Pokúsim sa definovať tajomstvo prítomnosti, ale najskôr vysvetlím princíp tajomstva
ako takého. Väčšina z nás vyrastala v domnení, že tajomstvá sú veci, ktorým nemôžeme
porozumieť, takže sa o to nemáme snažiť. Nie je to však tradičný ani pravý význam
tohto slova. Tajomstvo nie je ani čosi, čo nedokážeme pochopiť, je to niečo
nekonečne zrozumiteľné! Niečo mnohoúrovňové a plné významu, čo nikdy nebude
celkom ukončené alebo vyriešené.
  Mysterion v náboženstvách Malej Ázie bolo niečo, do čoho bol každý člen
uvedený cez osobnú skúsenosť, a nielen čítaním kníh alebo memorovaním dogiem.
Pavol to často spomína vo svojich listoch veriacim v tej oblasti.
  Ponúka múdrosť – no nie „múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré
spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá
a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu ..., Ale, ako je napísané:
Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh
pripravil tým, ktorí ho milujú“/1Kor 2,6-7.9/.
  O niekoľko veršov ďalej píše, že tieto veci sa dajú vysvetliť úplne iným spôsobom:
„ ... duchovné veci duchovne vysvetľujeme“ /Kor 2, 13/. Inými slovami, nevysvetlíme
to ľuďom, ktorí nemajú nijakú vnútornú skúsenosť /rozumej skúsenosť „modlitby“/.
Táto nevyhnutnosť vnútornej skúsenosti je základom pre každé skutočné náboženstvo
a ilustrujú ju príbehy a postavy z Biblie. Veľké osobnosti v Biblii nielen „veria“,
ony nejakým spôsobom vedia, ale vedia tajomne.
  Vysvetlíme to na konkrétnom príklade. Kresťania hovoria o „veľkonočnom tajomstve“,
procese straty a obnovenia, ktorý bol zosobnený v smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša.
Túto vieru môžeme potvrdzovať obradmi a piesňami, ako to robíme pri svätej omši,
ale kým ľudia nestratia pôdu pod nohami a potom neokúsia, ako ich Boh dvíha,
až sú nakoniec úplne obnovení pre nový život, výraz „veľkonočné tajomstvo“ nájde len málo
pochopenia a nebude viesť k premene.
  Veľkonočné tajomstvo je doktrína, s ktorou kresťania pravdepodobne vedome súhlasia,
ale nie je základným kameňom ich životnej filozofie. To je ten rozdiel medzi vierou
v doktríny a živou vierou. Cesta od jednej k druhej vedie len cez osobné stretnutie,
odovzdanie, dôveru a vnútorný zážitok prítomnosti a sily.
  Zdravé náboženstvo vie, že existuje veľa dôležitých vecí, ktoré je možné si osvojiť
len mimo akéhokoľvek intelektuálneho vyučovania. Ateisti to nevedia.
Skutočne veľké pravdy, ako láska a vnútorná sloboda, nie sú koncepčné a nikdy
sa nebudú dať pochopiť len rozumom. Nie je možné ich „dokázať“ iným ľuďom , či sa o to
snaží človek s titulom PhD., alebo človek, ktorý má päť doktorátov z teológie.
Spoznávajú sa holisticky, to znamená so zapojením celého človeka!
/Mimochodom, nie je to ľahká úloha./ Preto svätý Bonaventúra, učenec a intelektuál,
hovoril, že upratovačka môže poznať Boha lepšie ako doktor teológie.
  Kritickým bodom je porozumieť, že Boh nie je závislý od poznania v tom zmysle,
v akom naša západná kultúra poznanie definuje. Ako by Boh mohol urobiť takú veľkú chybu,
keď deväťdesiatosem percent ľudí, ktorý kedy žili, nevedelo písať a čítať? Biblické
poznanie sa skôr podobá prítomnosti tvárou v tvár. Je to poznanie celým telom, poznanie
každou bunkou. Preto má slovo „poznanie“ v najdôležitejších biblických textoch význam
„zmyslového poznania“ alebo sexuálnej intimity!
  Nikde v biblickej tradícii nenachádzame to samostatné, autonómne, „správne“ konanie,
ktoré vidíme v neskorších obrazoch kresťanskej svätosti. Biblická správnosť znamená
v prvom rade správny vzťah! V Biblii nie sú idealizované žiadne prometeovské bytosti.
S výnimkou Márie a samotného Ježiša je takmer každá biblická postava, či už v hebrejskom
alebo kresťanskom Písme, znázornená ako premenený hriešnik alebo ako niekto, kto najprv
pácha neprávosť a až potom začne konať správne veci.
Biblia je plná zranených, hriešnych jednotlivcov.
  Ich vlastné chyby ich učia vzájomnosti, zraniteľnosti, vzťahu z tváre do tváre,
v ktorom dovoľujeme druhému, aby nás ovplyvnil. My to nazývame prítomnosť,
alebo dokonca viera. A stretávame sa s tým zriedkavejšie,
ako si myslíme.

Veci skryté
Richard Rohr