Našťastie svoje odporúčanie hneď vysvetlila. Vraj mi to zoznamovanie sa, ktoré praktizujem posledných pár rokov očividne neprospieva. Myslím si, že je to pravda. Strávila som veľa času nadväzovaním nikam nevedúcich vzťahov. Nehovoriac o investovaných silách, nervoch a všetkom ďalšom, čo budovanie vzťahu vyžaduje. Zrejme sa príliš snažím a to nie je správny postoj. Som predsa veriaca, tak prečo sa pokúšam všetko domyslieť do mnou želaného konca? Hanba mi. Takže to nechávam tak, to zoznamovanie sa. Nie z poverčivosti, že keď sa človek najmenej snaží, vtedy k nemu priletí nejaké imaginárne šťastie. Ale v rámci tréningu dôvery v Boha.
Plus v záujme niekoľkých síce dočasných, ale tiež pomerne dôležitých vecí. Máte alebo ste mali podobnú skúsenosť s nadväzovaním vzťahov? Že ste sa prestali snažiť hľadať? Ako sa na to dívate s odstupom času?
Ty musíš byť riadna stíhačka. Asi si nepočúvala žiadneho muža, predtým než si si začala domýšlať.
patrik1976·12.06.2017 20:32
Myslím si, že univerzálne riešenie neexistuje. Každý človek je v tomto jedinečný. Dôležité je podľa mojich skúseností nestať sa závislým na niečom, alebo niekom, no zároveň a nie menej dôležité je nestratiť vášeň a zanietenie. Obidva extrémy sú zlé. Niektoré veci existujú a sú krásne práve vtedy, keď si ich nechceme prisvojiť. Ale stratiť zanietenie a túžbu je ako zakopať talenty. Niekedy je potom človek príliš zameraný sám na seba.
.
Nevieme presne, aký obraz majú o nás druhí ľudia a často sa môže výrazne líšiť od toho, aký máme sami o sebe. Preto treba vytvárať vzťahy, komunikovať, byť otvorený rôznym možnostiam "výsledku".
Takže trošku slobody, trošku vášne a zanietenia pre krásu a dobro a veľká dávka dôvery v Božiu lásku a plán. S týmto receptom to nedopadne zle, nech to bude akokoľvek