V klasických príbehoch o spáse, muži tradične prechádzajú niekoľkými stupňami vedomia:
od 1./ jednoduchého stupňa cez
  2./ hlbšie vedomie až k
  3./ osvieteniu.
Existujú omnoho jemnejšie rozdiely medzi týmito stupňami ....
... rady zenových učiteľov, ktorí hovoria, že je potrebné začať pri " sedliackom "rozume, potom premýšľať,
študovať, čakať, bojovať a hľadať, ako by to všetko záležalo na nás, a to vás privedie späť k "sedliackemu" rozumu.
Na ten ale budete pozerať celkom iným spôsobom, ktorý vôbec nie je sedliackym rozumom. Niektorí ho nazývajú osvietenie.
 Puer, alebo neiniciovaný muž, začína svoju cestu u jednoduchého stupňa vedomia. Všetko je báječné a pravdivé,
čierne a biele, naplnené tajomstvom a významom, ktorý sa skrýva hneď pod povrchom. Sme skutočne veriaci do svojich
zhruba siedmich alebo ôsmich rokov, i keď si niekto toto jednoduché vedomie zachová omnoho dlhšie. Je to tá nevinnosť
/"nezranenosť"/, ktorú si mnoho ľudí v chránených rodinách a v nekomplikovaných spoločenstvách snaží udržať väčšinu
svojho života. Je naivná, a asi pre dlhé zotrvávanie v nej nebezpečná, ale vyznačuje sa bohatým vnútorným životom
príbehov a významov a tiež jasnými odkazmi, ktoré ľuďom umožňujú prechádzať životnými ťažkosťami bez následkov.
Jednoducho idú dovnútra, nájdu svoj transcedentný ciel a rýchle prekonávajú všetku nespravodlivosť, rozpory a utrpenie
omnoho ľahšie. Je to ta známa Božia terapia, ktorá doprevádza ľudské tvory životom už od počiatku všetkých dôb.
Hovorí sa tomu celkom jednoducho viera. A funguje to lepšie ako čokoľvek iné. Sú to Adam a Eva v raji, ktorí sú zajedno
spolu, so zvieratami, s celým stvorením, s Bohom.

 Ale aby sme mohli napísať pokračovanie Biblie, musíme z raja preč. Vždy musíme "jesť jablka zo stromu poznania dobra a zla"
a dostávať sa k hlbšiemu vedomiu. Stávame sa vzdelanými, začíname premýšľať, riadiť veci a dostávať udalosti okolo seba
pod kontrolu. Stáva sa z nás spletenec rozporov, názorov, užitočných popretí a tvrdení. Vieme, že odpovede na naše otázky
sú neznámo kde. Stále čakáme, že sa niekto objaví, čítame knihy, sedíme na zadku s dočasným pocitom istoty, kým na nás
nezaútočí ďalší pocit úzkosti.
.......
Je to moderný vzdelaný liberálni intelektuál, ktorý hľadá konečnú pravdu v pocitoch, vysvetleniach  a politickej korektnosti.
Vo sfére hlbšieho vedomia toho vieme príliš než aby sme sa mohli vrátiť do raja, ktorého vchod a cestu späť k stromu života
strážia cherubíni s ohnivými mečmi /viď Gn 3,24/.
 Mnohým mužom však to, že sú fascinovaní komplexným vedomím, natrvalo znemožní z neho vystúpiť. A to je príčina strachu
moderných mužov a aj ich bremeno. Stále sa snažia všetko premyslieť a domyslieť svojim malým rozumom, malým srdcom.
Potrebujú sa dostať tam, kde ich logika a postupy zlyhajú. Väčšina ľudí zo západnej civilizácie je uväznená v pasci
komplexného vedomia a stále znovu chodia pre vodu k rovnakým studniam: rozumu, poriadku, ovládaniu a moci. Je to dobré,
potrebné a predvidateľné. Musíme tým prejsť, i ja si to dobre pamätám. Bohužiaľ neexistuje žiadny priami let k osvieteniu
a spáse. To je ilúzia fundamentalizmu vo všetkých jeho formách. Nikdy nemusíme opustiť tu záhradu. Problém je ale v tom,
že potom nedôjde ku skutočnej premene, ani ku spáse! Nemôžete byť spasení, dokiaľ nepadnete, a oni nie sú ochotní pripustiť si,
skúsenosť pádu. Je to klasická chyba tak zvaného "farizeja", ktorý nikdy nerobí nič zlé.
 Bez tohoto bolestného druhého stupňa neexistuje žiadna túžba, žiadna vnútorná sloboda, žiadne ozajstné porozumenie daru,
ktorý sme dostali. Obvykle sa hrdina nedostane k stupňu osvietenia, dokiaľ neutrpel mnoho zranení a neprešiel mnohými
sklamaniami a paradoxmi. Práve boj s temnotou a zármutkom posiluje a učí mužskú dušu. Fyzicky prežíva onú temnotu v podobe
bolesti a handicapu ako Jakub svoje zranenie /Gn 32, 26/. Intelektuálne sa temnota a absurdita vecí odráža v rébusoch, koánoch
a dilematoch, rovnako ako v hádankách sfing a "ne-odpovediach" zenových učiteľov. Som presvedčený, že mnoho z toho, čo kázal
Ježiš na hore, má rovnaký základ, ale západná cirkev nemá dosť trpezlivosti s touto jeho múdrosťou vyjadrenou v paradoxoch,
ktoré pochádzajú z tretieho stupňa vedomia - z osvietenia. Som, sám kňaz, presvedčený, že mnoho cirkevných mysliteľov a vodcov
je doposiaľ vo sfére komplexného vedomia a že niektorí neo-konzervatívci ostávajú plný obáv v prvom stupni a nazývajú ho svätosť.
Pokiaľ sme ochotní dať sa viesť, pokiaľ je naše ja ochotné prijať utrpenie, sme všetci vedení ku spáse. V skutočnosti si nemôže
človek sám zvoliť, že bude osvietený, alebo sa pre to rozhodnúť. Ešte nevie, čo to vôbec osvietenie je! Všetko, čo pre to môže
sám urobiť, je len byť na to pripravený. Veď život sám je v skutočnosti hlavne pripravovanie sa, prispôsobovanie, precitnutie.
Všimnite si, koľko Ježišových podobenstiev sa dotýka pripravenosti a bdelosti. Najľahšou náhradou je samozrejme náboženstvo.
Ponúka jednoznačné odpovede a veľmi ľahkú istotu o minulosti i budúcnosti, namiesto obyčajného plne prítomného bytia.
I keď to znie zvláštne, istitucionalizované náboženstvo sa bežne vyhýba skutočnému osvieteniu. Na začiatku je totiž najskôr
vnímané ako umieranie a väčšina ľudí nie je na umieranie dobre pripravená. Iniciácia je vždy príprava na umieranie.

 Osvietenie sa týka skôr "ne-vedenia" a "ne-učenia" než učenia. Je to akási druhá, ale dobrovoľne zvolená naivita,
ktorá sa nesnaží zabudnúť na všetky existujúce rozpory a zložitosti. Osvietenie znamená skôr odovzdanie sa, než prichádzanie
k záverom; skôr dôveru než rozhodovanie a predovšetkým je to zdarma ponúkaná milosť, za ktorú môžeme len ďakovať.
Nemôžete byť osvietení pomocou nejakého programu, rituálu alebo morálky. A práve toto leží pánbožkárom v žalúdku.
Ale ako hovorí Ježiš, vietor vanie, kam chce /Jan 3,8/.
Jediné, čo môžete urobiť, je zostať na ceste, načúvať tomu, čo nás učí, vnímať tak jej agóniu, ako aj jej extázu a usilovať
o dar zo všetkých darov najvzácnejší a najdôležitejší - pravú otvorenosť, ktorú Ježiš nazýva viera. Všetko, čo v skutočnosti
môžeme robiť, je zabrániť nášmu ja, aby neprekážalo /v mytológiach sa to zvyčajne symbolizuje zabitím draka/, a dúfať,
že poznáme tajné dvere, ktoré nám Boh otvára, aby sme mohli vyjsť von z komplexného vedomia. Tieto dvere majú obvykle nejakú
formu utrpenia - fyzického, vzťahového, emočného, intelektuálneho, štrukturálneho - uvidel som to prakticky u všetkých
osvietených a uzdravených ľudí, s ktorými som sa stretol.
 Iniciácia vždy učila mladých mužov zomrieť skôr, než zomrú, a tým začínali znova žiť. To je stále rovnaká pravda,
ktorú učil Ježiš, pôvodný rituál krstu, židovský proroci, Mohammed, mystici, mnohí chudobní a postihnutí ľudia, rovnako tak
ako ľudia, ktorí sa z pokraja smrti vrátili do života. Zdá sa, že oni všetci sa zhodujú na jedinej veci, ktorej sa všetci
snažíme vyhnúť - umieraniu. Je to zrejme ta najlepšia a priama cesta, ako dať všetkému správny poriadok a tvar. Ako povedal
náš otec, svätý František: "Keď ste sa raz stretli tvárou v tvár s veľkou smrťou, druhá smrť už vám nemôže ublížiť."

Stať sa múdrym mužom
Richard Rohr