Je to jednoduché

Pozrel som si tento príspevok od Jána Majerníka
a myslím, že stojí za ...Čítaj ďalej

Pri duchovnom doprevádzaní sa mi stále potvrdzuje, že mnoho ľudí je nemocných, kvôli ich nemocnej spiritualite.
Prijali teológiu, ktorá ich nemoc posilńuje a udržuje. Preto sa pokúšam rozvíjať teológiu a spiritualitu,
ktorá by uzdravovala. Zdravá teológia má odzrkadľovať Ježišovho ducha, ktorý pri hlásaní radostnej cesty,
ukázal človeku cestu k zdravému životu a uzdravoval nemocných. Ježíš bol proti teológií, ktorá na človeka
kládla bremená, ktoré sa nedali uniesť, ktorá predstavovala Boha vzbudzujúceho strach.  
O Ježišovi sa hovorilo, že on o Bohu hovorí s mocou. Hovoril o ňom tak, že z nemocných vychádzali nečistí duchovia.
Nečistí duchovia, podľa mňa, nezdravé predstavy o Bohu. Ježiš hovorí o Bohu tak, že rúca falošné predstavy o ňom.
Posadnutý sa zmietal medzi falošným obrazom Božím a tušením, že sloboda a uzdravenie ktoré v ňom prebudil
Ježišov obraz Boha, sú možné u Boha. /Mk ...Čítaj ďalej

Prajem všetkým, hľadajúcim skutočnú lásku, veeeľa trpezlivosti aj v tomto roku, aby ste nestrácali nádej. Môžem potvrdiť, že je to možné, nájsť lásku aj na tejto zoznamke. Veľa šťastia ...Čítaj ďalej

Najtajomnejšiu skutočnosť nemôžete vidieť, kým sa myseľ dopúšťa akejkoľvek
duálnej operácie, kde je eliminované tajomno, všetko mätúce - čokoľvek
desivé, neznáme alebo pre nás nepohodlné. Dualistické myslenie nie je
cele prítomné Prítomnosti, ale je len veľmi obmedzeným spôsobom
chápania, ktorý podlieha našej starostlivej kontrole. S takýmto
softwarom nemôžeme dosiahnuť nekonečno, Boha, milosti, milosrdenstvo
či lásku - všetko to, čo je pre nás tak dôležité, čo tak nutne
potrebujeme! Vari by ste so mnou nesúhlasili, keď prehlásim:
"Nemohol by som rešpektovať žiadneho Boha, ktorého by som si dokázal
predstaviť"? Svätý Augustin povedal v piatom storočí to isté:
"Pokiaľ tomu rozumiete, nie je to Boh" /Si comprehenderis, non est Deus/.
Asi takto si Boha ctil a odovzdával sa Mu, sám Ježiš. Som presvedčený,
že väčšina katolíkov prestala čítať Bibliu jednoducho preto, že toľko
jeho výrokov je veľmi ...Čítaj ďalej

Františkánska spiritualita kladie dôraz na ozajstnú rovnocennosť
a vzájomnosť medzi tým, kto sa pozerá, a tým, ktorý je videný.
Pozerajúca myseľ i srdce sú voči tomu, na čo sa sústreďujú, vo vzťahu
symbiózy. František mal jedinečnú schopnosť nazývať zvieratá, planéty
i živly bratmi a sestrami, pretože sám bol malým bratom. Uznával
vzájomnosť, subjektivitu, osobitosť i dôstojnosť všetkých bytostí
a vecí; na prvom mieste preto, že si sám ctil svoju vlastnú dôstojnosť
syna Božieho. /Mohlo to ale fungovať i opačne!/ Viditeľný svet bol
preň priezračným obojstranným zrkadlom - niečim, čo by sme mohli
pomenovať dokonale svätosným vesmírom.
  O všetkom súcne sme oprávnení hovoriť "jedným hlasom"
/univocita bytia/, ak použijeme slova Jana Dunse Scota z dvanástej kapitoly
tej knihy. Čo som ja, ste i vy - a to isté je i svet. Stvorenie je jedna
ohromná symfónia vzájomnej účasti. Ako s obľubou ...Čítaj ďalej

Srdce premenené vedomím tejto jednoty vie, že iba láska, ktorá je
"priamo túto", môžeme uvidieť a zakúsiť lásku, ktorá sa nachádza
"niekde tam". Strach, uzavretosť a zloba sú emócie, ktoré dobrí
duchovní poradcovia právom považujú za našu vrodenú slepotu, ktorú
musíme prekonať. Inak sa nedostaneme nikam /rozhodne nie tam,
kam by sme chceli/.
Preto sú všetci mystici ľudia pozitívni - inak to vôbec nie sú mystici!
Ich duchovní boj spočíva v tom, že všetku svoju vnútornú negativitu
a strach najprv rozpoznajú a potom odovzdajú Bohu. Veľkým paradoxom je,
že i keď toto víťazstvo dostávame od Boha darom, k obdarovaniu je potrebná
naša túžba /Filip 2; 12-13/.
  Ústredným bodom praktikovania františkánskej mystiky teda musí byť
zostávanie v láske. Nejde len o prikázanie ako také /J 15,9/,
ale vlastne o jediné prikázanie Ježišove. Musíme horieť nadšením
pre lásku, aby sme videli lásku a ...Čítaj ďalej