ich, odsúvame na okraj, snažíme sa od nich držať bokom. Chudobní - dnes sú to mentálne alebo fyzicky hendikepovaní,
menšiny, utečenci, závislí, homosexuáli, väzni, každý, kto zlyhal a nenaplnil očakávania väčšiny v ekonomickom alebo
spoločenskom systéme úspechu - reprezentujú vrstvu, ktorej sa najväčšmi bojíme a ktorú sami v sebe popierame.
Pretože sa tak veľmi bojíme neúspechu, toho, že by sme sa stali utečencami, zostali bez domova, a pretože sa bojíme
opačnej, mužskej či ženskej časti našej duše, odsúvame na okraj každého, kto predstavuje tieto popierané časti našej
duše. Nenávidíme v nich to, čo sa bojíme pripustiť sami v sebe. Držíme sa ďalej od hendikepovaných, pretože každý z nás sa
bojí svojich vlastných hendikepov. Izolujeme sa od duševne zaostalých. Sú hrozbou pre náš zdanlivo racionálny svet.
Žiaľ, obklopujeme sa svojimi vlastnými klonmi.
Izolujeme sa od slabosti a zlomenosti, čo je pre nás strata - dokonca to môže byť strata nás samých. Jób sa stal typickým
obrazom tejto pravdy v Starom zákone. Snáď nikto to nevyjadril presnejšie ako apoštol Pavol na sklonku svojho života:
..... aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.
Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale preja-
vuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu
v slabostiach, potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy so silný"
/2 Kor 12, 7-10/
Znie to ako svedectvo. Keď Cirkev zabúda na svoje vlastné evanjelium, Duch ho vyučuje v nových formách: prvým krokom
je pripustiť, že ste bezmocní. Niekedy trvá veľmi dlho, kým urobíme tento prvý krok.
prevzaté
Jób a tajomstvo utrpenia
Richard Rohr
everest·12.08.2017 06:30
Ahoj Lazár
/
Je to presne tak.
Všimli ste si akú máme tendenciu sa obklopovať s úspešnými ľuďmi a naokolo ideálnymi?
Máš prácu...aj kopu pozvaní na stretnutie od známych.
Stratíš ju ...telefón sa odmlčal.
Stretneš ľudí po dlhšom čase ...a vlastne jediné čo ich zaujíma, či si úspešní, do akej škatule ťa môžu zaradiť a v budúcnosti na čo sa môžeš zísť.
Ja mám"alergiu" na ľudí čo pohŕdajú druhým človekom.
Neznášam, keď sa úspešní stretávajú len za úmyslom, sa vyzvedieť a rýchlo urobiť všetko preto, aby sa druhému vyrovnali prípadne ho predbehli.
Poviem Vám príbeh ,ktorý sa nám stal tento rok:
Tak ako to často býva...novomanželia po svadbe majú pozvania na návštevu ...
Rozhodli sme sa absolvovať 3 návštevy ... všetci žili v tom isto meste.
Rozhodli sme sa takto:
Prvá a druhá návšteva bude dlhšia, ...s ľuďmi ktorí to majú poriadne v živote komplikované a ťažké....choroba, chudoba, a iné tragédie...
Tú poslednú sme si nechali až na záver pred cestou domov...k úspešnej rodine podnikateľa, čo nie je zlé ak nepočítame to, ako dokáže veľmi rýchlo každého uzemniť kto nie je úspešný. A rodinami kde sme boli v ten deň skôr - pohŕda.
Nebolo pre neho jednoduché prijať, že návštevu u neho sme si ponechali ako poslednú a nemali sme dostatok času sa venovať "jemu"
P.S. chudobní nám ponúkli aj to posledné a pán podnikateľ s manželkou ...mrkvu, kávu a pokazenú klobásu ktorú časť som našla nespláchnutú na WC. /naozaj to bola klobása
Je to presne tak, tak ako píše sv. Pavol.
Ak si chceme zachrániť dušu, jeho slová je dobré si pamätať.
Lazar, ďakujem za poučné čítanie na ráno
Naposledy upravil everest dňa 2017-08-12 07:32 GMT