Jedna múdra a krásna žena, manželka jedného muža a matka troch detí mi udelila nezvyčajnú radu. Vraj by som sa radšej nemala zoznamovať, v zmysle hľadať si muža. Verili by ste tomu? Ženy v jej rokoch mi zvyčajne vyčítajú, že som slobodná a na dôvažok mi dohadzujú svojich synov, ale toto? Našťastie svoje odporúčanie hneď vysvetlila. Vraj mi to zoznamovanie sa, ktoré praktizujem posledných pár rokov očividne neprospieva. Myslím si, že je to pravda. Strávila som veľa času nadväzovaním nikam nevedúcich vzťahov. Nehovoriac o investovaných silách, nervoch a všetkom ďalšom, čo budovanie vzťahu vyžaduje. Zrejme sa príliš snažím a to nie je správny postoj. Som predsa veriaca, tak prečo sa pokúšam všetko domyslieť do mnou želaného konca? Hanba mi. Takže to nechávam tak, to zoznamovanie sa. Nie z poverčivosti, že keď sa človek najmenej snaží, vtedy k nemu priletí nejaké imaginárne šťastie. Ale v rámci tréningu dôvery v Boha. Plus v záujme niekoľkých síce dočasných, ale tiež pomerne dôležitých vecí.
Máte alebo ste mali podobnú skúsenosť s nadväzovaním vzťahov? Že ste sa prestali snažiť hľadať? Ako sa na to dívate s odstupom času?