"Keď som prvýkrát počula, že mám byť "indiferentná" ohľadom svojho manžela, považovala som to za smiešne!" vysvetľovala Paula. "Ale s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, že nech je náš vzťah akokoľvek krásny, nemôže byť dôležitejší než môj vzťah s Bohom, pretože jedného dňa sa skončí. Nedá sa byť úplne závislým od niekoho a upínať zrak k jedinej osobe v nádeji, že naplní všetky naše potreby. To nikto nedokáže." Paula tento náhľad často predkladá vysokoškolákom, s ktorými pracuje, lebo často majú sklon urobiť zo svojho dievčaťa alebo chlapca stredobod svojho života.
"Keď si urobila stredobodom svojho života Boha, zostalo ti menej lásky pre manžela?“ spýtal som sa. „Vôbec nie“, zareagovala okamžite. „Ak je Boh stredobodom, je tam dosť miesta pre ostatných. Ba, je tam viac miesta.“

Shelton vo svojom článku poznamenáva, že dobrý priateľ je taký, ktorý sa dokáže podeliť o skutočné pocity a počúvať o pocitoch iných, aj keby to bolo nepríjemné. Je dobré položiť si otázku: komu natoľko dôverujem, aby som s ním slobodne hovoril o svojich negatívnych pocitoch? Inými slovami, pred kým môžem byť otvorený?
Úprimnosť sa začína od seba. Jedným z mojich najbližších priateľov je George, ktorý vstúpil do noviciátu rok predo mnou. V súčasnosti je väzenským kaplánom v Bostone. George mi poskytol niekoľko dobrých postrehov o tom, ako môže ignaciánska spiritualita pomôcť s priateľstvom.
„Keďže nám ignaciánska spiritualita pomáha byť úprimní sami k sebe, vnáša úprimnosť i do našich vzťahov s priateľmi,“ povedal George. „Mojimi priateľmi sú tí, pred ktorými môžem byť sám sebou: Vedia, čo som za človeka, a poznajú moje slabé stránky. Oceňujú však moje prednosti – možno viac než ja sám. Keď rozmýšľam o ignaciánskej myšlienke „Boh miluje hriešnika“, ľahko si ju prehodím na „priateľ miluje hriešnika.“
To znamená hľadieť na seba i na priateľov s porozumením. „Väčšie porozumenie voči sebe,„ hovorí George, „mi dovoľuje mať viac porozumenia pre priateľov.“

„V napredovaní veľmi pomáha mať priateľa, ktorý má výsadu, že môže poukazovať na naše chyby.“ Svätý Ignác z Loyoly

..
„Podľa Ignácovho uhľa pohľadu Boh pôsobí na osobu priamo,“ povedal Bob. „A spôsob, ako sa toto deje, je často cez našich priateľov. Takže priateľstvo, tým, že nám pomáha, a aj tým, že sú s ním spojené neraz ťažkosti, je jednou z hlavných ciest na objavovanie Boha. Zisťujeme, že sme milované bytosti a zisťujeme to prostredníctvom našich priateľov.“
Povedal, že túžba po priateľstve pochádza od Boha. „Je túžbou zistiť, čo sa deje s niekým iným. Je to túžba po nekonečne, ktorá pochádza od Boha. Túžbu mať podiel na nekonečne dokáže uspokojiť jedine Boh, ktorý je naším priateľom.“

Zdroj: James Martin SJ: Jezuitský návod (takmer) na všetko, str. 300 - 302