naton64·04.10.2014 09:59

Určite,zo všetkým s tebou súhlasí,ale je tiež napísané:neháčte perli sviniam.Málokedy sa nám vyskytne príležitosť napomenúť svojho brata,v tej vhodnej chvíli,ale čo môžeme robiť v kažom čase,ísť príkladom svojim bratom a sestrám vlastným príkladom.Myslím si,že tam nikdy nič pokaziť nemôžeme.

alexandra_·04.10.2014 10:34

Najskôr vec, ktorá má byť predmetom napomenutia, musí byť vážna a istá. Konkrétne, musí to byť ťažký hriech, ktorý uvádza v nebezpečenstvo večnú spásu

Pravá láska nájde vždy vhodný okamžik a rovnako tak vhodný spôsob, ktorým by podala duši blížneho liek bez toho, aby ho urazila alebo mu spôsobila rozhorčenie

Ak sa má bratské napomenutie stretnúť s dobrým výsledkom, je potrebného istého taktu

janjan·04.10.2014 10:37

m77,
jediný zvárač s okuliarmi som tu ja. Tak konkrétne, aké bludy som hlásal ? Nech dám veci na pravú mieru, odvolám herézu, ak to je tak.

alexandra_·04.10.2014 10:41

áno, sú dôležitejšie veci v živote, pokiaľ viem, presne to isté robíš tu aj ty

ja nehľadám, ani nesadám
nevkladaj významy tam, kde nie sú

len aby sme nemali chuť napomínať vo veciach, do ktorých nás naozaj nič nie je a sú v osobnom rozhodovaní a postoja človeka

nie som tak slepá v živote, aby som nevidela

aj keď uznávam, že nemusím byť tak múdra a znalá ako ty

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-04 13:00 GMT

alexandra_·04.10.2014 12:30

Naton, ďakujem za komentár
tak nejak to je, treba aj rozlišovať, čo hovoríme, ako a kedy
na druhej strane je pravda, že ak niečo povieme, zostáva to v človeku a pri nejakej príležitosti si spomenie na naše slová, napomenutie sa musí zhodovať s tým, čo žijeme, inak je falošné a ťažko prijateľné
mne veľmi vadí na napomínaní spôsob, neúctivý spôsob a znevažovanie, násilné napomínanie, neuvedomenie si, že ten druhý je tiež osobnosť (samozrejme inak k dospelému, blízkemu, cudziemu, a inak k dieťaťu), a niekedy zasahovanie do toho, čo má iný rovnako slobodné právo vidieť a chcieť inak

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-04 15:32 GMT

naton64·04.10.2014 14:30

Áno alexandra,pochopila si všetko,čo som svojím komentárom chcel povedať.Keďže pracujem z veriacimi ale predovšetkým z neveriacimi,musím vedieť,čo komu môžem povedať.No mojím tromfom v rukách je,že si svoju prácu odvádzam zodpovedne,takže aj keď môj nadriadený,hoci je neveriaci može sa na mňa spoľahnúť.Keď príde reč na vieru,môžem s čistým srdcom vizanť,áno,som veriaci.

naton64·04.10.2014 17:12

Viem alexandra,že trochu som odbočil z tvojej témi,ale z veriacimi je to oveľa ťažšie ako z neveriacimi.Mám osobnú skúsenosť,keď som upozornil blískeho človeka,že nedodržuje jedno z desatoro Božích prikázaní,a mal by to zmeniť,keď sme sa rozlúčili,pochopil som,že som mu radil zle.Keby urobil to,čo som mu radil,postupom času by bol duchovne na tom ešte horšie,ako je teraz.Odvtedy som veľmi,velmi opatrný,čo komu poviem.Ale dobrý príklad osobného života ma ešte nikdy nesklamal.

alexandra_·04.10.2014 17:39

Naton, áno, súhlasím, lebo každý človek má nejakú tú povahu a môžu sa ho naše slová dotknúť, lebo nie tak úplne vieme, v akej situácii sa nachádza a čo prežíva, všetko sa dá povedať normálne a s ohľadom, najmä medzi štyrmi očami
aj keď si mu to povedal a bolo to správne, možno na to bude pamätať, príde čas, keď možno aj tie slová sa objavia v jeho uvedomení a za správnosť ich uzná
dobrá rada nás posúva vpred
dobrým životom potvrdzujeme, čo hovoríme

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-04 18:42 GMT

alexandra_·04.10.2014 18:05

z Mravouky:

"O ľudských skutkoch v rôznych prípadoch nie je možné mať rovnaký úsudok", hovorí sv. Tomáš, pretože ľudské skutky sú jeden od druhého tak odlišné, že nie je možné mať pre ne jedno merítko.
Úsudok o jednotlivých je potrebné nechať opatrnosti a súdnosti toho, kto koná, alebo kto má o nich súdiť. Každý ľudský čin je príliš zložitý, aby mohol byť jednoducho riešený podľa všeobecnej schémy alebo akejsi magickej formuly odvodenej zásady. Až po úvahe všetkých okolností, ktoré doprevádzajú ľudský skutok, môže urobiť opatrnosť rozhodnutie, ktoré bude pre svedomie záväzné.

Ľudská opatrnosť však nie je neschopná omylu. Vieme, že vedľa opatrnosti, ktorá riadi ľudské skutky k Bohu, je tiež opatrnosť vychytralá, ktorá sa prikláňa ľudskej sebaláske.
Človek je tvor, ktorý dokáže pokaziť i najkrásnejšie veci, a ak sa dá nakaziť morom hriechu, budú vadnúť pod jeho dychom i najkrásnejšie kvety. Aby mohla opatrnosť preto náležite súdiť, musí byť nutne podporovaná všetkými čnosťami. Opatrnosť sa týka nielen cieľa, ale aj prostriedkov k cieľu. Ak však má niekto porušený úsudok zo strany cieľa, ako môže dobre súdiť o prostriedkoch k cieľu? Záleží preto neobyčajne na tom, aby bol človek náležite disponovaný mravnými cnosťami po každej stránke mravného života, ak má byť úsudok jeho opatrnosti správny.
"Vášeň a neresť porušujú úsudok opatrnosti", hovorí sv. Tomáš, cnosť zjednáva duševný súlad, a preto umožňuje pravdivý, skutočnosti odpovedajúci úsudok.

--------------------------------------

nemusíte považovať tieto úvahy z Mravouky za smerodajné, ak sa riadite iným
sú len na úvahu, možno niekoho obohatia

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-04 19:18 GMT

alexandra_·04.10.2014 19:35

Ahoj Shema, hej, motív je veľmi dôležitý

zreprodukujem niekoľko myšlienok z jednej kázne
"prijať radu je múdre a spasiteľné.
vo svedomí sa nám prihovára Boh
rady aj pokarhania, ak sú dobre mienené, môžu priniesť požehnanie aj spásu.
najväčšou výzvou, radou, pozvaním, je Ježišovo prebodnuté Srdce - prvé piatky, je to pomoc, dar, výzva, ako prijímam tento dar a ako naň odpovedám, mesiac čo mesiac, ponúka posolstvo do života, otvára sa nám ako potrebujeme.
zakaždým, keď prídeme za Ježišom, objavíme niečo nové do života, všimneme si to, čo sme si predtým nevšimli
v živote potrebujeme dobré rady, dáva nám ich Boh, dáva ich cirkev, dostávame ich od príbuzných, závisí na nás ako ich uplatníme (učíme sa aj rozlišovať múdre rady a zlé rady)"

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-04 20:39 GMT

alexandra_·05.10.2014 16:56

sú to všeobecné veci, nad ktorými sa každý môže zamyslieť ako uzná za vhodné, každý, kto chce, nielen ty, ja,..

chrániť niekoho je iné, ja nedávam česť kňaza nad ublížením dieťaťu alebo komukoľvek inému
a to sa ty snažíš vtlačiť do mojich komentárov, že zastávam zlo
napomínať niekoho a odstrániť zlo, žiadať náhradu škody alebo zadosťučinenie, je úplne niečo iné
čo sme tými príspevkami chceli?
potrestať cirkev pre hriech jednotlivého kňaza? alebo povedať cirkvi, odstráňte takých kňazov? alebo zničiť cirkev?
tými príspevkami neurobíme nič
urobiť môžeme len tam, kde sme v realite života

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-15 19:34 GMT

alexandra_·15.10.2014 18:29

bratské napomenutie alebo niečo iné?

alexandra_·15.10.2014 18:51

v základnom katechizme
  Láska k sebe a blížnemu


161. Ako znie prikázanie lásky k blížnemu?
         Prikázanie lásky k blížnemu znie takto: "Milovať budeš
       blížneho svojho ako seba samého'' (Mt 22, 39).

  162. Ako máme milovať seba samých?
         Seba samých máme milovať tak, že sa máme viacej sta-
       rať o dušu ako o telo (Mt 16, 26).

  163. Kto je náš blížny?
         Náš blížny je každý človek, či sa k nám chová priateľsky
       alebo nepriateľsky (Lk 10, 29-37).

  164. Prečo máme milovať každého človeka?
         Každého človeka máme milovať:
            1. preto, lebo každý človek je na obraz boží stvorený;
            2. preto, lebo každý človek pochádza od tých istých
              prarodičov;
            3. preto, lebo to Ježiš Kristus prikázal (Jn 13, 34-35).

  165. Kedy milujeme blížneho ako seba samého?
          Blížneho ako seba samého milujeme vtedy, keď zachová-
       vame toto prikázanie Ježiša Krista: "Všetko,  čokoľvek chce-
        te, aby ľudia robili vám, aj vy robte im" (Mt 7, 12).

 166. Prečo máme milovať i tých, čo sa k nám chovajú nepriateľsky?
          1 tých, čo sa k nám chovajú nepriateľsky, máme milovať
        preto, lebo to Ježiš Kristus prikázal.

          Opravdivého kresťana katolíka poznať po tom, že robí dobre
        každému, komu môže a nepozerá na to, či sa dotyčný k nemu
        choval priateľský alebo nepriateľský, ani na to, či sa dotyčný
        odplatí za dobré dobrým alebo zlým. Opravdivý kresťan robí
        každému dobre preto, lebo to Boh žiada a odmenu za svoje
        počínanie čaká od Boha.
 

167. Ako máme pomáhať tým, čo sú v telesnej alebo duševnej
    tiesni?
      Tým, čo sú v telesnej alebo duševnej tiesni, máme po-
    máhať skutkami telesného a duševného milosrdenstva.

    a) Skutky telesného milosrdenstva sú: 1. hladných kŕmiť, 2.
       smädných napájať; 3. nezaoblečených odievať; 4. pocestných
       do hospody prijímať; 5. väzňov vykupovať; 6. chorých navšte-
       vovať; 7. mŕtvych pochovávať (Mt 25, 31-43).
    b) Skutky duševného milosrdenstva sú: 1. hriešnych k pokániu
       napomínať; 2. nevedomých v náboženstve poučovať; 3. po-
       chybujúcim dobre radiť; 4. zarmútených tešiť; 5. krivdu
       trpezlivo znášať; 6. ubližujúcim odpúšťať; 7. za živých a zomrelých sa modliť.5+

/5+  = Dnes to nájdeme aj prevedené do modernejšej reči:

a) 1, Dávať jesť hladným. 2, Dávať piť smädným. 3, Prichýliť pocestných.  
   4, Odievať nahých. 5, Navštevovať chorých. 6, Poskytovať pomoc  
   väzňom. 7, Pochovávať mŕtvych (Mt 25, 31-43).    
b) 1, Napomínať hriešnikov. 2, Poúčať nevedomých. 3, Dobre radiť  
   pochybujúcim. 4, Tešiť zarmútených. 5, Trpezlivo znášať krivdu. 6,  
   Odpúšťať ubližujúcim. 7, Modliť sa za živých a mŕtvych./


Mravné naučenie:

 Láska k blížnemu nezáleží len v slovách alebo v citoch alebo
v dobroprajnosti. Sv. Jakub apoštol vraví. "Keby brat a sestra
nemali odev a potrebovali by každodennej potravy a keby im
niekto z vás riekol "Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa!" -
"ale nedali by ste im, čoho telo potrebuje, čo to bude platné?"
(Jak 2, 5). Kresťanská láska je teda dobročinnosť. Každý dobre
vie, komu má lásku preukázať, či už dobrou radou, či štedrosťou,
či pomocou práce, či úprimnosťou a potešením. Po tom poznať
dobrého katolíka, že dobre činí blížnym všade, a kam len chodí,
je milosrdným samaritánom.

alexandra_·15.10.2014 19:07

napíšem niečo z mravouky o spravodlivosti a bezpráví

alexandra_·15.10.2014 19:25

..Ak je škoda spôsobená na živote, na tele alebo na duši alebo konečne na cti, nejde tak ľahko vykonať náhradu, ktorá by dokonale vyrovnala spáchanú škodu. A predsa i v týchto prípadoch, ak bola škoda spôsobená skutkom mravne závadným a porušujúcim spravodlivosť, je potrebné sa starať o náhradu aspoň podľa možností. Zákon odvety, žiadajúci oko za oko, zub za zub, na ktorom bola vybudovaná morálka primitívnych národov, nie je zákonom kresťanským, spravodlivosť však žiada i v zákone lásky, aby krivda bola odčiňovaná a spáchaná škoda nahradzovaná podľa možností.. Poškodenie na tele ide nahradiť aspoň čiastočne peniazmi a rovnako i poškodenie na cti blížneho. V prípade ublíženia na cti žiada spravodlivosť mimo to odvolanie nepravdivých rečí, ktorými bola česť blížneho pošpinená.

V prípade, keď sa bezprávia zúčastnilo viac osôb, povinnosť náhrady nie je len záležitosť hlavného činiteľa, ale všetkých, kto mal na bezprávnom skutku podiel, zvlášť, keď hlavný činiteľ odmieta napraviť škodu. Tak ako môže mať človek spoločníkov v konaní dobra, tak ich môže mať i v konaní zla. Ak si zasluhujú všetci účastníci dobrého skutku odmenu a chválu, zasluhujú si všetci účastníci bezprávia trest, a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu dolieha na všetkých v tej miere, v akej prispeli svojou činnosťou k uskutočneniu nespravodlivého skutku.
Dvojakým spôsobom môže človek napomáhať k bezpráviu: pozitívnou spoluprácou, keď prikazuje vykonať skutok, poskytuje k nemu účinné rady, súhlasí s ním, aj keď vie, že jeho súhlas podstatne prispieva k uskutočneniu zamýšľaného skutku, chváli čin a poskytuje útulok tým, ktorí sa k nemu odhodlávajú, napomáha ho vykonať a preto má účasť a podiel nielen v jeho uskutočňovaniu, ale aj na výsledkoch.
Negatívne potom spolupôsobí s bezprávím, kto mu nebráni, aj keď by mohol, mlčí a neoznámi spáchané zlo, trebárs cíti v tom ohľade svoju povinnosť. I samým mlčaním môže byť človek príčinou značnej škody druhého. Napríklad ak správca lesa alebo poľa nechce vidieť škodcu a nezabráni jeho činnosti, je práve tak povinný nahradiť ním spôsobenú škodu na cudzom majetku, ako by ju sám spôsobil.
..

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-15 20:34 GMT

alexandra_·15.10.2014 19:36

a ešte niečo napíšem o hovorení o chybách blížneho

čokoľvek sem píšem sú úryvky vytrhnuté z kontextu, a je správne ich zrejme vykladať v nadväznosti na celé, čo sa ale nedá celé opísať, slúži len na základný, čiastočný úsudok z vytrhnutého opísaného textu

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2014-10-15 20:45 GMT

alexandra_·15.10.2014 19:47

aby sme to nejak rozlúskli :-)

alexandra_·15.10.2014 20:31

Nesmieme teda nikdy prehovoriť o chybách blížneho? To nechceme povedať. Sú isté prípady, keď hovoriť o chybách blížneho nie je hriech, áno, sú i prípady, keď i nehovoriť by bolo hriechom.
Najskôr je potrebné rozlišovať chyby a nedostatky verejné a hriechy tajné.
Vyjaviť verejné chyby a zločiny, ktoré sa nedajú skrývať, takže poznanie o nich sa stane pozvoľna majetkom všetkých, nie je síce proti spravodlivosti, môže však byť proti láske. A preto hovoriť i o verejných chybách blížneho bez akéhokoľvek dôvodu z púhej "povídatelnosti", je vždy aspoň nedokonalosťou, ktorá neprinesie nič dobrého. Nehreší-li člověk v těchto případech proti spravedlnosti, protože věc, kterou vykládá, se stala veřejnou, a proto ten, o němž se mluví, ztratil právo na dobrou pověst po té stránce, hřeší obyčejně proti lásce. Ten, o němž se mluví a jemuž se neškodí na dobré pověsti, kterou nemá, by byl jistě nerad, kdyby slyšel takové řeči o sobě. Preto písal sv. Pavol, že láska zakrýva množstvo hriechov.*
Hovoriť ako o verejných chybách, tak o tajných z náležitého dôvodu, nie je nikdy hriechom, niekedy je dokonca povinnosťou. Dôvod musí byť menší alebo väčší podľa toho, o čo ide. Určite netreba veľkého dôvodu k tomu, aby niekto hovoril o chybách verejných. Podobne netreba veľkého dôvodu vtedy, ak ide o bežné chyby, ktorými nebude blížnemu vážne ublížené. Čím väčšie je nebezpečenstvo poškodenia povesti blížneho vyjavením jeho zlého činu, tým vážnejší musí byť o dôvod. Ale vždy je nutné mať úmysel neškodiť mu, ale prospieť, či už jemu alebo niekomu inému.
Dôvody, ktoré ospravedlňujú vyjavenie nedostatku blížneho, môžu byť rôzne. Môže to byť prednostné verejné blaho spoločnosti. Tak napríklad je dovolené poukázať na nedostatky a chyby kandidáta úradu, o ktorý sa uchádza, ak je isté, že by na tomto mieste neprospel verejnému blahu, ale skôr škodil. Môže to byť tiež dobro chybujúceho, ktoré je dostatočným dôvodom k oznámeniu jeho tajného činu tým, z ktorých strany sa môže očakávať jeho napravenie. Ale práve tak i prospech toho, ktorý hovorí o chybách druhého, môže byť niekedy dostatočným dôvodom k hovoreniu.
Nejde napríklad viniť z ohovárania toho, kto hovorí svojmu priateľovi alebo radcovi o krivdách, ktoré sa mu stali, aby u neho našiel útechu, radu alebo ospravedlnenie, ak jeho reč zostáva inak v medziach spravodlivosti a lásky. A konečne i dobro tretieho je vážnym dôvodom, pre ktorý je mnohokrát treba vyjaviť chyby blížneho, aby napríklad so stykom s hriešnikom nevzal úhonu nevinný.

...................................
*To platí o šírení rôznych trebárs i pravdivých zločinov v novinách a časopisoch. Ľahšie možno vyjadriť fakty bez udania osoby než vystaviť osobu súdu celého radu čitateľov. Je samozrejmé, že nie je odvolené cestou tlače šíriť také fakty o osobách alebo spoločnostiach, ktoré sú nepravdivé alebo nedokázané. Tajné zločiny a chyby len vtedy by mohli byť tlačou vynesené na verejnosť, keď by si to žiadalo verejné blaho štátu. Zodpovednosť redaktorov verejnej tlače je po tej stránke veľká a je potrebnej značnej opatrnosti, ak nemá byť poškodená česť blížneho. Ťažko sa napravujú chyby spáchané touto cestou.