13.10. Výročie.
      Sto rokov od zjavenia vo Fatime.
      Pripájam krátku modlitbu zasvätenia:

     

Mária, Matka moja, zasväcujem sa Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu
      v živote i v smrti, aby ma chránilo od každej záhuby duše i tela.
      Viem, Matka, že tí, ktorých ochraňuješ, sú v bezpečí,
      a preto sa odovzdávam Tvojmu Srdcu s úplnou dôverou pre čas
      i pre večnosť. Amen.    

Vstúpil som do izby k Petrovi.
"Vitaj!" vstal a podal mi ruku, potom pokračoval:
"Si chudý a nie si ani opálený. Máš za sebou ďalekú cestu."
"Nemal som čas na opaľovanie." Odvetil som a pokračoval:
"Gratulujem k narodeninám." Zablahoželal som mu.
"Smutné výročie, na ktoré nikdy nezabudnem. Ale, ... ďakujem."
"Na čom pracuješ?" spýtal som sa. Vzal knihu, samozrejme  Bibliu.
"Už niekoľko dní, týždňov, otváram Bibliu na tom istom mieste.
Preto som si všetko prepísal do počítača.
Jednotlivé verše som si usporiadal po svojom.
Snažím sa to rozlúsknuť. Počúvaj:

 

12 "Hľa, prídem skoro a prinesiem so sebou svoju
      odplatu, aby som každému odplatil podľa jeho skutkov!
  13  Ja som alfa a omega, Prvý a Posledný, Začiatok a
      Koniec.
  14  Blažení, ktorí si oprali rúcha, aby tak mali prístup
      k stromu života a mohli vojsť bránami do Mesta.
  15  Vonku zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia,
      modloslužobníci a tí, čo milujú klamstvo a oddávajú
      sa mu."                             Zjav.22;12-15

"Vieš čo ma napadá?"
"Áno, viem. Ten žalm - 94; Bože odplaty ..."
"Vidím, že ma poznáš."
   ( Musím vám povedať, že to bol obľúbený žalm, priateľa Petra. Tiež by som mal vysvetliť, prečo. Jeho príbeh.
     Čo sa odohralo pred osemnástimi rokmi. Jeho blízky príbuzný sa ohlásil na návštevu. Peter ho sprevádzal
     a keď od neho odchádzal na záhradu, príbuzný mu vrazil do chrbta nôž. To mu však nestačilo.
     Pre istotu, nôž v ňom zlomil. Potrhalo mu to pľúca. Mal narezané srdce. Ja viem, že strach, ktorý Peter zažíval, bol smrtiaci.
     Povedal mi, že len vykríkol: "Bože, Bože, pomôž!" Ako odpoveď, počul prísľub zo žalmu, ktorý ráno čítal.
     "Nepriateľ nad ním nezvíťazí." Žalm 89. V tom strachu, panike, hlas prísľub musel zopakovať tri krát.
     Vždy, po rozhodujúcej chvíli, vždy keď bolo najhoršie. Až potom, po úteku, po snahe volať o pomoc,
     po tom, keď mu útočník zapchával ústa, až po treťom zopakovaní, začal sa brániť.  Prežil.  
     Povedal mi, že bol hore. Tak to opisujú tí, čo opustili telo.
     "Ja viem, že existujeme aj mimo tela. Smrťou sa nič nekončí."
     To mi povedal. Toľko jeho príbeh. )

26    "Poznášajú doňho nádheru a česť národov.
27    Nevojde tam nič nesvätého,
     ani takí, čo konajú ohavnosť a sú falošní, ale iba tí,
     ktorí sú zapísaní v Baránkovej knihe života."   Zjav.21;26-27

11    "Kto koná neprávosti, nech ďalej koná neprávosti;
     kto je zašpinený, nech sa ďalej špiní;
     kto je spravodlivý, nech ďalej žije spravodlivo
     a svätý nech sa ďalej posväcuje!"               Zjav.22;11

17    "Kto je smädný, nech príde, a komu sa zachce,
     nech si načrie zdarma vody života"              Zjav.22;17

     To je krásne.
     ...

"komu sa zachce,"

Nekladie podmienky. Každý. Černoch, beloch, indián na farbe pleti nezáleží.
     ... "nádheru a česť národov."
Ani tu nekladie podmienky. Žiadny národ nie je vylúčený.
Už sú blažení, teraz, nie až v budúcne, všetci tí  ... "ktorí si oprali rúcha,"
Asi jediná podmienka, ktorá sa tu kladie,

oprať si rúcho,
aby tak mali prístup k stromu života a mohli vojsť bránami do Mesta.

"Ešte na tom popracujem."

Porozprával som Petrovi všetky zážitky z mojej cesty. Niektorí to pomenovali ako "púť".
Hovoril som o pochybeniach, ťažkostiach, nedorozumeniach, ale aj o radosti z nových miest, ktoré som po prvý raz videl.
Tak som sa do všetkého nanovo vžil, že som ani nezbadal, aká je už pokročilá hodina. Rozlúčil som sa.
Dal mi papier s názvom: "Apokalypsa - kostra času." Minule som o tom písal. Kto má záujem, tak mu to pošlem.
Už viem, na čo sa ho nabudúce opýtam. Tak nabudúce. Ahoj.

Lazar44