Často vystupuje figliar v podobe človeka. Odhaľuje nám naše tienisté stránky.
Je ako panáčik na gumičke, ktorý sa vždy znova objaví, keď sa už-už ideme identifikovať
sa so svojou úlohou. Nedovolí, aby sme si niečo nahovárali.
Figliar je napokon duchovnou bytosťou.
Chráni nás pred tým, aby sme sa nenadúvali vo svojej viere a nepovyšovali sa nad druhých.
Pripomína nám, že sme ľudia. „Zdravú vieru charakterizuje humor, schopnosť smiať sa sám na sebe;
chladná prudéria vládne naopak v chorobnej nábožnosti. (Arnold, s. 215)
Cirkev v stredoveku slávila slávnosť bláznov. Volil sa na nej biskup detí a pápež bláznov.
Náboženstvo zjavne potrebuje nejakého blázna, aby neskĺzla do dogmatizmu
a fundamentalistického pridržiavania sa tradícií.
Má prístup k hlbokej duchovnej múdrosti. Zostúpi dolu, do podsvetia, do sveta vlastných tieňov,
aby všetko, čo leží ukryté v hĺbke, vyšlo na svetlo.
To je skutočný význam božského figliara, aby nám humorným spôsobom odhalil pravdu o nás
a povzbudil nás s pokorou zostúpiť do ríše tieňov vlastnej duše a vyniesť na svetlo všetko,
čo by sme najradšej potlačili.
Keď sa muži stretnú, často si rozprávajú vtipy. Ženy sa niekedy hnevajú, že sa smejú povrchným
či hrubým vtipom. No muži majú potrebu spoločne sa zabávať. Aj keď sú tieto vtipy niekedy
na úkor žien alebo na úkor mocných, vyjadrujú nimi potrebu nebrať život príliš vážne,
na chvíľu sa vymaniť z tvrdého sveta povolania, z pátosu prehnanej spirituality,
ktorá sa sama berie príliš vážne. K mužskej existencii patrí i humor. Muž potrebuje figliara,
ktorého nosí v sebe, aby dokázal pokojne žiť na tomto svete.
Bez figliara by sa len s hnevom umáral nad situáciou tohto sveta.
No, samozrejme, aj figliar má tienistú stránku. Všetko zosmiešňuje a vyhýba sa zodpovednosti.
Vždy potrebuje oba póly: pripravenosť bojovať proti každej neprávosti sveta a zároveň vnútornú slobodu,
ktorú predstavuje figliar vo vzťahu ku všetkému. Skutočný figliar strháva masky zo všetkého falošného
a nespravodlivého na tomto svete. A strhnutie masky je neraz účinnejšie ako násilný útok.
Kto neústupne proti niečomu bojuje, býva často do boja príliš zažratý, a nedostane sa ani o krok ďalej.
Kto odhalí neprávosť, pripraví ju o moc. Humor je úžasnou silou.
No i dnes ešte politici radi vystupujú s veľkým pátosom. Tam je potrebná kritická funkcia figliara,
ktorí odhalí pátos ako pokus o manipuláciu s ľuďmi.
"Bojovník a priateľ."
krátené
Anselm Grun OSB
Archívy
Posledné komentáre 
Pridaj
RepeteFigliar
Komentáre (2)
hore
lazar44·23.06.2017 14:32
4.
Často sme pokúšaní nedôverovať Bohu, ale
dôverovať našej tradícii viery a dôvery v Boha.
Nie je to to isté! Naša viera je neraz našou tradíciou,
v ktorej môžeme hovoriť o svätcoch a teológoch z minulosti,
čo dôverovali Bohu. To je veľmi šikovný spôsob,
ako sa vyhnúť vlastnej skúsenosti, desivým stretnutiam
so živým Bohom, prebiehajúcemu vteleniu.
Máme sklon dôverovať minulosti pre ňu samu,
akoby Boh prišiel na zem nato,
aby ochránil ľudské tradície, alebo akoby minulosť bola
nejakým spôsobom svätejšia než prítomnosť.
Ježiš výslovne hovorí, že to nie je pravda./porov. Mt 15,3/
Musím povedať, že milujem tradíciu.
Hovorím však o tradícii odovzdanosti tomu úžasnému
a obrovskému tajomstvu Boha.
V tom zmysle to vždy bude Tradícia nevedomosti.
To je to, čo nazývame apofatickou tradíciou
alebo "oblakom nevedomosti".
Sloboda nevedieť je základným konceptom viery,
pretože "teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem
poznať tak, ako som aj ja poznaný"/1Kor 13,12/.
Potrebujeme dostatok poznania, aby sme mohli udržať
a uniesť tajomstvo nepoznania. .....
Je úžasné, ako náboženstvo prevrátilo túto biblickú
myšlienku viery naruby a vytvorilo tradíciu presného
poznania, zdanlivej predvídateľnosti a úplnej istoty
o tom, koho Boh má či nemá rád.
Ako by sme si mysleli, že máme Boha vo vrecku.
Vieme, čo sa Boh chystá povedať, pretože si myslíme,
že naša denominácia má v tom všetko úplne jasno.
V takomto systéme Boh nie je slobodný a musí dodržiavať
naše pravidlá a nasledovať naše rozhodnutia.
Ak Boh nie je slobodný, my máme problém,
pretože zakaždým, keď Boh odpúšťa alebo prejavuje
milosrdenstvo, porušuje vlastné pravidlá,
čím sa dopúšťa strašného rozporu!
Úžasná vec o Hebrejoch je, že nepotláčali svoju realitu.
Odmietali sa nechať ovládať poverčivými mýtmi.
Určitým spôsobom sa Izrael nikdy nezriekol svojich
vlastných protirečení života, hororov a priepastí ľudských dejín,
ktoré sa nakoniec stali "krížom" v Ježišovi.
Tieto ťažké skutočnosti sa však ukázali už v Jóbových príbehoch,
v ich vlastných skúsenostiach z exodu a exilu,
ako aj v tých neustálych napádaniach a okupáciach
cudzími veľmocami. Často museli mať na jazyku podobné slová
ako tie, ktoré vraj vyslovila Terézia z Avily:
"Ak sa takto správaš k svojím priateľom,
nechcem vidieť tvojich nepriateľov."
prevzaté: Veci skryté
Richard Rohr
Písmo ako spiritualita
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
lazar44·23.06.2017 06:58
@anneliese
Tak, ako ty, ma už dlho nik neoslovil.
1. Nerozumieš čo to tu píšem.
Ja sa snažím čítať znovu a znovu, to, čomu nerozumiem.
Možno pochopíš tomuto:
2. Cestovanie nemusí byť náročné.
Vždy na jar - apríl, máj a jeseň- október, november, koniec sezóny
sú veľmi lacné. Cestoval som letecky, s ubytovaním a stravou za 200 Eur.
Rakúsko má pobočku na Krížnej. Nechcem niekomu robiť reklamu, ale s nimi som
cestoval. /CK ECCOM.SK/
3. Určitým spôsobom, niekedy ľutujem sám seba.
No všetko je tak, ako má byť.
Dozrievam.
Nepotrebujem súcit, ľútosť iných.
Čakám len, správanie ako so seberovným, bratom.
Nie malipulácie v prospech niekoho.
4.
Ešte pridám.