Kde bolo tam bolo v krajine kde všetko fungovalo i nefungovalo. Kde princezná menom Kuratela chodila dva roky na „návštevu“ k ôsmim trpaslíkom, do krajiny, v ktorej sa im nevodilo veľmi dobre. Občas im bolo zima, lebo v hore dreva nebolo. Niekedy aj hladní ostali, to niežeby krajinu trápil hladomor, ale viete, raz je to už tak. Dakedy pre trpaslíkov neostalo, lebo sa inde minulo. Princezná dlhé dva roky chodila a hútala, akoby trpaslíkom pomôcť vedela. Okrem toho jej okukovania a pokukovania. Konečne sa rozhýbala. Múdremu starcovi napísala. Berte biednych trpaslíkov do krajiny Dobra. Starec prisvedčil naliehavosti princeznej. Obratom jej poslal pečatený spis, že trpaslíkov možno do krajiny Dobra presťahovať . Nikto im nepovedal, čo sa s nimi bude diať . Princezná sa vytešovala ako im len pomohla.
Mohlo by sa zdať, že prichádza šťastný koniec no práve naopak. Všetko sa len začalo. V krajine Dobra celkom prekvapivo slúžilo trpaslíkom početné služobníctvo. Mali všetko čo potrebovali, no ako to už býva, čosi im predsa len chýbalo. Na tele sa zotavovali z príkorí.V srdiečkach však mali zmätok. Služobníctvo im často pripomínalo z akej krajiny prišli a upozorňovalo na prežité zlo. To akosi trpaslíci prežili, veď sú v dobrej krajine.
Prišli však nové chvíle a trpaslíci začali tužiť po bezpečí. Služobníctvo sa snažilo im ho poskytnúť, no nastal problém. Každý tvrdil niečo iné. Jeden čihi druhy hota a pre drobné bytosti z inej krajiny vzniká ďalšia nepríjemnosť. Musia skúmať, kto koľko vydrží a kde sú hranice krajiny Dobra.
Čakali by ste, že zasiahne rytier v jasnej zbroji, aby ich patrične usmernil a to nie len varovným zdvihnutím prsta, ale i tým, že im hranice krajiny ukáže, s láskou ich krajinou prevedie a určí kam smú a kam už nie, aby sa im dobre vodilo. Rytier však do zámku, kde trpaslíci teraz žili prichádzal len veľmi sporadicky. Radšej ich len sledoval ďalekohľadom , ktorý on volal kamerohľad. Keď sa už zastavil, s veľkým elánom a rovno pred trpaslíkmi okomentoval pracú služobníctva. Uštipačne sa pobavil na ich príkoriach a po krátkej chvíli v rýchlosti odcválal do svojho neďalekého príbytku.
Jeden z trpaslíkov sa už dlhšie trápil svojou situáciou aj keď zo začiatku na sebe nič nedával znať . No vo vnútri ho niečo gniavilo a mordovalo. Nevedel to popísať a preto mu ani veľmi dobre služobníctvo pomôcť nedokázalo . No všetci obyvatelia krajiny Dobra vedeli, že v krajine je stará múdra žena, bylinkárka, ktorú aj liečiteľkou duši volali. Vedela sa s každým porozprávať a pre každého i dobru radu zavše mala. No problém bol v tom, že i ona chúďa žiť z niečoho musela . Preto si za svoje rady aj nejaký ten groš občas vypýtala. No rytier nebol ochotný z pokladnice, ktorú prísne strážil dať jej za par rád pre trpaslíka groš, či dva. Vraj veľa pýta. A čas plynul a trpaslík sa cítil horšie a horšie. A tak dnes trpaslík chodí k alchymistovi. Ten síce groše nepýta, jeho totiž iný platia. No zavše na papier napíše nejakú tu medicínu, ktorú je treba u dvorného lekárnika vybrať a ta nestojí groš ani dva. Ta dakedy aj päť grošov naraz zhltne.
Prvý trpaslík mal takýto problém, iný zas služobníctvo neposlúchal, tretí nechcel v zámku pomátať, štvrtý bol príliš malý, piaty pomalší, ďalší dakedy dačo prepočul a ten siedmi sa veľa veci bal, ôsmi, pre toho prišla pomoc od princeznej možno neskôr ako mala. Každý z nich s niečím bojoval, každý aj bojuje s tým svojím drakom. A možno kdesi, v inej snáď lepšej krajine, žijú po dnes. Je len na nás ako bude vyzerať tá ich krajina, aký rytieri v nej budú vládnuť, aby sa ich príbehy končili nie ako tento, ale ako ten rozprávkový.