... zaujímavá rada neľutovať veci, ktoré sú za nami.
Pri príprave k spovedi mi bolo stále zdôrazňované,
aká dôležitá je ľútosť nad hriechmi.
Len ten kto ľutuje, môže dosiahnuť odpustenie.
To je veľmi správne.
Ale veľakrát si myslíme, že Bohu preukazujeme láskavosť,
keď sme čo najviac skľúčení, keď sa v ľútosti robíme
horšími a obviňujeme sa.
Tu dáva Antonius inú radu:
Čo je preč, je preč.
Platí to pre minulé udalosti;
nemáme stále premýšľať o svojej minulosti.
To ale platí tiež o našich chybách a hriechoch.
Ani nad nimi sa nemáme dodatočne zarmucovať.
Sú preč. Mali by sme sa menej pozerať na seba
a na svoje zlyhania a viac na Boha:
"Boh je väčší než naše srdce a pozná všetko." /Jan 3,20/
Boh vie o našom zlyhaní. My budeme opäť hrešiť.
Nie sme schopní za seba ručiť.
Ale nesmieme dovoliť aby hriech mal moc nado mnou.
Spôsob, ako zbaviť hriech moci nad nami, spočíva v tom,
že ho ponecháme minulosti a nepremýšľame už o ňom.
Jednoducho ho odovzdáme Bohu a tým je to skončené.
Potom by sme sa tým už nemali trápiť.
Z tejto Antoniovej rady hovorí veľká dôvera v Božiu milosť,
v Božie milosrdenstvo, ktoré pozná naše srdcia a rozumie mu.

Nebo začína v tebe
Anselm Gun