Medzi skutky lásky k blížnemu podľa Mravouky patrí:
1. Milosrdenstvo, 2. Dobročinnosť, 3. Almužna, 4. Bratské napomenutie

BRATSKÉ NAPOMENUTIE
Je duchovnou almužnou, ktorú poskytuje láska. Úlohou bratského napomenutia je odstrániť duchovnú biedu, podať liek proti hriechu, uviesť na správnu cestu. O čo viac je duša než telo, o to je vzácnejšia duchovná almužna, podaná bratským napomenutím duši, než almužna hmotná, poskytujúca pomoc telu. Preto Kristus, v ktorého kráľovstve je prvým zákonom láska, prikazuje bratské napomenutie, keď hovorí: „Ak zhreší tvoj brat, choď a pokarhaj ho medzi sebou a ním samým. Ak ťa poslúchne, získal si si brata svojho“. (Mt. XVIII. 15.) Bratské napomenutie súvisí tak tesne s príkazom lásky, že nemá skutočnej lásky, kto nemá v danom prípade odvahu k bratskému napomenutiu. Nie je vždy ľahké bratské napomínanie. Ak má zaväzovať príkaz bratského napomenutia, musí daný prípad obsahovať určité podmienky.
Najskôr vec, ktorá má byť predmetom napomenutia, musí byť vážna a istá. Konkrétne, musí to byť ťažký hriech, ktorý uvádza v nebezpečenstvo večnú spásu. Okrem toho je pravdepodobné, že hrešiaci sám nenájde cestu nápravy a nemá nikoho, kto by mu ju ukázal, takže bratské napomenutie sa stáva nutným.
Ďalej je treba uvážiť, či bratské napomenutie v danom prípade prospeje alebo či dokonca neuškodí. Iba vtedy nastáva pravidelne povinnosť napomenutia, či upozornenia blížneho, keď máme nádej, že naše slová sa stretnú s porozumením. Ak máme oprávnenú obavu, že bratské napomenutie by spôsobilo skôr škodu než prinieslo úžitok, bude lepšie od neho upustiť.
Nakoniec je treba tiež uvážiť, či je vhodná doba, miesto a iné okolnosti k bratskému napomenutiu. Napomínajúca láska musí byť vždy opatrná, ak nemá prílišnou a nevhodnou horlivosťou uškodiť. Preto múdry vždy uvažuje, či nie je vhodné bratské napomenutie odložiť na vhodnejšiu dobu, až bude chybujúci lepšie pripravený ochotnejšie prijať slovo, ktoré má spôsobiť zmenu v jeho živote.
Pravá láska nájde vždy vhodný okamžik a rovnako tak vhodný spôsob, ktorým by podala duši blížneho liek bez toho, aby ho urazila alebo mu spôsobila rozhorčenie. Ten, kto túži bratským napomenutím prospieť duší blížneho, riadi sa slovami sv. Pavla: „Ak bol niekto v unáhlení strhnutý k nejakému poklesku, vy, ktorí ste duchovní, naprávajte takéhoto v duchu miernosti.“ (Gal. VI. 1.). Ak ide o osoby staršie, platí, čo písal Apoštol Timothejovi: „Na muža staršieho sa neosopuj, ale prihováraj sa mu ako k otcovi, ženám starším ako k matkám.“ (I. Tim. V. 1.). Ak sa má bratské napomenutie stretnúť s dobrým výsledkom, je potrebného istého taktu. Len láska spojená s múdrosťou ho nájde.

zdroj: R. M. Dacík O.P.: Mravouka, 1946