Áno, k tomu je potrebné v kontakte s osobou hladajúcou radu istej zdržanlivosti, aby tým bola dotknutá jej duša
a mohla oznámiť i to, čo by chcela povedať a nebude to prepočuté.
Domnievaš sa, že tiež poznáš z duchovného doprevádzania tú situáciu, že ľudia, ktorých doprevádzaš, sa ťa pýtajú
na radu, ako napríklad pokračovať vo svojom živote ďalej. Neviem, ako to praktizuješ ty, či sa dáš zviesť k udeleniu
rady alebo či napríklad pocítiš tú neistotu, ktorá sa skrýva v pozadí takejto otázky. Mne sa každopádne v takejto
situácií páči to, čo praktizoval C.G.Jung: Keď ho jeho klienti tlačili, aby im dal jasné odpovede na otázku typu"
"Co radíte?", "Co mám robiť?", odpovedal často len pokrčením ramien: "To ani ja neviem."
Mal tiež zato, že existuje len jedná vec, ktorá je istá: že sa títo ľudia musia učiť poslúchať svoju "nevedomú dušu",
keď skutočne chcú výjsť z neznesiteľného stavu nečinnosti, v ktorom sa nachádzajú.
Anselm Grun:
Veľakrát zažívam očakávania dialogistických partnerov, že ja mám riešiť ich problémy. Prv som v týchto prípadoch
veľmi tápal a cítil som sa polichotený, keď odo mňa niekto chcel radu. Dnes už cítim, že reagujem skôr podráždene.
Teraz sa pokúšam opýtať" "Ako by som vám mohol pomôcť?" Pokúšam sa druhého priviesť do styku s riešeniami, ktoré
ležia pripravené v jeho duši. Niektorí sa zdráhajú nahliadnuť do svojho vnútra. Nedôverujú si.
Ale moja skúsenosť je, že málo pomôže, keď ja rozviniem nijakú stratégiu namiesto nich. To riešenie musí vzísť
z nich samých. Ja môžem len pomôcť, aby dôverovali impulzom vlastnej duše. Mojou úlohou je posilniť a niekedy
konkretizovať a povzbudiť to, čo sa im vynoruje z vnútra, uviesť ten impulz do konkrétneho programu.
U veriacich ľudí často zažívam, že nariekajú, prečo im Boh nepomáha. Prizvukujú, že sa veľa modlia.
Ale nijako im to doposiaľ nepomohlo. Potom si vypočujem otázku čo vyčíta:
"Prečo ma Boh necháva trpieť? Prečo mi nepomôže?"
Ja sa snažím odpovedať veľmi triezvo:
"Boh vám tento problém určite z vonkajšku jednoducho neodoberie. Boh k vám hovorí vo vašej duši. Vy by ste mal/a načúvať,
čo vám vaša duša chce povedať. Takto vám Boh ukazuje cestu."
Predsa práve u ľudí, ktorí na svojej duchovnej ceste veľmi lipnú vidím, že nie sú pripravení čeliť pravde svojej duše
a poznať základ svojho utrpenia. Keby sa stretli priamo s touto pravdou tvárou v tvár, potom by sa mohla i ich duchovná
cesta stať pomocou, ako zaobchádzať s touto pravdou, aby už tak nemuseli trpieť. Avšak často sú takí ľudia fixovaní
na určité predstavy, ako má ich život vyzerať a čo im Boh má dať. Je to pokušenie, keď chcú využiť náboženstvo pre to,
aby zišli z cesty k vlastnej duši a tiež z cesty k Bohu.
Wunibald Muller:
Keď sa stretávam s podobnou situáciou, považujem ako psychoterapeut za svoju povinnosť, pomôcť ľuďom opäť sa stretnúť
so svojou dušou. Potom môžem prispieť k tomu, aby sa vôbec v človeku, ktorý hľadá moju pomoc, nanovo prebudila jeho
duchovná stránka, aby sme ju podporili a rozvinuli; život tohoto človeka sa obohatí, prehĺbi, stáva sa zásadovejším;
potenciál skúsenosti bytia napojeného do niečoho Väčšieho, zakotveného v niečom, čo cez mňa poukazuje von, bude využitý,
a tak prispeje k šťastiu toho človeka. Podľa názoru teológa Matthewa Foxa sú mystici umelci duše: "Sú básnikmi duše.
Preto sa cíti každý, kto to dnes berie s duševnou prácou vážne - medzi nami terapeutmi - priťahovaný k mystikom."
Psychoterapeuti, duchovní "sprievodcovia", lekári, ktorí sa nestarajú o svoju dušu, nikdy sa nepoznali a nevedia,
čo jej robí dobre, čo potrebuje, sa len podmienene hodia k tomu, aby sa starali o duše iných. Sú a pôsobia skôr ako
správcovia akejsi "duchovnej čerpacej stanice", no nie ako praví vodcovia duše. Ešte nevykročili na cestu smerujúcu
k prenechaniu vedenia svojho vlastného života duši. Ak chcú psychterapeuti, duchovní "sprievodcovia" či lekári ľuďom,
ktorý k nim prichádzajú, pomôcť opäť prísť do styku so svojou dušou a ju nájsť, môžu to urobiť dobre len vtedy,
keď ju sami našli a stretávajú sa s ňou.
prevzaté
Anselm Grun
Wunibald Muller