Sv. Augustín premýšľal o tom, či sa Vtelenie skutočne podarilo; tj. aby bol človek v styku so svojou dušou a v nej otvorený
pre Boha. Keď človek stratí vzťah k svojej duši, potom sa odcúdzi svojej pravej podstate. Ježiš pripomína svojim poslucháčom
nutnosť kontaktu s dušou:
"Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť,
ale nebudú vládať. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku,
budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám!
Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste?"
/Lk 13; 24-25/
Kto dlho žije bez vzťahu k svojej duši, ten už nenájde žiadny prístup k sebe a k svojmu vnútornému domu.
Žije mimo seba a vedľa ľudí. Ježiš nás preto napomína, aby sme prebývali sami v sebe. Ináč niekedy pocitíme vylúčenie
z domu duše.
Len keď v našej duši žije Boh, prichádzame pravdivo sami k sebe. Grécky mystici hovoria o Božom narodení v ľudskej duši.
Každá ľudská duša sa má stať zároveň matkou Krista. Tiež je to obrazom pre vydarenú autenticitu. Keď sa v nás narodí Boh,
potom sa dostávame do styku s našou pravou podstatou, s tým najpravdivejším obrazom, ktorý si o nás Boh urobil.
A s Božím narodením v nás zakúšame sviežu a obnovujúcu silu prichádzajúcu k nám od Boha.
prevzaté
voľný preklad