japalo·02.01.2017 20:07

Zamilovanie sa vytráca, priateľstvo je nosný prvok, na ktorom by malo manželstvo stáť. Ono je to potom jasnejšie, že prečo, keď sú neskôr deti, povinnosti a problémy.

alexandra_·02.01.2017 20:13

Via, v prečítaní ostatného textu nájdeš tiež odpoveď

priatelia sú ľudia, ktorí sú v hlbokej jednote podstatného a mnohého, a spája ich vzájomná dôvera
a ak chceš s niekým prijať sviatosť manželstva a dobre žiť, a dobre a súdržne viesť svoju rodinu, na spoločnej ceste životom nechceme/ nemôžeme kráčať s manželom rozdielne, alebo bez vzájomnej dôvery

to je snáď najpodstatnejšie
ďalšie iné dobrá z priateľstva sú známe snáď každému..

aj Písmo hovorí, verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-02 20:29 GMT

janjan·02.01.2017 20:54

via_,
predpokladám, že poznáš aj dôverné priateľstvá medzi svätým a svätou. Priviedlo ich k hriechu alebo si navzájom pomáhali na ceste k svätosti ?
Nevieš si predstaviť vzťah medzi mužom a ženou bez hriechu ?

alexandra_·02.01.2017 21:35

Via,
rozhodnutie si niekoho vziať má byť uvážené rozhodnutie, ktoré vychádza z dostatočného poznania toho druhého a vzájomnosti
každý si vie usúdiť, koľko toho potrebuje poznať, aby také uvážené, životné rozhodnutie mohol spraviť, rozhodnutie s následkami na zvyšok svojho života
robiť rozhodnutie v neistote, v nepoznaní, nerozvážne, nezodpovedne, nie je znakom rozumnosti
okrem toho, ako rastie poznanie, rastie aj vzájomná láska, rozumná vzájomná láska, ktorá by mala poznať prečo vzniká a čím sa človek zaväzuje voči tomu druhému

blízka príležitosť hriechu - priatelia s rovnakými hodnotami - rovnakou láskou k Bohu, ktorí vedia, čo je hriešne, nevyhľadávajú hriešne, vyhýbajú sa hriešnemu, chránia sa pred hriechom
a rovnako chránia aj toho druhého

všetko, čo sa vymyká úprimnosti, čestnosti, vážnosti vo vzťahu (tiež sa to píše v blogu, keď ide len o osoh z toho druhého) neprináša dobré, či ide o krátky alebo dlhý vzťah

dôverné priateľstvo pred sobášom je dôležité
"dôvera a oddanosť sú prvými dôsledkami lásky a súčasne dôkazom jej reálnosti"

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-03 00:29 GMT

janjan·02.01.2017 22:10

via_ a emma,
to si naozaj neviete predstaviť vzťah muža a ženy bez hriechu ? To vás táto doba až tak poznačila ?
Manželstvo nie je účel šľachetný ?

janjan·02.01.2017 22:54

Oponenti moji milí,
ak si nevybudujete dôverný vzťah, ako spoznáte, koho si vlastne beriete ?
Aby bolo jasné, pod pojmom "dôverný" nemyslím telesné dôvernosti, ale duchovný súzvuk a poznanie toho druhého.

janjan·02.01.2017 22:55

emma,
mala si niekedy problém s chápaním mojich príspevkov ?

alexandra_·02.01.2017 23:01

Via, čiže, je správne vziať si človeka, ku ktorému nemám dôverné priateľstvo?
t.j. nedôverujem mu a nie je mojim priateľom?

z akého dôvodu by mal byť vybratý do manželstva?

samozrejme, pod tým pojmom chápe každý svoj obsah, čo je to dôverné a čo priateľstvo

ja by som použila výroky z blogu, čo by malo také dôverné priateľstvo obsahovať
aj medzi mužom a ženou, ktoré sa rozvíja s vedomím posúvania do manželstva, resp. práve vzájomná dôvera a priateľstvo podnietili rozhodnutie manželstva (okrem iných dôvodov)

"Mať priateľa ..je  radosťou, útechou, blízkosťou, ale aj zodpovednosťou. ..Priateľstvo naopak znamená spoločenstvo života, radosť z darovania a z dostávania, obohatenie v múdrosti a v milosti...„Nikto nemôže byť priateľom iného, ak nie je najprv priateľom pravdy“ (List 155, 1). V týchto slovách je ukryté všetko to, čo robí priateľstvo pravým: rešpekt, úcta, dôvera, dobroprajnosť, sloboda a vernosť."

je to aj o prístupe človeka k človeku, ako šľachetné je jeho zmýšľanie a konanie

Škodlivé je "priateľstvo", ktore nás odvracia alebo vzďaluje od Boha, ktoré nás vedie k nesprávnostiam.

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-03 00:12 GMT

alexandra_·03.01.2017 08:29

priateľa do života až tak na prechádzke nespoznáte, a cez písmená už dôbec nie, akokoľvek by boli potešujúce, pomáhajúce, spoznáte ho v iných situáciách života, či postojoch k vám, reálnych, alebo dennodenne žitých

alexandra_·03.01.2017 10:46

aventurier, stretnúť človeka, zaujať k nemu dobrotivý postoj a vybrať si ho za manžela/ manželku, nie je totožné
niektorých ľudí je dokonca potrebné sa nám strániť a vyhýbať sa im, ak ich správanie je neúnosné, nemravné, proti Bohu a pod.
nie každý vie zdielať život s niekým takým, aby sám neupadol a ešte bol aj druhému k osohu

treba rozlišovať, čo môžem a som schopný, čo je správne a dobré a čo nie, a aj to, s kým sa v živote budem stretávať a aj koho si vyberiem - také rozhodnutie má byť uvážené, našim cieľom nie je byť vydatá, ženatý, slobodný, našim cieľom je dobre žiť, ako si Boh žiada, a každý v tom svojom povolaní a statuse

nie je pravda, že sa má človek chopiť prvej príležitosti, má sa chopiť toho, čo považuje vo svojom svedomí a vedomí za správne
aj keď je pravda, že na svojom svedomí a vedomí má pracovať, aby mohol robiť dobré, správne rozhodnutia a mohol dobre a správne žiť
bez svojho zdokonaľovania sa k Bohu, ťažko človek nájde a bude konať, čo si Boh žiada a aj to, čo koná, bude viacmenej konať nie veľmi podarene..
k Bohu i k ľuďom, v obsahu svojho života
v rozvíjaní a nezanedbávaní dobrého, v poznávaní potrebného, v strate hriešneho, v ukončení tak veľmi zlej vlažnosti
ale to už je o inom, aj keď súvisiacom

alexandra_·03.01.2017 13:39

možno vás nasledujúce slová obohatia

„Rozvážnosť je čnosť, ktorá uschopňuje praktický rozum, aby vo všetkých situáciách rozoznával, čo je pre nás skutočným dobrom, a volil správne prostriedky na jeho vykonanie“ (KKC 1806). Zdá sa, že definícia, ktorú nám podáva Katechizmus Katolíckej Cirkvi, je zložitá, ale dá sa vysvetliť veľmi jednoducho a zrozumiteľne: „Čo by na mojom mieste robil Ježiš Kristus?“[5]

Akým spôsobom koná rozvážny človek a ako by konať nemal?

1. „Rozvážny človek nekoná unáhlene. Dokáže sa zastaviť a premýšľať o tom, čo urobí. Taký človek má pred očami cieľ. Neškriepi sa s druhými, kým nevie, o čo presne ide. Ak nevie, čo má urobiť, nezačína prácu. Pozrie sa dobre na mapu prv, než vyjde autom do neznáma. Ak sa dokážeme pred každou prácou zastaviť a pýtať sa: „Čo to vlastne mám robiť, prečo a aký to má zmysel?[6], tak potom pokročíme na ceste. Ak nie, tak konáme unáhlene. A to sa potom prejavuje v tom, že nemáme na nič čas, neuvažujeme, konáme nerozvážne, potkýname sa v mravnom živote a nepredvídame prekážky, ktoré sú na ceste.[7]

2. Rozvážny človek zváži svoje možnosti. Nejde len o to, aby sme vedeli, či sme schopní vykonať danú úlohu. Ide aj o voľbu najúčinnejšej metódy. K jednému cieľu vedie často niekoľko rôznych ciest.[8] Pochabosť je opakom rozvážnosti. Spočíva v nezáujme o poznanie Božích a prirodzených právd: nemúdry človek koná spravidla proti svojmu rozumu a rade skúsených.[9]

3. Rozvážny človek je stály a pevný v uskutočňovaní predsavzatí. Je lepšie ísť dlhšou cestou, keď sme si ju už zvolili, než sa trikrát vracať a hľadať kratšiu cestu. Nedokončená práca je stratená námaha. Rozvážny človek sa stále učí.[10] Nestálosť sa prejavuje povrchnosťou, nepozornosťou, plytkosťou: „Vidím dobro, aj ho schvaľujem, a predsa robím zlo.“[11]

Čnosť rozvážnosti alebo múdrosti nemá nič spoločné s prefíkanosťou. Táto čnosť sa zobrazuje ako človek, ktorý má tri tváre: pozerá všetkými smermi, aby zvládol požiadavky prítomnosti a vedel sa správne rozhodnúť tu a teraz, s ohľadom na minulosť a budúcnosť. To predpokladá veľkú múdrosť a skúsenosť, ale predovšetkým poznanie zmyslu a posledného cieľa človeka.“[12]

Ako môžeme pestovať čnosť rozvážnosti?

Zdá sa nám, že pre nás je to nedosiahnuteľné. Čnosť rozvážnosti je skutočne prvá a najdôležitejšia zo všetkých. Od nej sa odvíjajú ostatné morálne – základné čnosti. Sú výsledkom veľkej námahy a sebazapierania, ale aj – a hlavne – výsledkom spolupráce s Božou milosťou. Rozvážny človek nie je a ani nesmie byť egoista. Vie, že pravdivá múdrosť

je darom, a hoci čerpá aj z vlastnej skúsenosti, vie sa poradiť aj s inými. „Rozvážnosť (rozumnosť) je vnútorný dar. Vnútorným úsilím, pestovaním, snahou, cvičením, modlitbou, sebadisciplínou a sebazáporom, skutkami lásky a pokory, dobroty sa rozrastie v čnosť.“[13]

     Čnosť rozvážnosti vie vo svojom vnútri rozvíjať ten, „kto vie nájsť prostriedky na cieľ, ktorý chce dosiahnuť, zo všeobecných a abstraktných zásad dokáže vyvodiť praktické a konkrétne dôsledky pre život, a predvída, s akými ťažkosťami by sa mohol stretnúť, posúdi svoje sily, aby vedel, či môže prekážky prekonať alebo či sa im má vyhnúť.“[14]

     My hovoríme o rozvážnosti ako o morálnej čnosti v živote kresťana. V tejto čnosti zohráva úlohu viera. Najdôležitejšie je pre ňu svetlo viery. Ten, kto čerpá z ducha Evanjelia a v ňom hľadá pravdu a pravú múdrosť, nikdy nechybí. Musí sa však modliť a prosiť o svetlo Ducha Svätého pri rozoznávaní a vzývať o pomoc aj Matku dobrej rady (Mater boni consilii).[15]

zdroj: http://www.ocds.sk/node/127

stefan72·03.01.2017 16:58

Ahoj aventurier. Presne si to vystihol.
Napriek tomu že sme tu väčšinou praktizujúci veriaci ľudia - to znamená viac, alebo menej usilujúci sa napĺnať Kresťanské hodnoty, kresťanský štýl života. To asi znamená, že nie kreatúry dobré tak na Prednú horu - násilníci, fetáci, alkoholici, genbleri. Sexuálny maniaci, sukničkári, svadobný podvodníci. Dlhodobo nezamestnaný, bez záujmu pracovať a tď. Je tu len málo zoznámeních párov. Skôr, ako zoznamovacím portálom stáva sa to tu klubom zatrpknutých starých mládencov a diev. Stále viac ufrflaných a nepríjemných, neznesiteľných. Stále sa nájdu dôvody prečo nie. Stále sa nájdu dôvody, prečo mi niekto nebude dosť dobrý, nikto dosť dobrý. Stále viac a viac sa budem prehŕňať v ľuďoch ako v hnoji. Čakať až do truhly na rytierskejšieho rytiera a nablýskanejšieho, bielejšieho koňa. Vo veku kedy by som mal upustiť s prehnaných nárokov, nároky ešte stupňujem. Keď mám 40 - 50 rokov a som sám, nie je to Boží zámer, skôr moja charakterová chyba. Rozmýšľať v zmysle - však sa nebudem s hocikým zahadzovať je cestou do osamelosti, do pekla. To ani nehovorím, že premýšľať o komkoľvek ako o "hocikom" nieje nijakou morálnou prednosťou, je to morálna prehra.  

Presne si to aventurier vystihol - takto ľudstvo zahynie. A aj keby so už deti nemohol mať samota je prílišným pokušením,je skôr cestou do pekla, ako k výšinám svätosti. Nie je dobré byť človeku samotnému = manželské spolužitie nie kolektív v starobinci.

Často sa tu riešili majetkové záležitosti, starostlivosť o rodinu - ale to by boli všetci robototníci a iný menej zarábajúci nezadaný, alebo dávno rozvedený. A asi je ich oveľa viac ako vrcholových menegerov. Myslím si, že upratovačka s ako tak fungujúcou rodinou je na to ďaleko lepšie ako zatrpknutá 40 - 50 tníčka, hoci dobre zarábajúca, scestovaná.

Milá Alexandra, hoci Ťa vôbec nepoznám, ale mám taký osobný pocit/pripúšťam, že možno úplne od veci, mimo/ Nebolo by lepšie namiesto teoretizovania o priateľstve, o vzťahoch, nájsť v sebe, vyprosiť si odvahu? Nevidieť každú ponuku pesimisticky, negatívne? Nepozerať sa prehnane darovanému koňovi na zuby? Nebolo by oveľa lepšie, menej namáhavé usilovať sa o to prečo áno, ako o to prečo nie? Samota a strach, stagnácia prináša viac sklamania, bolesti, frustrácie a smútku ako nevydarení pokus. Aspoň si sa o niečo pokúsila, dala si si šancu. Nebolo by skvelým novoročným predsavzatím dať niektorému s tu zoznamovania ochotnému chlapcovi šancu?  
Prepáč nechcel som Ťa uraziť, zosmiešniť, ponížiť.
Veď predsa sa tom týka všetkých nezadaných, osamelých žien.
Manželia by mali byť najlepšími priateľmi - ale mne sa to zdá ilúzia. Mali by sa o to usilovať, ale vždy budú medzi pohlaviami trenice, rozdieli v zmýšľaní. Hľadať si partnera s ktorým  si budeš rozumieť lepšie ako s najlepšou kamarátkou je ilúzia, nezmysel. To je úloha na celý život sa napriek rozdielom zbližovať. Najľahšie je akoby zamilovať sa sám do seba, ale dokázal by so sám so sebou vydržať?

Prepáč, že som sa do Teba pustil. Prajem Ti šťastný, úspešný a Bohom naplnený, požehnaný Nový rok. Boh nech je s Tebou, Jeho moc, láska, ochrana.
Štefan.

stefan72·03.01.2017 17:03

Ahoj aventurier. Presne si to vystihol.
Napriek tomu že sme tu väčšinou praktizujúci veriaci ľudia - to znamená viac, alebo menej usilujúci sa napĺnať Kresťanské hodnoty, kresťanský štýl života. To asi znamená, že nie kreatúry dobré tak na Prednú horu - násilníci, fetáci, alkoholici, genbleri. Sexuálny maniaci, sukničkári, svadobný podvodníci. Dlhodobo nezamestnaný, bez záujmu pracovať a tď. Je tu len málo zoznámeních párov. Skôr, ako zoznamovacím portálom stáva sa to tu klubom zatrpknutých starých mládencov a diev. Stále viac ufrflaných a nepríjemných, neznesiteľných. Stále sa nájdu dôvody prečo nie. Stále sa nájdu dôvody, prečo mi niekto nebude dosť dobrý, nikto dosť dobrý. Stále viac a viac sa budem prehŕňať v ľuďoch ako v hnoji. Čakať až do truhly na rytierskejšieho rytiera a nablýskanejšieho, bielejšieho koňa. Vo veku kedy by som mal upustiť s prehnaných nárokov, nároky ešte stupňujem. Keď mám 40 - 50 rokov a som sám, nie je to Boží zámer, skôr moja charakterová chyba. Rozmýšľať v zmysle - však sa nebudem s hocikým zahadzovať je cestou do osamelosti, do pekla. To ani nehovorím, že premýšľať o komkoľvek ako o "hocikom" nieje nijakou morálnou prednosťou, je to morálna prehra.  

Presne si to aventurier vystihol - takto ľudstvo zahynie. A aj keby so už deti nemohol mať samota je prílišným pokušením,je skôr cestou do pekla, ako k výšinám svätosti. Nie je dobré byť človeku samotnému = manželské spolužitie nie kolektív v starobinci.

Často sa tu riešili majetkové záležitosti, starostlivosť o rodinu - ale to by boli všetci robototníci a iný menej zarábajúci nezadaný, alebo dávno rozvedený. A asi je ich oveľa viac ako vrcholových menegerov. Myslím si, že upratovačka s ako tak fungujúcou rodinou je na to ďaleko lepšie ako zatrpknutá 40 - 50 tníčka, hoci dobre zarábajúca, scestovaná.

Milá Alexandra, hoci Ťa vôbec nepoznám, ale mám taký osobný pocit/pripúšťam, že možno úplne od veci, mimo/ Nebolo by lepšie namiesto teoretizovania o priateľstve, o vzťahoch, nájsť v sebe, vyprosiť si odvahu? Nevidieť každú ponuku pesimisticky, negatívne? Nepozerať sa prehnane darovanému koňovi na zuby? Nebolo by oveľa lepšie, menej namáhavé usilovať sa o to prečo áno, ako o to prečo nie? Samota a strach, stagnácia prináša viac sklamania, bolesti, frustrácie a smútku ako nevydarení pokus. Aspoň si sa o niečo pokúsila, dala si si šancu. Nebolo by skvelým novoročným predsavzatím dať niektorému s tu zoznamovania ochotnému chlapcovi šancu?  
Prepáč nechcel som Ťa uraziť, zosmiešniť, ponížiť.
Veď predsa sa tom týka všetkých nezadaných, osamelých žien.
Manželia by mali byť najlepšími priateľmi - ale mne sa to zdá ilúzia. Mali by sa o to usilovať, ale vždy budú medzi pohlaviami trenice, rozdieli v zmýšľaní. Hľadať si partnera s ktorým  si budeš rozumieť lepšie ako s najlepšou kamarátkou je ilúzia, nezmysel. To je úloha na celý život sa napriek rozdielom zbližovať. Najľahšie je akoby zamilovať sa sám do seba, ale dokázal by so sám so sebou vydržať?

Prepáč, že som sa do Teba pustil. Prajem Ti šťastný, úspešný a Bohom naplnený, požehnaný Nový rok. Boh nech je s Tebou, Jeho moc, láska, ochrana.
Štefan.

alexandra_·03.01.2017 17:33

milý Stefan,
ďakujem za tvoj milý záujem, rady, povzbudenie, želanie.., bolo to milé a veľmi pekne napísané, a určite by som si z tvojich slov niečo do života zobrala
nie som frustrovaná, naozaj nie..(neviem čím to je, že sa tak javím), som relatívne spokojná so svojím životom, šťastná, vďačná za to, čo mám aj nemám, je v ňom tak, ako zrejme má byť
ak sem niečo napíšem alebo dám, je to skôr pre isté obohatenie, resp. si myslím, že by mohlo obohatiť

vyberte si, čo vás obohatí, čo vám pomôže
ja si veľmi v živote vyberám, to je pravda, takmer vo všetkom
a mnohé v živote si aj nevyberám, ale musím prijímať ako je, ten pomer je tak pol na pol

manželia by mali byť najlepšími priateľmi aspoň v niečom podstatnom, určite manžel nenahradí napríklad dobrú priateľku, a nebude sa zapodievať ženskými vecami, ktoré potešujú ženy (skôr už len obdivuje konečný výsledok a že je jeho žena spokojná) alebo inými vecami, do ktorých až tak nerozumie, ale vo svojej podstate by mali byť veľmi veľmi blízki, spojení, silne dôverujúci si, kráčajúci rovnako
rovnako však dokáže muž ženu vypočuť a poradiť, alebo povzbudiť, tak ako žena muža
nie je to ilúzia
mne to, naopak, príde ako nepredstaviteľná ilúzia pre tých, ktorí ako keby nikdy nezažili túto hlbokú jednotu a spolupatričnosť, nevedia si to predstaviť, že je to súčaťsou lásky a toho, že s niekým zdieľam život
pre mňa je to úplne prirodzená prirodzenosť vo vzťahu
(avšak nepopieram, že to niektorí zažívať nemusia, a napriek tomu sú možno spokojní)

áno, zbližujeme sa po celý život v rôznych prežívaných spôsoboch, situáciách, poznaniach..no, už na začiatku spoločného života potrebujeme byť zblížení v tom, v čom sa nachádzame práve teraz, rovnako vo vzájomnom poznaní, vzájomnom prijímaní nášich životov, pováh..práve pre pevný podklad pre budúcnosť, ktorá má prísť (čo nevylučuje vytvorenie postupne ešte pevnejšieho podkladu)

a práve preto, aby tie trenice neboli..resp. oni ani nevznikajú (alebo sa možno občas niečo vyskytne), ak sa dvaja ľudia poznajú, chápu, starajú jeden o druhého, poznajú svoje osobnosti, to dobré, aj iné..a povedia si navzájom, tak toto je ten človek, ktorého dokážem prijať do života so všetkým, čo má a kým je, pretože..., toto všetko na ňom obdivujem, toto všetko si na ňom vážim, poznám jeho povahu a chcem ho prijať takého, aký je, chcem s ním tvoriť rodinu a zostarnúť
s týmto človekom sa dopĺňam, kráčam rovnako, žijeme rovnaké hodnoty
rozumieme si, chápeme sa, dokážeme stáť pri sebe i v ťažkých chvíľach, dokážeme spolu nachádzať riešenia, dokážeme si pomáhať, podržať sa, zosveseliť, potešiť, či ostať len v tichej prítomnosti, ak treba..
a mnohé iné
podľa mňa je horšie bez takéhoto reálneho poznania a vedomia do manželstva vstupovať
ale je pravda, že pre každého je iné podstatné
niekto si povie, tak budem s hocikým, len aby som nebol sám a niekto len tak s hocikým byť nemôže a nechce
vždy je to osobné rozhodnutie každého osobnosti, jeho správne rozhodnutie, pri ktorom vie usúdiť prečo môže a prečo nemôže tak konať

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-03 18:32 GMT

alexandra_·03.01.2017 17:55

ťažko budú konať navzájom obaja, ak je každý v podstatnom iný..

alexandra_·03.01.2017 18:15

už sme sa bavili o tomto
je prirodzené, že sa jeden o druhého zaujíma a má sa zaujímať
ale sú veci, ktoré žena očakáva od muža
ja áno
niektoré bez vyslovenia
a niektoré s vyslovením
viem, že ty si to nemyslíš
ja si to myslím
nemusíme to rozoberať, skončilo by to tak či tak v rozdielnosti názorov

som presvedčená, že muž toho tiež mnohé očakáva od ženy

a to je na tom to pekné, milé a potešujúce

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-03 18:19 GMT

stefan72·03.01.2017 18:46

Ďakujem Vám milá alexandra-, veľmi pekne ste vyjadrili blízkosť dvoch tak odlišných ľudí, aký mi sú muž a žena. Každý človek má svoje chyby a bude ich mať dokonca života. Alebo svoj spôsob prežívania, ktorý iný môže považovať za chybu. To najdôležitejšie na vzťahu je sa navzájom prijať  a pochopiť. By´t si napriek tomu blízky. Nie jeden nad druhým vyhrať, poraziť, pohltiť. So srdca Vám prajem taký vzťah o akom píšete. Takú blízkosť a porozumenie napriek vzájomným rozdielom a chybám. Prajem Vám partnera v ktorého objatiach, a nielen v nich budete prežívať závdavok toho Božieho. Netvrdím, že ste nešťastná, ale vo fungujúcom vzťahu, napriek vzájomným chybám a treniciam budete dovolím si povedať oveľa šťastnejšia. Len na to treba chuť a odvahu, prekonať sám seba, vystúpiť zo seba. Dať sebe i iným šancu. Šancu byť milovaná. Podla mňa je rozdiel zostarnúť pri niekom, ako sám. Tí ktorým to nevyšlo sa aspoň o to pokúsili.
Samozrejme nehovorím o Vás, ale o každom a každej ktorým pomaly život preteká medzi prstami.
Želám Vám, sebe i všetkým nájsť si takého partnera, taký súzvuk, takú blízkosť o akej píšete.

Samozrejme, že som prežil, prežívam sviatky v kruhu najbližších. Ale prežiť ich s rodičmi nie je to isté ako prežiť ich v objatí milovanej osoby. Prežiť ich intímne --- a to vôbec nehovorím o sexe. Blízkosť dvoch milujúcich ľudí nemusí byť iba o tom. Môžeme byť každý so svojou rodinou, ďaleko od seba/keď nie sme ešte manželia/, ale srdcom blízko. Blízkosť dvoch milujúcich sa ľudí.
V samote môže človek až stratiť vieru v Božiu lásku, lebo mu chýba tá ľudská = prijatie, porozumenie, objatie, pohladenie, ľudské teplo. Niekto na kom vám záleží s vami počíta.
Čítal som krásnu myšlienku priateľstvo neznamená mať na všetko rovnaký názor, pohľad. Mať tie isté záujmy.  Ale pozerať sa spolu, tým istým smerom. Aké je to nádherné keď ešte aj ruka v ruke. Dal by Boh, keby sme každý z nás zažili závdavok jeho lásky.

janjan·03.01.2017 18:48

11111: "Chceš byť milovaný/á  - miluj
Chceš dostať - daruj"

Miluj - aj keď nebudeš milovaný
Dávaj - aj keď nedostaneš vrátené
Dal si ? - nepýtaj späť

eustacia·03.01.2017 18:56

stefan72, práve v samote môže človek nájsť vieru. Pretože nik nie je tak blízko ako Boh, ktorý navyše nikdy nesklame.

stefan72·03.01.2017 19:12

Za tých ktorý by chceli tak milovať, ako o tom píšeme, ale už nemôžu. Chceli by prežívať blízkosť a intimitu, ľudské teplo, ale už nemôžu.

Sa z celého srdca modlime. Napríklad za rozvedených. Za tých ktorý sa zúfalo cítia osamelý uprostred nefungujúcich, rozvrátených vzťahov, rodiny. Ktorý možno zotrvávajú spolu len kvôli deťom. Pane naplň ich svojou láskou, pokojom. Naplň ich život svojim teplom, objatím, pohladením. Svojou nehou a nežnosťou. Amen.

janjan·03.01.2017 19:14

aventurier,
to vieš odkiaľ ?

janjan·03.01.2017 19:17

11111,
prečo chceš len napodobňovať ? Začni od seba, nečakaj na iného. Lebo potom nedávaš, ale berieš.

janjan·03.01.2017 19:41

11111,
prečo stále sa pozeráš na iného ? Na nejakú veriacu ? Pozeraj sa na seba. Konáš Ty dobre, dávaš inému príklad, ako sa má milovať a modlíš sa za neho, aby to pochopil a začal konať podobne ? Ak áno, plníš to, čo sa od Teba očakáva a ak ten druhý sa nenapraví, zodpovie si to na Súde.

janjan·03.01.2017 20:04

11111,
pozeráš sa na iného, či vracia.
Keď očakávam od iného, že mi opätuje moju lásku, potom moja láska je sebecká.

stefan72·03.01.2017 20:11

Milá eustácia. Je pravda, že mnohý dospeli k viere v Koncentračných táboroch. Pretože im zostal iba, jedine Boh. Rozsypali sa, zrútili všetky istoty, ilúzie.
Ale mnohý ju zoči - voči ľudskému peklu, zúfalstvu stratili.
Neviem či to bolo pol na pol.
Čítal som napríklad, že prílišne bohatstvo aj prílišná bieda, chudoba bránia človeku uveriť, otvoriť sa Bohu.
Jedni preto lebo už nevedia čo sami zo sebou. Ich bohom sa stali peniaze, prestíž, moc.
Tí druhí, preto lebo uprostred biedy, existenčnej núdzi, zúfalstva, nespravedlnosti nevidia milujúceho Boha, ktorý im žičí, záleží mu na nich.
Jedných môže pohltiť nadbytok, druhých krajný nedostatok, nespravedlnosť.
Myslím si že zo samotou je to podobné. Jedným pomôže neupínať sa na prchavé ľudské vzťahy. Pomože nájsť ten jediný trvalý vzťah, Boha ktorý ich miluje bezpodmienečne takých aký sú. Iných zlomí ak Boha denno denne v slzách prosili. Alebo prosia, aby zakúsili ľudské teplo a intimitu. Cítia sa ako keby Bohom podvedený, okradnutý, oklamaný. Boha obviňujú, vyčítajú mu --- ako keby Bohu na mne nezáleží, som mu ukradnutý, kašle na mňa.
Prosme za všetkých ľudí, aj za seba, aby sme uverili v Božiu nekonečnú lásku napriek všetkému.
Aby sa nám Máriiné slová vpísali hlboko do srdca, mali sme ich stále pred očami : "Keby ste vedeli, ako vás milujem, plakali by ste od radosti"/nechcem týmto riešiť pravosť Medžugoria/ Niekedy je bolesť s rozchodu, so samoty, že človek nevládze vidieť nič iné. Dôležité je nevidieť len seba, svoju samotu, špinu života. Dôležité je nevidieť len to čo nemám, to čo som stratil.
Nech nás Panna Mária, naša nadovšetko milujúca mama privedie do prebodnutého Ježišovho srdca, do Jeho Milosrdenstva. Zvlášť v tomto roku. Amen.
/bratia protestanti neurazte sa. Ak existuje Spoločenstvo svätých - tak všetci svätý ešte viac milujú ako za pozemského života, pomáhajú, žičia/

janjan·03.01.2017 20:15

11111,
- sebecká "láska" je tá, čo len berie.
- sebecká láska je tá, čo dáva, ale očakáva, že dostane naspäť

janjan·03.01.2017 20:40

11111,
dávaš. Ale prečo sa dožaduješ vrátenia ?

Áno, som sebec. Lebo nedokážem milovať nezištne. A ako sebec aj zomriem. Ide o to, do akej miery tým sebcom zostanem.

Dieťa je dar. Od Boha, daný rodičom. Aby ho vychovali, milovali a naučili milovať, ľudí aj Boha. Majú to robiť z nezištnej lásky k Bohu a dieťaťu. A nič za to neočakávať.

Naposledy upravil janjan dňa 2017-01-03 20:41 GMT

stefan72·03.01.2017 21:03

Ahojte chlapci janjan a jednotkár.
janjan : pokiaľ viem, jednotkár nieje ani zosobášený, ani rozvedený on nemusí milovať jednostranne. Milovať manželku, aj keď ho podviedla, opustila, opovrhla ním. Milovať manželku mám aj naďalej, aj keď ma podviedla. Ale zdielať s ňou lôžko nemusím, lebo to niekedy aj pri všetkej snahe nejde. Mám mať úctu aj k sebe samému, aspoň akú takú.
jednotkár si ešte stále môže nájsť druhú, kde to bude aspoň trochu vzájomné. Ktorá bude mať aspoň trochu k nemu úctu, bude mu aspoň trochu vďačná. Predsa nemusí byť úplný masochista.

jednotkár : veľmi ti prajem, aby si sa z toho dostal. Prosím hoď krivdu za hlavu, lebo Ťa úplne pohltý, zožerie. Keď budeš rozpitvávať to zlé v tvojom živote, ako keby si bol v pivnici, v hrobke. Uväzníš seba samého, budeš vidieť len zlo, tmu, temnotu. Nedokážeš sa otvoriť inému dievčaťu, nevpustíš ju dnu. A nakoniec sa uzavrieš aj pred Bohom, nedokážeš uveriť, že Ťa má rád.
Najprv sa osloboď od vzťahov. Nechaj sa zdravo pohltiť prácou. venuj sa kamarátom, športu. Veď nie sú všetko len babi. Venuj sa tomu čo Ťa baví.

Viem o čom hovorím, aj keď mne sa v tom veľmi nedarí.
V niečom mal janjan pravdu - vždy musí byť niekto prvý. Asi v každom vzťahu miluje viac jeden, alebo druhý. Vždy ťahá niekto za kratší koniec, viac do vzťahu investuje.
Choď aj do druhého vzťahu naplno, o to budeš šťastnejší, keď to vyjde.

Obom Vám prajem pravú lásku, nielen tú Božiu. Tú Božiu v prvom rade.

janjan·03.01.2017 21:11

stefan72,
tu nejde o to, že si niekto má zobrať tú/toho, kto neopätuje lásku. Bolo by to nerozumné a manželstvo by zrejme nenaplnilo svoj cieľ.
Pointa problému je v inom. Ak sa rozhodnem milovať, niečo duchovné, či materiálne darovať inému, nemôžem to potom vyčítať, či dokonca žiadať vrátiť, ak ten obdarovaný neopätuje lásku podľa mojich predstáv. Ak to tak urobím, to znamená, že moja láska nebola láskou, nikdy som toho druhého nemiloval.

janjan·03.01.2017 21:18

11111,
čo tu dávaš také rúhavé prirovnania ?
Boh nás miluje, a požaduje od nás napríklad dodržiavanie Desatora, lebo nám ho dal z lásky, aby sme mohli prežiť krásny, šťastný, plnohodnotný život. Ide mu o naše dobro.

"Bůh miluje tvory láskou, která nepřijíma, nýbrž dává a je tudíž naprosto nesobecká."

alexandra_·03.01.2017 21:42

11111, vieš čo je častý problém?
keď neveríme tomu druhému, jeho dobrotivosti a úrpimnosti
ak ti raz povedala, že ťa mala rada, tak ťa mala rada
nedávala podľa tvojej predstavy
a pravdepodobne ani ty jej podľa jej predstavy
určite to nebolo tak, že by nedávala nič
podľa teba však dávala málo
je možné nazvať láskou to, že budem obviňovať toho druhého, že klame, že nebolo úprimné? podľa mňa nie
nebolo podľa tvojej predstavy, pritom všetko mohlo byť úprimné
na chyby je potrebné sa pozerať nielen na druhého, ale aj na seba
alebo potom rešpektovať osobnosť, tie rozdielnosti, ktoré sú v nás
buď sa snažiť dospieť k zhode, k vzájomne peknému, aby napĺňalo oboch, alebo nechať toho druhého, aby ho urobil niekto iný šťastnejším, ak sa šťastný necíti ani po všetkej snahe a námahe pri nás

a ešte niečo, keby ti nebola dala niečo tak pekné, dobré a veľké zo seba, nebola by sa ti tak hlboko vryla do srdca, že by ťa to trápilo tak veľmi ako teraz
len by bolo možno lepšie nechať priestor skutočnej pravde, nie tej domnelej

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-03 21:49 GMT

janjan·03.01.2017 22:32

Chlapci. Láska nie je slepá. Láska je rozhodnutie nezištne konať dobro pre druhého. Rozhodnutie rozumom, vôľou, srdcom, s otvorenými očami a ušami.

janjan·03.01.2017 22:36

via_,
vysvetli, čo si predstavuješ pod pojmom "dôverné priateľstvo".

janjan·03.01.2017 22:47

11111,
keď si miloval, tak to nevyťahuj na svetlo, ale s láskou odpusť a zachovaj si v srdci láskavú spomienku na chvíle prežité s ňou. To je dôkaz, že si ju naozaj miloval.

janjan·03.01.2017 23:10

11111,
vďaka, že si ma takto na noc pobavil

alexandra_·04.01.2017 08:27

..

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-01-04 10:19 GMT