Jedného dňa sa Majster spýtal:
"Aká je podľa vás najdôležitejšia náboženská otázka?"
Dostal veľa odpovedí:
"Jestvuje Boh?"
"Kto je Boh?"
"Aká je cesta k Bohu?"
"Je život po smrti?"
"Nie," povedal Majster.
"Najdôležitejšia otázka je: Kto som ja?"
Žiaci lepšie pochopili, čo naznačoval,
keď si vypočuli jeho rozhovor s istým kazateľom:
Majster: "Teda podľa vás, keď umriete,
vaša duša pôjde do neba?"
Kazateľ: "Áno."
Majster: "A vaše telo bude v hrobe?"
Kazateľ: "Áno."
Majster: "Ak sa smiem spýtať, kde budete vy?"
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
mil_1·26.12.2016 19:06
Už je neskoro zisťovať kde je pravda ak sa zatvoria dvere!
Kristus je Pravda a život.
Skúsim to podať v podobnom štýle, lebo je to pre niektorých možno zrozumiteľnejšie
Otec je zdroj - prameň z ktorého vedomia vychádza Slovo. Povedal - Som, ktorý som. Nemá počiatok ani koniec je večný! To Božie Slovo, ktoré vyšlo z vedomia Otca v sebe nesie Ducha Božieho. Svätý Duch sa stotožňuje vo svojom Slove Pravdy a to Slovo je na počiatku všetkého stvorenia. Skrz to Slovo vzniklo všetko to, čo vidíme aj nevidíme. Je to informácia v tom Slove, ktorá je nehmotná, ale aj nosič - vedomie Boha je nehmotné z ktorého tá informácia vyšla. No a to Slovo sa stalo telom - Kristom a prebývalo medzi nami. Boh sa vtelil a zišiel z výšin, aby nás spasil skrz tú informáciu v Slove. Tak teda Otec, Syn a Duch Svätý je jeden Boh a všetko čo činia je v súlade. Zj 22:13 Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.
Evanjelium Ježiša Krista je tiež informácia, ktorá je podaná formou slova a ktorá má tu moc znovuzrodiť človeka z Boha – z Ducha, lebo je Pravdou . Vierou prijímame do srdca informáciu, ktorá to srdce oživí už naveky v Kristu.
Evanjeliu Ježiša Krista je radostná správa o spáse človeka v Kristu a to bez zásluh a zdarma – je to dar. A táto informácia je zapísaná do knihy, ktorá sa volá Biblia. Všetci, čo to písali už dávno zomreli. No táto informácia - radostná správa neustále tu je a pôsobí vo vedomí ľudí, ktorí tomu uverili. A to vedomie je taký nehmotný nosič tejto informácie, ktorý sa chráni a uchováva vierou. Aj keby sa spálila a nebol by už ani jeden výtlačok Biblie, tak informácia pôsobí neustále v tých, ktorí v to uverili a premieta sa to aj do ich myslenia a konania a šíri sa Slovom. To, že náš mozog je hmotný ešte neznamená že naše vedomie, ktoré sa v ňom sformovalo je taktiež hmotné. Je to nemožné, nakoľko žiadna hmota nemôže mať vedomie vlastnej existencie. To má Boh a má to aj človek, lebo Boh stvoril človeka na svoj obraz a utvoril ducha človeka v jeho vnútornostiach: Zach 12:1 .... Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.
Je to veľká vec a podáva sa v súvislosti so stvorením nebies a Zeme.
Terajšia evolučná predstava, že nejaké nič vybuchlo a ktoré sa vráti naspäť do svojej ničoty, aby cieľ našej existencie bola neexistencia, je tak temná a bezútešná, ako je práve tá prázdna ničota, pre ktorú mnohí žijú. Táto informácia prináša smrť, lebo nenesie v sebe života ani zmysel života.
Jedine Boh dáva zmysel nášmu životu. Božie vedomie je nosičom nášho vedomia – našej osoby a naše vedomie – náš duch nesie informáciu o sebe samom. Mozog je nástroj, no vedomie našej osoby nie je len mozog. To, čo vstáva z mŕtvych nie je nič iné ako vedomie našej osoby a jedine ono môže byť súdené, alebo ospravedlnené. Nič iné nemôže vstať z mŕtvych do duchovných tiel. Smrť je spánok vedomia našej osoby a náš duch ide do Božích rúk – do božieho vedomia, lebo iba tam je život a zobudí ho v novom tele.
Peklo je odvrhnutie a neúčasť na Božej sláve: Luk13 22A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema. 23A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal: 24Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť. 25Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste. 26Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil. 27A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!
A teraz hovorí to, čo je uvedomovanie si pekla a spaľujúceho ohňa v tom človeku, ktorý je odsúdený:
28Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených. 29A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom. 30A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.
Je to spaľujúce vedomie seba von vyhodených a neúčasť na Božej sláve.
To znamená, že je dôležité hlavne to, či nás zná Boh a nie to, ak niekto hovorí, že zná Boha.
Ak človek je len prach, tak do prachu sa aj navráti. No to, čo nie je prach, žije večne a v tom je život.
Naposledy upravil mil_1 dňa 2016-12-26 19:14 GMT