Anselm Grun:

Duša hovorí v Novom zákone o "oblečení sa človeka v Boha." Tento vnútorný ľudský vzťah k Bohu je dôležitejší než
vonkajší život, on nemôže byť zničený ani ľudskými ranami.
......

Ľudia môžu zraniť naše telo. Tým sa tiež rozumie naša duša v psychologickom zmysle. Ľudia ma zraňujú psychicky,
keď ma slovne kritizujú, vydávajú ma napospas posmechu, alebo mieria na moje citlivé miesta.
  Napriek tomu pred týmito vonkajšími zraneniami, ktoré zasiahnu iba vonkajšiu oblasť, nemusím mať žiadny strach.
Omnoho viac je to Boh, ktorého by som sa mal báť a brať Ho vážne. Veď len On má moc uvrhnúť dušu do pekla.
Bázeň Božia ma má oslobodiť od strachu z ľudí. Bázeň Božia ma privádza do kontaktu s mojou dušou.
A do nej, do tej najvnútornejšej oblasti môjho "Ja", nemajú ostatní ľudia prístup. Tam nemôžu preniknúť
zraňujúce slová. Tam mi nikto nie je schopný ublížiť. Duša /psyché/ ako moje vlastné "Ja", ako vnútro človeka,
ako pravé jadro osobností, ma ochráni.

Wunibald Muller:

Verím, že sa moja duša stará o existenciu vonkajšieho kontaktu s oným Väčším, s Bohom, s Vnútorným dianím.
Popritom tuším a zakusujem spojenie s oným Božským. Je teda znovu a znovu dôležité byť v styku so svojou dušou.
Zažiť si ju ako základ - toto vedomie mi daruje istotu a stálosť.

Napadli ma veľmi významné slová C.G.Junga:

"Je veľmi málo zakúsiť, že božskou podobou najvnútornejšieho vlastníctva je vlastná duša. Krista stretli len svojím
vonkajškom, ale nikdy im nešiel v ústrety z vlastnej duše ... Pokiaľ je náboženstvo len viera a vonkajšia forma
a náboženská funkcia nie je skúsenosťou vlastnej duše, tak sa nič zásadné vlastne nestalo. Museli by ešte porozumieť,
že "mystérium magnum" /veľké tajomstvo/ nie je k dispozícií iba samo o sebe, ale sa zakladá predovšetkým tiež v ľudskej duši".

  Oboje je preto dôležité: poriadok a zakotvenie mimo seba, napr. vo vzťahoch, a usporiadanie a zakotvenie v niečom Väčšom.
Oboje sa javí ako opora, keď sa chceme vysporiadať s depresiami alebo strachom, ktoré môžeme v živote prežívať a sprostredkuje
nám tiež pocit spojenia.
  V dôsledku toho mám veľkú výhradu voči istým duchovným vodcom a guru, ktorí sa musia nastaviť ako náhrada za neuskutočnené
zakotvenie v Tajomnom, v Bohu, pretože sa u nich predpokladá, že sú zvlášť blízko Božskému, Svätému a Tajomnému,
a keď si nedajú veľký pozor, tak nakoniec tomuto kontaktu prekážajú, pričom sa sami ponúkajú ako kotviaci bod pre to Väčšie,
pre Boha. Namiesto aby sa stali potrubím pre božskú energiu, božská energia sa v nich hromadí alebo ju zadržujú.
Božská energia, ktorá nás má živiť, musí zas a znova odtekať späť k svojmu pôvodu, aby sa tak udržal božský kolobeh,
ktorý sa stará o skúsenosť spojenia s oným Tajomným. Táto skúsenosť zostáva "uväznená" u gurov, a robia sa nepostrádateľnými.
Veriaci tým síce unikne dôležitosti vlastného "Ja", súčasne sa však i tento božský kolobeh preruší, a tým takisto spojenie
s oným Božským.

prevzaté
voľný preklad
Ansel Grun