Pripútanie
Za prvé: Ste ochotní pripustiť, že váš život nie je v poriadku?
Za druhé: Vy sa z toho nechcete vyslobodiť. Nechcete sa dostať z toho chaosu.
Za tretie: Váš život nie je v poriadku, pretože máte chybné predstavy.
To neznamená, že by bolo niečo s vami samotnými. Vy aj ja sme v poriadku.
Všetci sme v poriadku, nič nám nie je. Ale nasadili vám do hlavy nesprávne predstavy.
Niekto to urobil. Nemrhajte časom, na chytenie vinníka.
Ale v podstate ide o to, že máte chybné predstavy. Iste, je to priamo v Biblii, ale len veľmi málo ľudí si to prečítalo.
Myslia si, že Bibliu čítali, ale podstatu nepochopili. Ani ja som ju nepochopil.
Možno som riadne veľký idiot, ale časom som spoznal, že je nás takých mnoho.
Nepochopili sme podstatu. Tak dobre, o čo vlastne ide? Použijem najjednoduchšie slová.
Najjednoduchší návod zo všetkých, formulovaný s priezračnou čistotou. Teda:
„Svet je plný utrpenia. Korene všetkého utrpenia sú v túžbach. Utrpenie zanikne,
keď sa zbavíte túžob.“
Teraz si predstavujem vaše tváre. Napadne vás, že je to úžasné.
Myslíte si: „To je skvelé, to je skvelé,“ ale potom si pomyslíte: „Nesprávne. To je hrozné.“
Ha, ha, nie je to vynikajúce?
V mysli sa mi vynára spomienka, ako som ja sám reagoval. Svet je plný utrpenia.
Výborne, správne, súhlasím. Korene všetkého utrpenia sú v túžbach. No dobre, v poriadku.
Ale, čo z toho vyvodíte? Utrpenie zanikne, ak sa zbavíte svojej túžby.
Tak to potom zo mňa bude apatický robot? Pýtam sa, ako môžem žiť bez túžob?
Tu je lepšie riešenie. Pokúsim sa vám to lepšie vysvetliť. Vo svete je mnoho utrpenia.
Koreňom utrpenia je pripútanie. Utrpenia sa môžeme zbaviť tak, že sa zbavíme pripútania.
Existuje istý druh pripútania, na ktorého naplnení vaše šťastie nezáleží. Máte množstvo túžob,
túžob na ktorých vaše šťastie nezáleží. Inak by ste už boli nervóznymi troskami.
Všetci máme dva typy túžob. Túžime po všetkom možnom, a sme skutočne šťastný, keď sa nám niektoré priania splnia.
Keď sa nám nesplnia, mrzí nás to, ale nie sme nešťastní. Máme však aj iné priania a .....
Dobrý Bože, pokiaľ sa nám tieto priania nesplnia, sme veľmi nešťastní .
Tomu hovorím pripútanie.Z čoho pramenia všetky konflikty, čo myslíte? Z pripútania.
Kde sa berie chamtivosť, čo myslíte? Z pripútania. Z čoho vyplýva samota? Z pripútania.
Odkiaľ prichádza prázdnota? Správne, je to rovnaká príčina. V čom spočíva pôvod strachu?
No nie, v pripútaní. Žiadne pripútanie, žiadny strach. Napadlo vás to niekedy?
Vezmite si váš život! Žiadne pripútanie k životu. Žijeme radi, ale spokojne sa života vzdáme.
Je to možné? Viete čo?
Ľudia to dosiahli, takže je to možné. Chcete to dosiahnuť?
Pripútanie. Je mi ľúto, pane, máte AIDS. Ostáva vám šesť mesiacov života.
„Len šesť mesiacov? Páni, to je mnoho času, to je úžasné.“
Ten človek nie je k ničomu pripútaný. Prídete do reštaurácie.
- „Myslím, že si dám paradajkovú polievku.“ „Nie pane, paradajková polievka nie je.“
„Nemáte paradajkovú polievku? Čo je to za reštauráciu? Poďme niekde inde.“
Keď nedostanem paradajkovú polievku, nemôžem sa navečerať. Pripútanie.
Akú polievku máte?, Paradajkovú? „Paradajková nie je.“ „Tak aké polievky máte?“
„Máme kukuričnú, hubovú, kuraciu, a máme ....“ „V poriadku, všetky mám rád. Dám si hubovú.“
Pripojím ešte niečo. Iste, keď máte pôžitok z vône tisícich kvetov, nebude vám príliš vadiť, pokiaľ jedna bude chýbať.
To vám vo vašej kultúre nik nikdy nepovedal. Alebo áno? Mne to nikdy nepovedali.
Keď vám chutí tisíc jedál, nebude vám vadiť, keď jedno bude chýbať. Rozpomeňte sa, vychovával vás , niekto tak?
Vidíte, o to sme prišli. Takto nás naša kultúra vychováva. Dostávame nesprávne informácie.
Nezáleží im na tom, či sme šťastní. Požadujú od nás, úspech. Požadujú, aby sme boli úspešní.
Požadujú, aby sme boli produktívni. Žiadajú to od nás, i za cenu toho, že z nás budú úbohí otroci a že budeme nešťastní.
„Prišla si o priateľa, no a čo. Však máš iného!“
„Ale nie, to nie je ono, ja chcem toho dôverného, jedinečného, nezameniteľného priateľa.
Keď ma odmietne, budem do smrti nešťastná.“
„Tak hodne šťastia. Zbohom.“ Nebudem učiť prasa spievať, je to príliš nebezpečné.
Ale takto sme boli vychovaní. Tak to je už tisíc rokov. Človek musí mať túžby, na splnení ktorých, závisí jeho šťastie.
Je to dobré pre takzvaný „pokrok.“
Poviem vám, čo je pokrok – pokrok srdca, pokrok lásky, pokrok šťastia.
„Máte to?“ Ľutujem, ale toto nemáme.“ „Všetko ostatné si nechajte, aký to má zmysel?“
Poviete mi, aký to má zmysel, lietať lietadlom so srdcom plným utrpenia a prázdnoty?
Povedzte mi to. Radšej budem žiť na zemi v džungli, a byť blažene šťastný. Vy azda nie? Možno nie. Neviem.
V skutočnosti máte na výber medzi životom a smrťou.
Ale to, čo ľudia nazývajú život, je v skutočnosti smrť, a oni to nevedia.
Chcete mi tvrdiť, že aj keď ste k niečomu pripútaní, dokážete milovať?
Toto je najväčší nepriateľ lásky: byť k niečomu pripútaní. Viete prečo? Pretože keď po vás túžim, chcem vás vlastniť.
Nemôžem vám nechať slobodu. Musím vás dostať. Pokiaľ po niekom túžim týmto spôsobom, musím ho získať.
Rozumiete? V dokonalej láske neexistuje žiadny strach. Viete prečo? Lebo v nej nie je, žiadna túžba.
Spýtajte sa typických predstaviteľov svojej kultúry. Ja som sa spýtal svojich.
Spýtajte sa ich, či porozumejú zmyslu tvrdenia:
Tam, kde je láska, nie je túžba, túžba v zmysle pripútania.
Viete, čo vám povedia? „Veď pripútanie je láska!“ Tak sú hlúpi. Čakáte, že tam nájdete život?
Naopak, tam nájdete len smrť a utrpenie. Tak jednoduchá, úžasná a mimoriadna vec.
Stretávam sa s ľuďmi všetkých možných náboženských vyznaní, s ateistami, katolíkmi, laikmi, kňazmi,
rádovými sestrami aj biskupmi, ale málokedy stretám niekoho, kto vie, čo je láska. Majú zlé pokyny.
Pripútanie znamená, že ťa musím vlastniť, že bez teba nebudem šťastný.
„Keď ťa nezískam, nebudem šťastný. Bez teba nebudem šťastný.“ Toto je recept na rozvod.
Toto je recept na hádky. Toto je recept na rozpad priateľstva.
„Bez teba nedokážem byť šťastný. Potrebujem ťa, aby som bol šťastný.
Urobím všetko, aby som ťa ovládol, aby som ťa získal.“
Láska znamená, že som dokonale šťastný i bez teba miláčik, a je to tak v poriadku.
Doprajem ti všetko dobré a ponechám ťa, aby si robila, čo uznáš za vhodné. Keď ťa získam, budem mať veľkú radosť.
Ale keď nie, nebudem nešťastný.
Čo ty o mne vieš? Naučil som sa byť sebestačný. Stojím na vlastných nohách, neopieram sa o teba.
Keď zarobím peniaze, je to úžasné. Keď peniaze nemám, nie som skľúčený, som šťastný.
A ešte niečo. Keď odídeš, možno je to predčasné povedať, risknem to .... Nebudeš mi chýbať. Nepocítim bolesť.
Tam kde je ľútosť, nie je láska.
Povedzte mi – keď sa trápite, po čom trúchlite? Čia je to strata?
Je to sebaľútosť.
Ach, nehovorte tomu takto. Trafil ste do čierneho.
Prevzaté z knihy: Číra radosť
Krátené
Autor ADM
Archívy
Posledné komentáre 
Pridaj
RepetePripútanie
Komentáre (36)
hore
lazar44·31.10.2016 09:52
@alexandra
O závislosti.
Ale práve tom nám všetci mystici hovoria.
Ponúka sa nám otázka, či je mysliteľné žiť život,
v ktorom by ste boli tak sami sebou, že by ste neboli na nikom závislí.
My všetci na sebe závisíme.
Ale závisieť na tom druhom psychicky – závisieť na tom druhom emocionálne –
čo to znamená? Znamená to, že dovoľujem, aby moje šťastie záviselo na druhej osobe.
Zamyslite sa nad tým. Keď je to tak, hneď ďalší krok bude, či si to budete vedomí alebo nie, že začnete VYŽADOVAŤ,
aby iní ľudia k vášmu šťastiu prispievali.
A aký bude ďalší krok? Strach.
Strach zo straty, strach z odcudzenia, strach z odmietnutia, vzájomné ovládanie.
Dokonalá láska vylučuje akýkoľvek strach.
Tam, kde je láska, nie je žiadne vyžadovanie, žiadne očakávanie, žiadna závislosť.
Nevyžadujem, aby ma niekto urobil šťastným.
Moje šťastie nespočíva v niekom inom. Keď bude chcieť odísť, opustiť ma,
nebudem sa ľutovať. Som s tým človekom nesmierne rád, ale nie som na ňom závislý.
Užívam si ho na rovine nenaviazanosti (nelpení).
V skutočnosti si neužívam toho človeka, ale niečo omnoho väčšie,
než sme my obaja dohromady.
Je to niečo, čo som objavil, akýsi druh symfónie, orchester,
ktorý v jeho prítomnosti hraje určitú melódiu.
A keď ten človek odíde, orchester hraje ďalej.
Keď stretnem iného človeka, orchester hraje inú melódiu,
ktorá je tiež veľmi krásna. Aj keď som sám, orchester neprestáva.
Má nesmierne veľký repertoár a nikdy neprestáva.
O to ide v prebudení. Možno vás táto otázka vystraší.
Dá sa vôbec povedať, že niekoho milujete, keď ste naviazaní a nenecháte ho odísť?
Dá sa vôbec povedať, že ho milujete, keď ho potrebujete, psychicky či emocionálne, k svojmu šťastiu?
Je to v rozpore s tým, čo nás učia všetky sväté písma,
všetky náboženstvá, a všetci mystici.
„Ako to, že nám to tak dlho unikalo?“
Znova a znova sa pýtam sám seba: „Ako je to možné, že si to nevidel?“
Keď čítate v biblii tie radikálne slová, pasáže, položíte si otázku:
Zbláznil si sa?
Ale potom, po čase si začnete myslieť, že sa zbláznili všetci ostatní.
„Kto nemá v nenávisti svojho otca a matku, brata a sestru,
ani sám seba, nemôže byť mojím učeníkom.“
Musíme sa zbaviť všetkého.
Nie materiálnych vecí, to je ľahké.
Ale keď sa vzdáte vlastných ilúzií, ste v kontakte, v styku so skutočnosťou.
Môžete mi veriť, že sa už nikdy v živote, nebudete cítiť sami. Už nikdy.
Osamelosť sa nedá vyliečiť tým, že si nájdeme spoločnosť.
Osamelosť sa dá vyliečiť kontaktom so skutočnosťou.
Hodiny a hodiny by som o tom mohol hovoriť.
Kontaktom so skutočnosťou, zbavením sa ilúzií, spojením sa s tým, čo je skutočné.
Nech je to čokoľvek, nemá to meno. Môžeme to poznať len tak,
že sa zbavíme všetkého, čo nie je skutočné.
Čo je to byť sám sebou, to môžeme zistiť len tak,
že prestaneme byť naviazaní, že prestaneme byť závislí.
Prvým krokom na tejto ceste je, túžiť po tom.
Ak po tom nebudete túžiť, ako by ste sa k tomu mohli, vôbec priblížiť.
Zamyslite sa nad svojou osamelosťou.
Spoločnosť iného človeka, by vás zbavila tejto osamelosti?
Poslúžilo by vám to len ako rozptýlenie.
Vo vnútri je prázdnota. Nemám pravdu?
A keď sa ta prázdnota dostane na povrch, čo urobíte?
Utečiete – zapnete televíziu, zapnete rádio, čítate si knihu,
hľadáte si spoločnosť, hľadáte si zábavu, hľadáte si akékoľvek rozptýlenie.
Každý to robí.
Je z toho veľký obchod: organizovaný priemysel na rozptyľovanie a zábavu ľudí.
Prevzaté od AdM Bdelosť
Krátené a voľný preklad
hore
alexandra_·31.10.2016 11:20
Lazar, ďakujem, že si bol ochotný odpovedať na môj komentár, ktorý som neskôr zmazala
dávajme si pozor na formuláciu a význam toho, čo hovoríme a píšeme
formulácia "Láska znamená, že som dokonale šťastný i bez teba miláčik, a je to tak v poriadku." obsahuje v sebe viac ľahostajnosti a egoizmu ako skutočnej lásky
v komentári som písala, že láska (vo vzťahu, v manželstve, v rodičovstve, v iných vzťahoch) je vzťah k druhému človeku, a preto bez druhého človeka nie je možné o láske k nemu ani hovoriť, je to nesprávne vyjadrenie, čo láska znamená
jedna vec je nezriadená psychická závislosť na druhom (hoci nie je možné tvrdiť, že jeho konanie alebo stav sa nás nedotýka, že vzťah závislosti absolútne nie je, zvlášť v manželstve) a druhá vec je ľahostajnosť a zanedbávanie voči druhému, ktorá k láske nepatrí, nie je možné ani hovoriť o láske
pre mňa sa mieša v blogu spojitosť a nespojitosť rôzneho vyjadreného, ktoré nie je možné, bez vysvetlenia a ani takou formuláciou, vyjadriť
istá nezávislosť je v nás z toho dôvodu, že nemá mať vplyv ostatné na náš postoj voči Bohu, voči blížnemu, voči tomu, čo máme konať dobre a správne, táto istá nezávislosť sleduje vyšší cieľ - moju lásku k Bohu a moju lásku k blížnemu, neupustenie od konania ako žiada Pán Boh, bez ohľadu na to, ako sa ten druhý, či svet k nám správa, hoci nad istými vecami a postojmi iných sa zamýšľať musíme, či predsalen nie sú z našej strany nesprávne a hoci istého sa chrániť musíme a nezotrvávať v takých zväzkoch..vieme, že Písmo hovorí..a pokoj Boží, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia v Kristovi Ježišovi..toho, kto sa modlí a snaží žiť s Bohom vo svojom živote a postojoch úprimne a pokorne, žije z Božieho, napĺňa sa Božím, Boh mu dáva potrebné milosti do života, (a nikdy by sme spojitosť s Bohom pretrhnúť nemali).., potom aj to všetko ostatné tak považuje a podľa toho sa snaží konať ...nie je to o význame, že ak si so mnou, som "šťastný bez teba a je to tak dobre"
ten druhý je súčaťsou nášho života, máme plakať s plačúcimi, dávať akoby sme dávali samému Bohu, všímať si, zodpovedať sa.., písala som tam postoj Pána Ježiša, keď Lazar ochorel, ako zostal s nimi, keď zomrel ako sa zachvel a zaplakal (hlboko sa Ho dotýkali životné situácie jeho priateľov, nepovedal, som šťastný bez vás)..ako môže človek povedať, som šťastný aj bez teba, bez ohľadu na to, či si ty šťastný? ako môže povedať, je mi jedno, že môj prateľ odíde odo mňa, ak sa nezamyslím nad tým, prečo asi odišiel? ponechať priateľa s vedomím mojej ľahostajnosti nie je správne
v "zriadenej nezávislosti" rovnako musíme vedieť aj rešpektovať toho druhého, jeho osobnosť a rozhodnutia, vnímať jeho potreby, nenútiť ho, a pod., byť napríklad viac vďačný za všetko, čo nám dáva a pre nás robí, vedieť prosiť, ďakovať, atď.
k celému tomu by som skopírovala slová o láske, ktoré, okrem Hymnusu na lásku, považujem za najkrajšie vyjadrenie skutočnej lásky
O LÁSKE (úryvky zo životopisu sv. Terézie z Lisieux)
"Dôvera a oddanosť sú prvými dôsledkami lásky a súčasne dôkazom jej reálnosti.
Pre milujúceho je všetko nepatrné, čo robí pre milovaného.
Akokoľvek sú však nepatrné, nedá si ujsť nijakú príležitosť k nim. Každé slovo, každý pohľad, každé gesto a všetky aj tie najnepatrnejšie veci premieňa na dôkazy lásky"
"Láska je nedeliteľná.. exituje len jedna láska, nedeliteľná, tá ktorou Boh miluje človeka a človek Boha, a z lásky k Nemu každého človeka. Zanedbať lásku k človeku, je pre ňu celkom takou zradou na Láske ako zanechať lásku k Bohu..
Láska spočíva v tom, že znášame chyby iných, že nás ani trochu neudivujú ich slabosti, že sa poúčame aj z najmenších skutkov čnosti, ktoré ich vidíme konať, ale najmä,...že láska nikdy nesmie ostať na dne srdca."
"A kto ťa bude nútiť na tisíc krokov, choď s ním ďalších dvatisíc (Lk 5,40). Nestačí dávať každému, kto prosí, treba predchádzať túžby. A keď sme preukázali službu, treba sa tváriť, že sme veľmi vďační a poctení."
..láskavé slovo, nežný úsmev.. tak berie na seba ich bolesti..
ponúknuť skutočnú a radostnú lásku..tešiť sa s tešiacimi, plakať s plačúcimi. Dakedy treba premeniť aj slzy v úsmev, lebo Boh miluje veselého darcu."
"..bez pomoci Jeho milosti by bolo nemožné nielen ich uviesť do života, ale ani ich len pochopiť."
"Láska nikdy neponižuje, naopak milovaný sa vždy domnieva, že sa posilňuje jadro jeho osobnosti.
Láska nemeria, nepočíta. Je márnotratná a bez pamäti..
najmenšie hnutia lásky sú užitočnejšie a Bohu milšie ako všetky ľudské výkony dovedna. (sv. Ján z Kríža). Medzi milujúcimi hrá vždy hlavnú úlohu láska, nie výkon."
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-10-31 12:10 GMT
hore
lazar44·01.11.2016 09:32
@alexandra
Tí, ktorí ma na tomto svete ľúbia, všetkými
prostriedkami sa snažia držať ma v bezpečí. Ináč je to
však s tvojou láskou, ktorá je väčšia ako ich, a ty mi
dávaš slobodu.
Aby som azda na nich nezabudol, netrúfajú
si nechať ma osamote. Ale deň za dňom plynie a ty sa
neukážeš.
I keď ťa nevolám vo svojich modlitbách,
i keď ťa nechovám vo svojom srdci, tvoja láska ku mne
vytrvalo čaká na moju lásku.
Rabindranat Thákur
Obeť piesňou
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-01 09:33 GMT
hore
lazar44·01.11.2016 09:41
Ak do vašej spirituality nikto nenaprogramoval premenu
a rast, ak ste nedostali varovanie o oslepujúcom charaktere
strachu a fanatizmu, vaše náboženstvo napokon vždy skončí
uctievaním aktuálneho status quo a ochraňovaním aktuálnej
pozície vášho ega či osobných výhod - akoby boli Bohom!
prevzaté: Richard Rohr
Padanie do výšky
hore
lazar44·02.11.2016 07:19
Ešte si pomôžem týmto:
Život je jedná veľká hostina. Ale najsmutnejšie na tom je to,
že väčšina ľudí umiera hladom.
Počul som príbeh o ľuďoch, ktorí sa plavili na plti, na mori, niekde pri pobreží Brazílie.
Zomierali smädom a vôbec netušili, že voda, na ktorej sa plavia, je sladká.
Neďaleko nich sa tam, vlievala rieka. Mali tam priamo, pri nich, sladkú vodu.
Podobne aj my sme obklopení radosťou, šťastím a láskou.
Väčšina ľudí to ani netuší. Viete prečo?
Majú zmanipulované myslenie.
Prebuďte sa! Zmeňte svoje zmýšľanie! Pozrite na veci okolo seba, po novom.
Pretože, „kráľovstvo je tu!“
Je málo kresťanov, čo to berú vážne.
- Po prvé. Musíte sa prebudiť, ale vám sa to nechce.
Omnoho skôr by ste chceli mať, všetky tie veci, po ktorých túžite.
Niekto vás presvedčil, zmanipuloval, že tie veci sú pre vás cenné a dôležité.
Tak dôležité, že sa bez nich v živote a pre žitie nezaobídete.
- Po druhé.
Pochopte, že asi máte zlé predstavy.
Práve tieto predstavy vplývajú a kazia vám život. Dokonca, udržujú vás v spánku.
Predstavy o láske, predstavy o slobode, predstavy o šťastí atď.
Nie je vôbec ľahké počúvať človeka, ktorý tieto vaše predstavy, napáda.
Zakladáte si na nich.
Je niekoľko štúdií o manipulácií a vymývaní mozgu.
Manipulovaní ste vtedy, keď prijímate myšlienku, ktorá nie je vaša,
ktorá pochádza od niekoho iného, a keď sa s touto myšlienkou bez úvahy stotožníte.
Najhoršie na tom je, že vy by ste za túto myšlienku boli schopní, položiť život.
Zmanipulovanie a prijatie cudzieho presvedčenia, či predstavy spoznáte tak,
keď niekto toto vaše presvedčenie ohrozí.
Cítite sa tak, ako keby ste dostali úder a reagujete emocionálne.
Tak sa spoľahlivo pozná manipulácia.
Ste ochotní zomrieť pre myšlienku, ktorá nikdy nebola vaša.
Teroristi alebo svätci (takzvaní) príjmu cudziu myšlienku,
prehltnú ju aj s navijakom a sú ochotní pre ňu aj zomrieť.
Je ťažké počúvať, keď na cudziu myšlienku začnete reagovať emocionálne.
Aj keď tak nereagujete, počúvate na základe toho,
ako ste boli naprogramovaní, napodmieňovaní a zhypnotizovaní.
Celkom bežne interpretujete všetko povedané, cez svoj hypnotický stav,
podmienenosť alebo naprogramovanie.
My všetci máme svoje pozície a z týchto pozícií potom aj počúvame.
„Henry, ty si sa ale zmenil! Bol si vysoký a si menší. Bol si zavalitý
a teraz si štíhly. Bol si blond a teraz si tmavý. Čo sa ti stalo Henry?“
A Henry na to povie: „Ja nie som Henry, ja som John.“
„Tak ty si si ešte k tomu zmenil aj meno!“
Ako chcete dosiahnuť, aby vás takýto ľudia počúvali?
Najťažšia vec na svete je, počúvať a vidieť.
My vlastne nechceme vidieť.
Nechce sa nám pozerať, pretože keby sme sa pozerali,
mohli ba sme sa zmeniť. Nechceme sa pozerať.
Keď sa pozeráte, strácate kontrolu nad životom,
ktorý sa tak ťažko snažíte udržať pokope.
Takto, k prebudeniu nepotrebujete energiu alebo silu,
či mladícku sviežosť, či dokonca veľkú inteligenciu.
Zo všetkého najviac je potrebné, byť ochotný, poznávať niečo nové.
Pravdepodobnosť, že sa prebudíte, je priamo úmerná množstvu pravdy,
ktorú ste ochotní prijať, bez toho, aby ste pred ňou utiekli.
Koľko ste ochotní prijať? Koľko z toho všetkého, čo vám bolo drahé,
ste ochotní nájsť v troskách, bez toho, aby ste utiekli?
Do akej miery ste ochotní uvažovať o niečom novom,
vám doposiaľ neznámom?
Prvá reakcia. Strach. Nie, že by sme sa báli toho neznámeho.
Človek sa nemôže báť niečoho, čo vôbec nepozná.
Nik sa nebojí neznámeho. V skutočnosti sa bojíme straty toho, čo poznáme.
Áno, bojíte sa straty toho známeho.
Ježiš mal najviac ťažkostí s ľuďmi, ktorí boli presvedčení, že sú dobrí.
Tí ďalší, tí, ktorí boli zjavne sebeckí a videli to,
mu nerobili zďaleka toľko starostí.
Prebuďte sa!
Uvedomte si, že nie ste o nič lepší, než ktokoľvek iný na tomto svete.
Nie je to úžasné?
Chceli by ste mať dobrý pocit z toho, že ste lepší než ostatní.
Pozrime sa, aký je to vlastne omyl!
Prevzaté z knihy AdM "Bdelosť."
Voľný preklad.
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-02 07:20 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 08:30
@dolores
Mello si nedával servítku pred ústa.
Je zaujímavé, že až niekoľko rokov po smrti, mali tí
starci, odvahu pustiť sa do neho.
Vo WIKIPÉDII som našiel:
Anthony de Mello (* 4. september 1931, Goa, India – † 2. jún 1987, New York, USA) bol indický kňaz, jezuita, psychoterapeut a spisovateľ. Bol známy tým, že písal knihy formou krátkych príbehov. Mnohé z nich boli humorne ladené, mali meditačný charakter, ktorý smeroval stále k zmyslu ľudského života. Za kňaza bol vysvätený 24. marca 1961.
Veľa cestoval, navštívil Španielsko, Spojené štáty americké, kde študoval a neskôr aj učil. Vo svojich knihách veľmi obratne spájal myšlienky kresťanstva s východnou spiritualitou a s poznatkami z psychológie. Zomrel náhle na infarkt.
Jeho príbehy odzrkadľujú, čo chcel povedať.
Na porovnanie uvediem, čo napísal a čo o ňom píšu "starci".
hore
lazar44·04.11.2016 08:33
Bol raz jeden muž, ktorý objavil umenie, urobiť oheň.
Zobral si všetko, čo potreboval a odišiel na sever,
do oblasti večne pokrytých snehom. Jednému tamojšiemu kmeňu
odovzdal svoje umenie, urobiť oheň.
Všetkých to zaujímalo. Tiež im ukázal, na čo všetko sa dá oheň využiť
– môže sa na ňom variť, môže sa ním prikúriť, zohriať a podobne.
Boli tak vďační, že sa to mohli naučiť!
Ale skôr, ako mu svoju vďačnosť mohli vyjadriť, bol preč.
Netúžil po ich uznaní ani vďake. Šlo mu o to, aby sa mali dobre.
A tak išiel k ďalšiemu kmeňu a i tam začal ľudom odovzdávať
svoje umenie. Aj oni mali o oheň veľký záujem. Dbali však aj na to,
aby aj ich kňazi boli tiež spokojní s nimi. Tí si všimli,
že za týmto mužom, idú davy ľudí. No oni sami strácali na popularite.
A tak sa rozhodli, že sa ho zbavia.
Otrávili ho, ukrižovali ho, jednoducho, je jedno, ako ho odstránili.
Ale potom, začali mať strach, že sa ľudia obrátia proti ním.
Vymysleli niečo veľmi chytré. Viete čo urobili?
Zhotovili portrét toho muža, a v chráme ho pripevnili na oltár.
Pred neho umiestnili, inštrukcie na zhotovenie ohňa.
Naučili ľudí, ako tento portrét uctievať a ako sa inštrukciám klaňať.
Ľudia to robili poslušne celé storočia.
Uctievanie pokračovalo, ale oheň bol preč.
Voľný preklad
Prevzaté z knihy: „Bdelosť.“
Anthony de Mello
Nebezpečná kritika do vlastných radov.
hore
lazar44·04.11.2016 08:43
Vraj sa o Bohu nedá povedať nič, jediná vedomosť o ňom je ne-vedomosť.
Tomáš Akvinský:
„Quia de scire non possumus quid sit, sed
quid non sit, non possumus considerare de deo, quo-
modo sit sed quomodo non sit.“
Toto je predslov Tomáša Akvinského k jeho Summa Teologica:
„Keďže nemôžeme vedieť, čo Boh je, ale skôr čo nie je,
nemôžeme teda ani uvažovať o tom, aký je, ale skôr aký nie je.“
A jeho komentár k (O svätej trojici),
kde hovorí, že najvyšší stupeň poznania Boha je
poznať ho ako nepoznaného, tanquam ignotum.
A vo svojej Questio disputate de Potentia Dei (O moci Božej) píše:
„Toto je vrchol ľudského poznávania Boha – poznať, že Boha nepoznáme.“
......
Konečnou fázou v poznávaní Boha je teda poznať, že nevieme.
Naše najväčšie nešťastie je, že toho vieme príliš veľa.
Teda myslíme si, že vieme, to je naše nešťastie.
Preto nemôžeme nič objaviť.
prevzaté AdM "bdelosť"
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-04 08:48 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 08:54
Karl Ráhner
Rahner mu odpísal:
„Musím sa vám s úprimným srdom priznať,
že pre mňa Boh je a vždy bol, celkom tajomstvo.
Nerozumiem tomu, čo to Boh je. Nik nie je schopný tomu porozumieť.
Máme isté náznaky, tušenie; a robíme váhave,
celkom nepostačujúce pokusy vyjadriť tajomstvo slovami.
Ale neexistuje žiadné slovo, žiadná veta, ktorá by to mohla vyjadriť.“
A keď hovoril ku skupine teologov v Londýne, povedal Rahner toto:
„Úlohou teologa je vysvetliť všetko prostredníctvom Boha,
a vysvetliť Boha ako niečo nevysvetliteľné.“
Nevysvetliteľné tajomstvo. Nevieme a nedá sa to vyjadriť.
Hovoríme: „ Ó.... Ó....“
Slová nám len ukazujú smer, nie sú to popisy.
Bohužiaľ ľudia upadajú do modlárstva ak si myslia,
že Boh je totožný s týmto slovom.
Ani človek, strom, list alebo zviera nie je totožný so slovom,
ktoré ho pomenúva.
...............
Jeden medzinárodne uznávaný biblista mi povedal:
„Môj Bože, keď vás počúvam, pochopil som, že som celý život
uctieval modlu!“ Povedal to celkom otvorene.
"Nikdy ma nenapadlo, že uctievam modlu!“
„Nikdy ma nenapadlo, že uctievam modlu. Moja modla nie je z dreva alebo z kovu.
Bola to mentálna modla.“
A títo modlári sú najnebezpečnejší.
Materiál, s ktorým pracujú, keď vytvárajú Boha, je veľmi chúlostivý – myseľ.
prevzaté AdM "Bdelosť"
hore
lazar44·04.11.2016 08:57
Modloslužobníctvo
Majster neúnavne varoval svojich žiakov
pred nebezpečenstvami, ktoré sa môžu skrývať
v náboženstve.
Rád rozprával príbeh o prorokovi,
ktorý niesol ulicami horiacu fakľu a volal,
že ide zapáliť chrám, aby sa ľudia viac zaujímali
o Pána než o chrám.
Zakaždým dodal: „Jedného dňa ja sám ponesiem
horiacu fakľu, aby som zapálil chrám i Pána!“
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lovein·04.11.2016 09:03
Ked uz neberies nase poukazy na okate nezmysly tvojich guruov (je evidentne, ze co davaju, su to az bludy),
tak mas to potvrdene aj autoritami, ktorych si nemozes dovolit neposluchnut, lebo to nie su nejake relativisticke nazory vyslovene privatne pri popijani caju.
Poslusnost v priamom prenose, lazar.
Aku zenu tu vlastne hladas?
Nemusis odpovedat, vieme.
hore
lazar44·04.11.2016 09:07
Nevyučovanie
"Čo váš Majster učí?" spýtal sa návštevník.
"Nič," odpovedal žiak.
"Tak prečo prednáša?"
"Len ukazuje cestu - nič neučí."
Návštevník nebol z toho múdry, nuž mu to žiak
objasnil:"Keby Majster učil, urobili by sme si
z jeho učenia predmet našej viery.
No Majstra nezaujíma, v čo veríme, ale čo vidíme."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 09:11
Umiernenosť
Majster stále znovu nabádal svojich žiakov,
aby neboli od neho závislí, lebo to by im bránilo
v živom kontakte s vnútorným Zdrojom.
Často vravieval:"Sú tri veci,
ktorých bezprostredná blízkosť škodí
a na veľkú vzdialenosť strácajú účinok.
Najlepšie je udržiavať od nich primeraný odstup.
Sú to: oheň, vláda a guru."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 09:26
Rozpoznanie
Keď Majster zostarol a zoslabol, žiaci ho prosili,
aby neumieral. Majster povedal: "Keby som neodišiel,
ako by ste boli schopní vidieť?"
"Vari nevidíme, keď ste tu s nami?" pýtali sa.
Majster neodpovedal.
Keď sa blížil okamih jeho smrti, spýtali sa:
"Čo to budeme vidieť, keď vás nebude medzi nami?"
So zábleskom v očiach Majster povedal:
"Ja som len sedel na brehu rieky a čerpal som riečnu
vodu. Keď odídem, verím, že si všimnete rieku."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 09:27
Identifikácia
"Chcel by som vidieť Boha."
"Práve teraz sa naňho pozeráš," povedal Majster.
"Prečo ho teda nevidím?"
"Prečo sa oko nevidí?" povedal Majster.
Neskôr Majster vysvetlil:
"Chcieť, aby sa Boh zjavil, je ako chcieť,
aby sa nôž porezal či zub pohrýzol."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 09:31
Nezážitok
V diskusii o zážitku Boha Majster povedal:
"Keď zažijete Boha, vaše ja sa stráca.
Takže kto to vlastne prežíva?"
"Je teda zážitok Boha vlastne nezážitkom?"
"Je to ako spánok," povedal Majster.
"Spánok si uvedomíme, až keď pominie."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 09:40
Na východe sa často hovorí: „Tí, ktorí vedia, nehovoria, ti, ktorí hovoria, nevedia.“
Vyjadriť to slovami, to sa nedá, len opak sa dá opísať slovami.
Guru vám nemôže odovzdať pravdu. Pravda sa nedá vyjadriť slovami.
To už potom nie je pravda. To už potom nie je skutočnosť.
Skutočnosť sa nedá vyjadriť slovami.
Guru vám môže len ukázať vaše omyly.
A až keď sa zbavíte omylov, uvidíte pravdu.
A ani potom sa to nedá vyjadriť slovami.
Tomáš Akvinský, na konci svojho života , nepísal, nehovoril.
Pochopil.
Myslel som si, že dodržiaval to svoje povestné mlčanie len niekoľko mesiacov.
Ale trvalo to niekoľko rokov.
Uvedomil si, že zo seba urobil hlupáka a priamo sa o tom vyjadril.
Je to to isté, ako keby ste nikdy nejedli zelené mango a opýtali by ste sa ma:
„Ako to chutná?“ Ja by som odpovedal: „Je kyslé.“
Ale tým, by som vám dal niejaké slovo, dostal by som vás na falošnú stopu.
Usilujte sa tomu porozumieť. Ľudia väčšinou nie sú veľmi múdry.
Uchopia niejaké slovo – slovo Písma napríklad – a pochopia ho úplne nesprávne.
„Kyslé,“ odpoviem vám a vy sa spýtate:
„Kyslé ako ocot, alebo kyslé ako citrón?“
„Nie vôbec nie ako citrón, ale kyslé ako mango.“
„Ale ja som mango nikdy nejedol,“ poviete mi.
Nuž s tým sa nedá nič robiť. Ale vy kľudne pôjdete a napíšete o tom doktorát.
Nikdy by ste ho nenapísali, keby ste vedeli, ako chutí.
Ani náhodou. Doktorát by ste napísali o niečom inom, ale nie o mangu.
A až raz konečne ochutnáte zelené mango, poviete:
Ach jaj, urobil som zo seba hlupáka. Nemal som písať ten doktorát.
A presne to urobil Tomáš Akvinský.
Istý nemecký filozof a teológ napísal knihu práve o mlčaní svätého Tomáša.
Jednoducho sa odmlčal. Nehovoril.
V prológu ku svojej knihe Summa Theologica, ktorá súhrnom zaberá jeho teológiu,
píše: „O Bohu nemôžeme povedať, aký je, ale skôr, aký nie je.
A tak nemôžeme hovoriť o tom, aký je, ale o tom, aký nie je.“
Vo svojom slávnom komentári k Boethiovmu De Santa Trinitate píše,
že sú tri spôsoby, ako poznať Boha:
1.) zo stvorenia
2.) z Božích činov v priebehu histórie
3.) najvyššej formy poznania Boha – poznať Boha tamqam ignotum
(poznať Boha ako nepoznaného).
Najvyššia forma komunikácie o Trojici je vedieť, že nevieme.
Ale toto nehovorí niejaký zenový majster z Východu.
On je kanonizovaní svätec rímskokatolíckej cirkvi, knieža teológov
po celé storočia.
Poznať Boha ako nepoznaného. Na inom mieste dokonca svätý Tomáš píše:
ako nepoznateľného.
Skutočnosť, Boh, božská podstata, pravda a láska sú nepoznateľné,
to znamená, že ich nemôžeme pochopiť našou mysľou.
To by umlčalo množstvo otázok, ktoré ľudia majú.
My totiž stále žijeme v ilúzií, že vieme. Nevieme. Nemôžeme vedieť.
Čo je teda Písmo?
Je to narážka, náznak, no nie popis.
Fanatizmus jediného úprimného veriaceho, ktorý si myslí, že vie,
spôsobí viac zla ako dvesto lotrov spolu. Je šokujúce vidieť,
čoho všetkého sú úprimne veriaci schopní, pretože si myslia, že vedia.
Aké by to bolo krásne, žiť vo svete, kde by každý vedel povedať:
„Ja neviem.“
Zbavili by sme sa jednej obrovskej bariéry. Nebolo by to úžasné?
prevzaté: "Bdelosť" AdM
hore
lazar44·04.11.2016 09:44
Upätosť
Žiakov zmiatlo, keď Majster raz povedal biskupovi,
že zbožní ľudia majú prirodzený sklon ku krutosti.
"Prečo?" pýtali sa žiaci, keď biskup odišiel.
"Na ceste za cieľom veľmi ľahko
obetujú človeka," povedal Majster.
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lovein·04.11.2016 12:02
misko,
ked si nasadis okuliare vasej viery, tak mozno uvidis trochu viac, preco ma lazar a jeho melloviny vazny problem.
(zartujem, na to nemas)
hore
lovein·04.11.2016 12:40
Tak ked z takychto drobnych jasnych veci uz bolia vase oci, co potom ked dojde na lamanie chlebov. Spali vas to?
Dies irae, confutatis maledictis.
Misko, spamataj sa.
Dolores dobre dala, este pred nou aj alexandra, no lazar a aj ty stale kasparkujete.
hore
lovein·04.11.2016 15:17
Keby som mala vasu vieru, tak by som ucinila adresatom mojho opovrhnutia aj seba. Ale chvala Bohu vasu vieru nemam. Vasu vieru vsak poznam. Ta vam, ktori sa k nej hlasite, dala autoritativny usudok o mellovinach. A vidime, ako pre vas je ajtak konecnou autoritou vase ja. Naco potom mate ten svoj CIC a tie vase pravidla a normy, kto ma koho posluchat? Kasparkove divadlo, misko, a ano aj ty si jeho sucastou.
hore
alexandra_·04.11.2016 20:17
Misomiso, keby si mi, prosím, vysvetlil toto
"Alexandra nevidí rozdiel medzi "vertikalnou a horizontalnou laskou" a vytýka Lazarovi to, čo sama robí."
hore
lazar44·04.11.2016 20:40
Nekompetentnosť
Majster stále tvrdil, že poslednou prekážkou
na našej ceste k Bohu je slovo a pojem "Boh".
To tak rozzúrilo miestneho kňaza,
že si to prišiel s Majstrom vydiskutovať.
"Slovo Boh nás predsa môže doviesť k Bohu,"
povedal kňaz.
"Môže," pokojne odvetil Majster.
"Ako nám môže niečo pomáhať a zároveň byť prekážkou?"
Majster povedal: "Somár, ktorý vás donesie
k dverám domu, vám tie dvere neodomkne."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 21:01
Zjavenie
Jedného dňa sa Majster spýtal:
"Aká je podľa vás najdôležitejšia náboženská otázka?"
Dostal veľa odpovedí:
"Jestvuje Boh?"
"Kto je Boh?"
"Aká je cesta k Bohu?"
"Je život po smrti?"
"Nie," povedal Majster.
"Najdôležitejšia otázka je: Kto som ja?"
Žiaci lepšie pochopili, čo naznačoval,
keď si vypočuli jeho rozhovor s istým kazateľom:
Majster: "Teda podľa vás, keď umriete,
vaša duša pôjde do neba?"
Kazateľ: "Áno."
Majster: "A vaše telo bude v hrobe?"
Kazateľ: "Áno."
Majster: "Ak sa smiem spýtať, kde budete vy?"
Naposledy upravil lazar44 dňa 2019-06-29 13:07 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 21:07
Ticho
"Každé slovo či obraz, ktorým označujeme Boha,
ho viac skresľuje, než opisuje.
"Tak ako sa má hovoriť o Bohu?"
"Prostredníctvom Ticha."
"A vy sa prečo vyjadrujete slovami?"
To Majstra rozosmialo. Povedal:
"Keď hovorím, nesmieš počúvať slová, môj milý.
Počúvaj Ticho."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-05 08:22 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 21:08
@dolores
Ja som neodpovedal.
Stále hľadám.
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-04 21:20 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 21:24
Upriamenosť
Žiakovi, ktorý sa usiloval dosiahnuť osvietenie
s takým vypätím, až nakoniec fyzicky zoslabol,
Majster povedal:
„Svetelný lúč možno uchopiť – ale nie rukami.
Osvietenie možno dosiahnuť – ale nie vlastným úsilím.“
Zmätený žiak povedal:“Ale či ste mi nevraveli,
že sa mám usilovať stať sa prázdny? Práve to
sa pokúšam dosiahnuť.“
„Nuž a teraz si plný úsilia byť prázdny!“
povedal Majster so smiechom.
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
hore
lazar44·04.11.2016 21:25
Presvedčenie
Majster citoval Aristotela: „Pri hľadaní pravdy
je lepšie a dokonca nevyhnutné vzdať sa toho,
čo nám je najdrahšie.“ A slovo „pravda“
nahradil slovom „Boh“.
Neskôr mu jeden žiak povedal: „Pri hľadaní Boha
som ochotný vzdať sa všetkého: bohatstva,
priateľov, rodiny, vlasti, ba i života.
Čoho ešte sa môže človek vzdať?“
Majster pokojne odvetil: „Svojho presvedčenia o Bohu.“
Žiak odišiel smutný, lebo na svojom presvedčení lipol.
Viac sa bál „nevedomosti“ než smrti.
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-04 21:34 GMT
hore
lazar44·04.11.2016 21:28
@dolores
chore. zaujimalo by ma ako sa ty modlis, Lazar?
Nuž našiel som to, tu je odpoveď.
Tvorivosť
"Aký je najvyšší čin, čo môže človek vykonať?"
"Oddať sa meditácií."
No Majstra bolo zriedkakedy vidieť,
ako sedí a medituje. Stále pracoval v dome,
na poli, zhováral sa s ľuďmi, písal knihy.
Dokonca prevzal i účtovnícke práce v kláštore.
"A vy prečo stále pracujete?"
"Keď človek pracuje, nemusí vôbec prerušiť meditáciu."
Prevzaté: Minúta múdrosti A. de Mello
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-04 21:32 GMT
hore
lovein·04.11.2016 21:33
Existencia toho "nášho" CIC, zabraňuje existincii anarchie v tom smere, o ktorom samotný CIC pojednáva, o nič iné v tom nejde.
Ano. Preto ma vas CIC tolko tisic paragrafov, aby nebola anarchia. Spravne. Preto si kongregacija pre nauku viery melie svoje, mello melie svoje, lazar melie melloviny a ty melies svoje.
Tolko tisic paragrafov, ale zda sa, chlapci nasli dieru v paragrafoch. Alebo nenasli, iba neposluchaju. Naco. Ich sa to netyka. To je take moderne krestanske pokrokove. Katolicke. Patologicke.
hore
lazar44·04.11.2016 21:46
@alexandra
Lazar, kto alebo čo je somárom v danom príspevku?
A čo tak slovo, pojem, pomenovanie?
Ale výsledok je len a len na Tebe.
Naposledy upravil lazar44 dňa 2016-11-05 08:27 GMT
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
lazar44·22.10.2016 10:16