Zachovali sa nám slova otca Antonina:
"Keď vidíš, že sa mladý mních sám snaží dosiahnuť nebo,
uchop ho pevne za nohy a stiahni ho dole,
pretože tieto snaženia mu neprinesú žiadny úžitok."
  Pre mladých ľudí nie je dobré príliš skoro začať
meditovať, ísť zavčasu cestou mystiky.
Najskôr sa musia vyrovnať so svojou vlastnou realitou.
Musia poznať svoje vášne a musia s nimi bojovať.
Až potom môžu ísť cestou vnútra,
až potom môžu svoje srdce pevne pripútať k Bohu.
Dnes existuje mnoho tých, ktorý sa príliš skoro
nechávajú fascinovať spirituálnymi cestami.
Myslia si, že môžu ísť touto cestou,
bez toho, aby prešli ťažkou cestou sebapoznania,
bez toho, aby sa stretli so svojimi slabosťami.
Mnísi nás varujú pred spiritualitou, ktorou chceme dobyť nebo.
Veľmi ľahko by sa nám mohlo prihodiť to isté čo Ikarovi,
ktorý si voskom zlepil krídla, ale zrútil sa,
akonáhle sa priblížil k slnku.
Krídla, ktoré si vytvoríme skôr, než sme sa stretli
so svojou pravou skutočnosťou, sú len z vosku.
Neunesú nás.
Američania nazývajú túto cestu spirituálneho preletu
"spiritual bypasiing", spirituálnou skratkou.
Existuje veľké nebezpečenstvo, že využijeme meditáciu k tomu,
aby sme sa vyhli týmto problémom, ktoré musíme riešiť,
možno problémom potlačenej sexuality,
potlačenej agresivity a strachu.
Preto, keď mladí ľudia hovoria príliš zbožne,
snažím sa s nimi pozrieť i na druhý pól:
konkrétne všedné dni, prácu, školu, štúdium.
Neodmietam ich zbožné myšlienky a cesty
a nezosmiešňujem ich. To mi neprináleží,
pretože v ich zbožnosti je naozaj mnoho
úprimnej túžby. Je ale dôležité,
aby ich zbožnosť prenikla všedný deň a prácu.

Voľný preklad.
Prevzaté z knihy:
Nebo začína v Tebe.
Múdrosť otcou púšte.
ANSELM GRUN