prvé oko; zmysli sú pre nich dôležité, ale vedia že existuje niečo viac.
Neodmietajú ani druhé oko; avšak nezamieňajú znalosti s hĺbkou
alebo obyčajné presné informácie so samotnou premenou vedomia. Mystické
nazeranie vychádza z videnia prvých dvoch očí - avšak idú ešte ďalej.
Deje sa to, kedykoľvek sa - nieakou úžasnou "zhodou okolností" -
- naše srdce, naša myseľ i naše telesné vedomie, súčasne otvoria
a prestanú klásť odpor. Rád tento stav nazývam "prítomnosť".
Zakúšame ho ako okamih intenzívneho vnútorného zjednotenia, ktorý nás
napĺňa pocitom hlbokej spokojnosti a vždy nás vtiahne do nahej prítomnosti,
v ktorej môžeme prežívať tak nesmiernu radosť, ale i nesmierny smútok.
V takom okamihu buďto chcete písať básne, modliť sa alebo len zostať
v tichosti.
V období raného stredoveku žili v kláštore svätého Viktora v Paríži
dvaja kresťanský filozofi, ktorý tieto tri spôsoby videnia pomenovali
a významne tak ovplyvnili vedcov a bádateľov západnej tradície.
Hugo od Svätého Viktora (1078-1141) a Richard od Svätého Viktora (1123-1173)
písali, že ľudstvu bol daný trojaký zrak, pričom druhý a tretí vždy
vychádzajú z predchádzajúceho stupňa.
Prvý bol zrak telesný (pozorovanie, názor),
druhý zrak rozumový (rozjímanie, úvaha)
a tretí bol zrak pravého pochopenia (kontemplácia).
Nemôžem dostatočne zdôrazniť, že z rozdelenia tých troch potrebných
druhov zraku a z ich straty sa odvíja veľká časť krátkozrakosti a ná-
boženskej krízi západného sveta. Bez tejto múdrosti je pre cirkvi,
vlády a vedúcich predstaviteľov veľmi ťažké prekročiť vlastné ego,
vzdať sa túžby po ovládaní druhých a nepredvádzať sa na verejnosti.
Všetko sa rozpadá na protiklady, napríklad liberáli verzus konzervativci,
a subjektivne vnímané neodňateľné nároky každej strany ich postavia proti
všetkým ostatným. Na takej úrovni komunikácie už nie je miesto pre
pravdu. Aj teológia sa stáva skôr úsilím o moc než hľadaním Boha
a mystéria.
Človek sa čuduje, ako ďaleko nás môžu cirkevní a politickí vodcovia
skutočne doviesť, bez toho, aby mali aspoň nieaký stupeň mystického
nazerania a bez toho, aby boli schopní na takom základe konať. Je sotva
prehnané, ak povieme, že videnie typu "my a oni" a dualistické myslenie,
ktoré sa z neho odvodzuje, je základom skoro všetkej nespokojnosti
a násilia vo svete. Umožňuje náboženským a štátnym predstaviteľom
obchádzať pôvodné princípy zakladateľov ich náboženstva a štátov,
ignorovať svoje vlastné národy, ideály i svoje dobré inštinkty. Bez
kontemplatívneho videnia zostanú takí vodcovia obyčajnými funkcionármi
a technikmi bez veľkolepej vízie, o naplnení ktorej by mohli dlhodobo
usilovať. Celý svet i cirkvi sú naplnené takými ľuďmi, ktorí svoju
vlastnú neistotu a nedostatok hĺbky zakrývajú používaním zbožného
žargónu.
Človek, ktorý pozerá na svet tretím zrakom, je svätec, prorok,
básnik, metafyzik či ozajstný mystik, ktorý vníma všetko v úplnosti.
Avšak mystický pohľad je niečo viac než mať "extázu" a "zjavenia".
Pokiaľ ľudia zanedbali svoj prvý a druhý zrak, potom je ich videnie
tretím zrakom často len dočasné, plytké a nie je možné ho sprostredkovať
komukoľvek inému. Potrebujeme pravých mystikov, ktorí používajú
všetky tri druhy zraku, nie čudákov, fanatikov či rebelov. Skutočná
mystika je vždy pokorná a plná súcitu, pretože mystici vedia, že nevedia.
Nahá prítomnosť
Richard Rohr
voľný preklad