslých alebo nezrelých citrónov /aj keď nie zadarmo/.
 Obhajovať učenie cirkvi alebo propagovať Bibliu a predpokladať,
že ľudia vedia všetko podstatné, akonáhle sa na tom dohodnú, je málo.
Môžete napríklad jednoducho súhlasiť s katolíckou vierou s reálnou
prítomnosť Ježiša v eucharistii, a byť pritom celkom neschopní byť sami
duchom prítomní - nemáte teda žiadnu vnútornú skúsenosť a neprešli
ste žiadnou vnútornou premenu.  To isté učenie sa môže zmanipulovať
či zneužiť s cieľom posilniť vlastné ego a ovládať druhých. O niečom
takom pravdepodobne Ježiš hovorí, keď v kázni na hore cituje Izaiáša
/Iz 29,13/:  

   "Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami
   a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa
   a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom,"

Tu je môj pokus o zostavenie stupnice vývoja, vychádzajúci z mnohých
vývojových schém, ktoré som preštudoval. Podľa mojich  skúseností
prechádzame deviatimi úrovňami. /Nezabudnite, že ide len o učebnú
pomôcku; skutočný život je omnoho zložitejší./

   1. Som moje telo a môj sebaobraz.

Prevláda potreba bezpečia, istoty a obranných mechanizmov.
Dualistické/polarizované myslenie.

   2. Som moje vonkajšie chovanie.

Potreba vyzerať navonok dobre a skrývať všetko nepriateľné pred
druhými; robím to tak dobre, že nakoniec všetko skrývané zostane
skryté aj pred mnou samotným.
Takýto postoj k vlastnému tieňu je bežný medzi konzervatívnymi ľuďmi.

   3. Som moje myšlienky/pocity.

Rozvoj intelektu a vôle skvalitniť myseľ a citový život aj snaha
o ich skrývanie pred druhými. Nakoniec si ani ja sám neuvedomujem ich
sústredenie na seba a temnú povahu.
Vzdelanie ako náhrada vnútornej zmeny je veľmi rozšírená medzi
liberálmi a vzdelanými ľuďmi.
Toto štádium väčšinou opustíme po niejakom veľkom neúspechu,
otrase alebo ponížení.

   4. Som moja vnútorná intuícia a poznanie pociťované mojim telom.

Toto je tak prelomové, informatívne a užitočné štádium, že mnohí
sa na tejto úrovni nešťastne zaseknú. Smerujú k individualizmu
a sústredia sa na seba. Vnútorná práca sa stáva náhradou skutočného
stretnutia s niečim iným.

   5. Som moje tieňové ja.

Temná noc. Keď čelím svojej surovej, neprikrášlenej, necivilizovanej
podobe, moja vlastná slabosť ma zrazí na kolená. Ak sa mi nedostane
vedenie, milosť, a ak sa nemodlím, väčšinou skĺznem do niektorého
predchádzajúceho štádia. Rozhodujúci je tu čas.

   6. Som prázdny a bezmocný.

"Božia čakáreň". Temer každý pokus o záchranu vlastného ja pomocou
povzneseného chovania, kvalitných psychologických metód, pozitívnej
duševnej orientácie alebo vrúcnej zbožnosti povedie k regresii.
Môžete iba čakať a prosiť a dôverovať. Tu sa učíte viere a zisťujete,
že temnota je oveľa lepší učiteľ. Boh sa stane reálnym.

   7. Som omnoho viac, ako som si myslel.

Smrť nepravého ja a zrodenie pravého ja. Avšak pretože ešte nie ste
doma, bude vám to najskôr pripadať ako prázdnota, aj keď nádherná
prázdnota. "Noc žiarivá", ako to nazýval Jan od Kríža.

   8. "Já a Otec sme jedno"

/Jn 10,30/
Odteraz existuje len Boh, alebo ako to hovorí Tereza:
"Poznávam Boha v sebe a seba v Bohu."
Všetko ostatné vnímam iba ako vlastníctvo pominuteľného ega
a nepotrebujem to chrániť, zviditelniť či komukoľvek dokazovať.

   9. Som ten, ktorý som -

"jednoducho ja". Ja bez príkras; byť človekom stačí.
Bez kozmetických úprav sa zaobídeme.  Je to tá najradikálnejšia
kritika náboženstva, pretože teraz viete, že náboženstvo je iba
prst ukazujúci na mesiac, nie však mesiac samotný. Vôbec nepotrebujem,
aby som budil nejaký dojem, dôležité je, kto skutočne som.
Celkové odpútanie sa od svojho sebaobrazu, žijete teraz Božiu
predstavu o sebe samom, ktorá zahŕňa a s láskou prijíma dobré aj zlé.
Pokoj a sloboda svätých. Úplná nedualita.

Je veľmi dôležité dosiahnuť to, aby sa ľudia stále prehlbovali
vo viere, lebo vieme, že tak dostanú všetky potrebné informácie
a získajú skúsenosti primerané svojej úrovni.

Prevzaté
voľný preklad
Richard Rohr